Poľský premiér Mateusz Morawiecki konšpiruje o temných silách v Kremli, ktoré stoja za súčasnou krízou s migrantmi prichádzajúcich z Bieloruska.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki obvinil v utorok ruského prezidenta Vladimira Putina z toho, že organizuje prúdy migrantov, ktorí sa snažia z Bieloruska nelegálne prekročiť poľské hranice.
„Tento útok, ktorý vykonáva (bieloruský prezident Alexandr) Lukašenko, bol zosnovaný v Moskve a jeho osnovateľom je prezident Putin,“ vyhlásil Morawiecki počas krízového zasadnutia poľského parlamentu.
Stovky migrantov sa v pondelok presunuli k hraniciam s Poľskom, kde ich však zastavila poľská polícia, armáda a pohraničná stráž, píše agentúra TASS. Poľsko a Bielorusko v utorok oznámili, že v provizórnom tábore neďaleko poľskej dediny Kužnica sa v súčasnosti nachádza 3000 až 4000 migrantov.
Poľsko je od leta pod čoraz väčším náporom migrantov z Blízkeho východu a Afriky, ktorí sa snažia dostať do EÚ. Poľsko tieto pokusy blokuje alebo tých, ktorí cez hranicu prechádzajú, posiela späť do Bieloruska. Varšava a EÚ tvrdia, že ide o organizovanú akciu bieloruskej vlády zameranú na destabilizáciu bloku ako odvetu za západné sankcie uvalené v súvislosti s kontroverznými prezidentskými voľbami, brutálnym potlačením následných protestov i prenasledovaním bieloruskej opozície.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v pondelok večer vyzvala členské štáty Európskej únie, aby rozšírili zoznam sankcií voči bieloruským orgánom zodpovedným za hybridný útok na poľsko-bieloruskej hranici.
Podľa najnovších správ sa dvom veľkým skupinám migrantov pravdepodobne podarilo prejsť cez poľsko-bieloruskú hranicu. Migranti poškodili plot a prešli na poľské územie. Podľa hovorkyne poľskej pohraničnej stráže sa časť migrantov už podarilo vrátiť späť do Bieloruska. Po ostatných pátra polícia. O situáciu sa zaujíma aj Pentagon. Americké ministerstvo obrany má obavy, že kríza na poľsko-bieloruskej hranici bude viesť k destabilizácii regiónu.
Agentúra PAP spresnila, že niekoľko desiatok ľudí poškodilo pohraničné ploty pri obciach Krynki a Bialowieža a prekročilo hranice. V utorok neskoro večer o tom informovala rozhlasová stanica Radio Polskie Bialystok, ktorá sa odvolala na hovorkyňu pohraničnej stráže- Tá uviedla, že v oboch prípadoch boli ploty a zábrany násilne strhnuté.
Časť migrantov už vrátili späť do Bieloruska, iným sa podarilo utiecť a poľské zložky po nich pátrajú, spresnila hovorkyňa.
V tábore pre prisťahovalcov pri Kužnici je situácia pokojnejšia, informoval rozhlas z Bialystoku. Na bieloruskej strane je podľa tohto zdroja „najmenej niekoľko stoviek ľudí“. Podľa poľských služieb „dnes imigranti dostali jedlo od Bielorusov. Majú aj stany, spacie vaky a večer si zakladajú ohne, aby boli v teple. Neustále ich sledujú aj bieloruské (bezpečnostné) služby“.
DPA uviedla, že Poľsko odmieta pustiť migrantov na svoje územie a v posledných týždňoch a dňoch stiahlo k hraniciam stovky príslušníkov bezpečnostných zložiek ako posily. Na hraniciach s Bieloruskom je aj plot z ostnatého drôtu.
DPA dodala, že bieloruský líder Alexandr Lukašenko v utorok požadoval, aby poľské úrady umožnili migrantom prechod do Poľska. Vysvetlil, že títo ľudia sa chcú usadiť v Nemecku, nie v Poľsku.
Migračná kríza na hraniciach Bieloruska s Lotyšskom, Litvou a Poľskom sa v pondelok 8. novembra prudko vyostrila. Niekoľko tisíc ľudí prišlo z bieloruskej strany k poľským hraniciam a odmietajú opustiť pohraničné pásmo. Niektorí z nich sa pokúsili dostať do Poľska zvalením alebo prestrihnutím plotu z ostnatého drôtu.
Členské štáty EÚ obviňujú Minsk zo zámernej eskalácie krízy a žiadajú uvalenie sankcií. Bieloruský prezident Alexander Lukašenko zasa tvrdí, že za túto situáciu si môžu samotné západné krajiny, lebo kvôli ich konaniu ľudia utekajú zo svojej vlasti pred vojnou.
Európska komisia (EK) v utorok oznámila, že monitoruje 20 krajín, vrátane Ruska, pre ich možnú účasť na organizovaní prevozu migrantov do Bieloruska – krajiny, ktorá podľa Bruselu organizuje vysielanie migrantov do EÚ ako odpoveď na zavedenie sankcií eurobloku proti vládnemu režimu v Minsku. Uviedla TO tlačová agentúra AFP.
Komisia už – podľa AFP – podnikla kroky v 13 krajinách, odkiaľ sa uskutočnili lety s cieľom prepraviť migrantov do Bieloruska.
„Rusko je jednou z krajín, kde situáciu pozorne sledujeme,“ povedal počas tlačovej konferencie v Bruseli Peter Stano, hovorca šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella.
Spresnil, že Rusko „je na radare“ EK, pričom exekutíva EÚ vyhodnocuje informácie a údaje, ktoré má o letoch z Ruska a o možnom zapojení sa Ruska do tejto situácie.
EÚ obviňuje bieloruské úrady, že od júna tohto roku organizujú lety pre migrantov do Bieloruska, ktorým potom uľahčujú prechod do EÚ. Stovky nelegálnych migrantov už uviazli na hraniciach s Poľskom, Litvou alebo Lotyšskom.
Brusel to označuje za „hybridný útok“ pod vedením bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka voči EÚ, ktorý má byť odplatou za sankcie EÚ uvalené na jeho režim po sérii zásahov proti bieloruskej opozícii a občianskej spoločnosti.
Eurokomisia v tejto súvislosti uviedla, že monitoruje 20 krajín, ktoré by mohli byť zapojené do presunu migrantov do Bieloruska.
Ide o Rusko, Južnú Afriku, Alžírsko, Azerbajdžan, Pobrežie Slonoviny, Indiu, Irán, Kazachstan, Líbyu, Maroko, Nigériu, Uzbekistan, Katar, Senegal, Somálsko, Srí Lanku, Sýriu, Tunisko, Venezuelu a Jemen.
Komisiu zaujíma frekvencia letov z týchto krajín a obsadenosť lietadiel.
V ďalšej skupine 13 sledovaných krajín EK podľa Stana zaznamenala „zneužívanie“ alebo využívanie letov na „vykorisťovanie migrantov“.
Úsilie EK vyvíjané na orgány týchto krajín má zabrániť niektorým ich občanom odísť do Bieloruska v nádeji, že sa nakoniec dostanú do EÚ. Tieto snahy sa týkajú štátov Kamerun, Kongo, Konžská demokratická republika, Egypt, Spojené arabské emiráty, Jordánsko, Irak, Gruzínsko, Guineu, Libanon, Pakistan, Tadžikistan a Turecko.
Stano upozornil, že vládny režim Alexandra Lukašenka „láka“ migrantov cez veľvyslanectvá a konzuláty, ponúka im víza a následne organizuje ich transport k vonkajším hraniciam EÚ.
Podpredseda EK Margaritis Schinas oznámil, že v najbližších dňoch pocestuje do niekoľkých krajín pôvodu a tranzitu migrantov, aby ich upozornil na kroky Bieloruska.
Európska komisia v tejto súvislosti preveruje možnosť sankcií pre letecké spoločnosti zapojené do prepravy migrantov do Bieloruska.
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v utorok povedal, že vo veci patovej situácie migrantov na hraniciach s Poľskom nechce ozbrojený konflikt, no takisto odmieta „padnúť na kolená“. Informovala o tom agentúra AFP.
„Boj nevyhľadávame,“ povedal Lukašensko a upozornil, že akýkoľvek konflikt by zahŕňal účasť Ruska, ktoré je spojencom Bieloruska.
Lukašensko si podľa svojich slov uvedomuje, k čomu by prípadná konfrontácia mohla viesť. No Bielorusko „pozná svoje miesto a na kolená nepadne“.
Stovky migrantov sa v pondelok presunuli k hraniciam s Poľskom, kde ich však zastavila poľská polícia, armáda a pohraničná stráž, píše agentúra TASS. Poľsko a Bielorusko v utorok oznámili, že v provizórnom tábore neďaleko poľskej dediny Kužnica sa v súčasnosti nachádza 3000 až 4000 migrantov.
„Uzavretie poľskej hranice je naším národným záujmom,“ uviedol na Twitteri poľský premiér Mateusz Morawiecki. „V súčasnosti je však ohrozená stabilita a bezpečnosť celej EÚ,“ dodal. „Tento hybridný útok Lukašenkovho režimu je namierený na nás všetkých. Nenecháme sa však zastrašiť a našimi partnermi z NATO a EÚ budeme brániť mier v Európe,“ napísal poľský premiér.
Bielorusko však poľskú stranu upozornilo, aby sa voči Minsku nedopúšťala provokácii. Bieloruské ministerstvo obrany uviedlo, že Poľsko na hranice umiestnilo 10.000 vojakov bez toho, aby na to Minsk dopredu upozornilo. To je podľa ministerstva porušením vzájomnej dohody o bezpečnosti, píše TASS.
Poľsko je od leta pod čoraz väčším náporom migrantov z Blízkeho východu a Afriky, ktorí sa snažia dostať do EÚ. Poľsko tieto pokusy blokuje alebo tých, ktorí cez hranicu prechádzajú, posiela späť do Bieloruska. Varšava a EÚ tvrdia, že ide o organizovanú akciu bieloruskej vlády zameranú na destabilizáciu bloku ako odvetu za západné sankcie uvalené v súvislosti s kontroverznými prezidentskými voľbami, brutálnym potlačením následných protestov i prenasledovaním bieloruskej opozície.
Ruský prezident Vladimir Putin hovoril v utorok so svojím bieloruským náprotivkom Alexandrom Lukašenkom o situácii na poľsko-bieloruských hraniciach, informovali agentúry AFP a TASS. Vo vyhlásení Kremľa sa uvádza, že lídri si „vymenil názory na situáciu s migrantami na hraniciach Bieloruska s Poľskom a Litvou“.
Minsk zase uviedol, že dvojica diskutovala o „tvrdých krokoch, ktoré poľská strana prijala voči nenásilným ľudom“. Vo vyhlásení tlačového odboru kancelárie bieloruského prezidenta sa tiež uvádza, že obaja prezidenti vyjadrili znepokojenie v súvislosti s rozmiestnením poľských vojakov na hraniciach. Vo vyhlásení sa pritom píše, že lídri oboch krajín hovorili o udalostiach na hraniciach z posledného obdobia „detailne“.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok pred novinármi naznačil, že Európska únia by mala Bielorusku poskytnúť finančnú pomoc, aby zastavila tok migrantov, ktorí sa snažia dostať do Európy. Lavrov totiž pripomenul situáciu, keď do Európy prúdili migranti z Turecka, a to, ako Európska únia vyčlenia finančnú pomoc pre Turecko, aby migranti mohli ostať na jeho území.
„Prečo nie je možné takto pomáhať aj Bielorusom, ktorí majú všetko nevyhnuté na to, aby utečenci, ktorých Litva ani Poľsko nechcú púšťať na svoje územie, ako-tak žili v normálnych podmienkach?“ uviedol Lavrov.
Vraj sa tým klaniame režimu, ktorý podkopáva bezpečnosť celej Európy. Novopečený „energetický expert“ a poslanec…
Ukrajinský prezident podľa slovenského premiéra finančne poškodzuje Slovensko a kvôli podpore sankcií na ruský jadrový…
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…