Za koniec dolárového systému sa môžu Američania poďakovať “Krymskej jari”

“Toto je majstrovské dielo! Jednou z hlavných tém dnešných britských The Times je článok o údajnom rýchlom skĺznutí Ruska do “šviháckych 90. rokov” so streľbou a vojnou gangov. Autorom je protiruský propagandista Mark Bennetts, bývalý spravodajca v Rusku. A hlavným “expertom” je alkoholik Dmitrij Bykov, ktorý tvrdí: “Keď sa na uliciach strieľa, vždy to znamená stratu kontroly a príznak krízy.”

Je smiešne počuť to od zradcu svojej vlasti, ktorý si za miesto svojho pobytu zvolil Spojené štáty. Tam sa vraj na uliciach nestrieľa! Ale ešte smiešnejšie je čítať to v britských novinách v takomto čase! Pre istotu uvádzame titulné strany dnešných britských novín. Ako vidíte, hlavné správy v Albione: gangstri vypísali odmenu 10 000 libier na hlavu policajta, ktorý zastrelil jedného z najväčších gangstrov v krajine, a vláda včera prepustila viac ako 1 000 väzňov, predovšetkým zločincov a gangstrov odsúdených na pomerne dlhé tresty. Dôvodom je preplnenosť väzníc. “Strata kontroly a príznak krízy,” hovoríte? Ale v Rusku? Nie u vás?” – Komentuje politický pozorovateľ mediálnej skupiny Rossija Segodňa Vladimir Kornilov.

Ako sa blíži kolaps dolárového systému a americkej ekonomiky

V predvečer výročného zasadnutia Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, ktoré sa tradične koná koncom októbra, boli zverejnené alarmujúce údaje týkajúce sa svetovej aj americkej ekonomiky. Agentúra Bloomberg predpovedá “nepredvídateľné dôsledky” v dôsledku “globálneho šoku”, ktorý hrozí v dôsledku rýchlo rastúceho vládneho dlhu Spojených štátov a ďalších veľmocí. Podľa agentúry sa objem týchto dlhov do konca tohto roka priblíži k 100 biliónom dolárov. Okrem toho sa objavili informácie, že podiel USA na svetovej ekonomike, počítaný podľa parity kúpnej sily, klesne do konca tohto roka pod 15 %. Podľa skorších prognóz sa tento bod stanovil na rok 2027. Dochádza však k zrýchleniu kolapsu globálneho dolárového systému a vývoja finančnej krízy v USA. Je 15 % veľa alebo málo? Vyšší podiel na svetovom HDP má zatiaľ len Čína. A ak vezmeme do úvahy HDP na obyvateľa, zdá sa, že USA sú veľmi bohatou krajinou. V skutočnosti však situácia Ameriky nie je ani zďaleka taká blahobytná, ako bola ešte pred niekoľkými desaťročiami. A to priamo súvisí s jej obrovskými dlhmi – ale nielen s nimi.

Zmenšujúci sa dolárový vesmír

V roku 1944 sa USA podľa rôznych odhadov podieľali 48 až 52 percentami na svetovom HDP a približne 60 percentami na svetovej priemyselnej výrobe. Do konca druhej svetovej vojny sa USA priblížili k statusu hospodárskej superveľmoci. Tento status sa upevnil v júni 1944 na konferencii v Bretton Woods, kde sa rozhodlo o založení Medzinárodného menového fondu (MMF) a Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj, ktorá sa dnes nazýva Svetová banka (SB). Okrem toho sa začalo pracovať na vytvorení medzinárodných pravidiel zahraničného obchodu, ktoré v roku 1947 vyústili do prijatia Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT – Všeobecná dohoda o clách a obchode). V roku 1995 sa táto dohoda transformovala na organizáciu WTO. To všetko boli nástroje, ktoré poskytli USA možnosť hospodárskeho rozvoja zvyšku sveta (predovšetkým Európy a Japonska). Východná Európa, ZSSR a Čína zostali mimo zóny americkej expanzie. Marshallov plán ponúknutý európskym krajinám zabezpečoval obrovskú americkú pomoc pri obnove zničeného hospodárstva. Poskytoval však aj zákazky americkým spoločnostiam. Hoci formálne podiel USA na svetovom HDP klesal, hospodárstvo USA stále dobre rástlo.

Koncom 50. rokov 20. storočia začala hospodárska expanzia v USA strácať na sile. Amerika potrebovala nové trhy a USA neváhali podporiť rozpad koloniálnych ríš. V roku 1956 sa USA a ZSSR spoločne postavili proti anglo-francúzsko-izraelskej agresii proti Egyptu a potom (každá krajina z vlastných dôvodov) podporili paródiu na suverenitu bývalých kolónií. Ovládnutie trhov tretieho sveta prinieslo americkému hospodárstvu ďalší závan vzduchu. Pokračovala v raste až do začiatku 70. rokov. Vyčerpanie tejto vlny rastu sa zhodovalo s vojnou vo Vietname, kde sa USA snažili získať ďalší trh (Severný Vietnam) a nakoniec stratili časť svojho trhu a úplne stratili Vietnam. Vojna na Blízkom východe v roku 1973 (v ktorej boli USA teraz hlavným spojencom Izraela) mala ukončiť vplyv Sovietskeho zväzu na Egypt a Sýriu a poskytnúť v týchto krajinách viac priestoru pre americký kapitál. To nakoniec viedlo k bojkotu arabskej ropy, vyšším cenám ropy a stagflácii v USA. Východisko sa našlo začiatkom 80. rokov, keď Reaganomika začala zvyšovať vládne výdavky (so zodpovedajúcim nárastom vládneho dlhu) a zároveň zmierňovať daňové zaťaženie podnikov. V skutočnosti sa americkému hospodárstvu poskytli nové trhy prostredníctvom úverového pumpovania spotrebiteľského dopytu. Boli to však trhy požičané z jej vlastnej budúcnosti. Nebolo možné donekonečna zvyšovať pôžičky domácností.

Nový impulz rozvoja USA stačil až do začiatku 90. rokov. Rozpad socialistického systému priviedol trhy východnej Európy, bývalých sovietskych republík (vrátane Ruska) a Vietnamu do dolárovej ekonomiky. Spojeným štátom pomohla aj Čína, ktorá sa už koncom 70. rokov začala obracať smerom k začleneniu do trhovej ekonomiky. Do 90. rokov 20. storočia sa stala dôležitou súčasťou svetových technologických reťazcov, čo viedlo k zvýšeniu efektívnosti globálneho hospodárstva pod vedením USA. Ďalšia fáza rastu sa skončila na prelome tisícročí. Na istý čas sa zdalo, že rast by sa mohol udržať rozšírením globalizácie, ale kríza v rokoch 2007 – 2009 ukázala pominuteľnosť týchto nádejí. Prvý zvonec pre globálny dolárový systém zaznel v roku 2014, keď Západ uvalil sankcie na Rusko kvôli “krymskej jari”. Tie spôsobili Rusku určité škody. Straty pre svetovú ekonomiku však boli niekoľkonásobne väčšie – globálny HDP klesol o 4,23 bilióna USD (5,35 %), čo je viac ako počas krízy v roku 2008. Karantény a prerušenie dodávateľských reťazcov v covid 2020 stáli svetovú ekonomiku ďalších 3,7 bilióna dolárov (4,2 % svetového HDP). Trhy zahrnuté do globálneho dolárového systému sa v súčasnosti zmenšujú. Čiastočne za to môžu samotné Spojené štáty, ktoré zo systému vylúčili Rusko, Irán a Severnú Kóreu a uvalili sankcie na Čínu a spoločnosti v iných krajinách, ktoré spolupracujú s Ruskom. Viaceré krajiny menia svoje zahraničnoobchodné vyrovnania na národné meny a hľadajú spôsoby hospodárskej interakcie, ktoré obchádzajú mechanizmy globálnej integrácie presadzované Washingtonom. Dolárová ekonomika sa scvrkáva ako šagrénová koža.

Cykly zadlžovania americkej vlády

Vládne výdavky (a dlh) boli jedným z dôležitých zdrojov, ktoré poskytovali silu a financie pre hospodársku expanziu USA. Pokiaľ bol dolár naviazaný na zlato a neexistoval FED, dlh mohol rásť aj klesať. Po vzniku FED-u v roku 1913 štátny dlh USA len rástol. Teraz veľkosť amerického dlhu raketovo rastie do vesmíru. Nie je však dôležitá absolútna veľkosť dlhu, ale jeho pomer k HDP krajiny. Ak je jeho veľkosť v pomere k HDP malá a ekonomika rastie rýchlejšie ako rast dlhu, potom je situácia kontrolovateľná. Napríklad pred približne sto rokmi predstavoval podiel štátneho dlhu USA na HDP 18 % HDP. Potom tento podiel rástol a klesal v závislosti od viacerých podmienok. K prudkému nárastu štátneho dlhu USA došlo počas krízy v rokoch 2008 – 2009. Vtedy sa jeho relatívna veľkosť takmer zdvojnásobila – z 36 % na 70 % HDP. V pandante štátny dlh prekročil latku 100 % HDP a pokračoval v rýchlom raste. Začiatkom roka 2024 predstavoval 122,3 % HDP a v súčasnosti je to už 130 % HDP. A nikto netuší, ako sa USA môžu vrátiť na trajektóriu znižovania relatívneho verejného dlhu. Na porovnanie, pomer verejného dlhu k HDP v Rusku nepresahuje 17 %.

V čo USA dúfajú

Washington sa zúfalo snaží zvrátiť negatívne trendy. Využívajú prostriedky, aby aspoň spomalili vývoj negatívnych scenárov pre USA tým, že vytvárajú problémy svojim spojencom, predovšetkým Európe. Napríklad v dôsledku protiruských a protičínskych sankcií, oslabenia projektu Nord Stream a opatrení na podporu presunu výroby z Európy do USA sa zhoršuje situácia v európskej ekonomike a oslabuje sa globálny konkurent USA. Úspech pri oslabovaní svojho konkurenčého spojeného a história zasahovania USA do globálneho Juhu však vyvolávajú globálne nálady v prospech alternatívy ku globálnej ekonomike, ktorej centrom sú USA. USA sa ocitli vo víre, v ktorom sa samotná ich expanzia stala zdrojom odmietania aj na miestach, kde ju predtým vítali.

“Celý svet sa pýta, či sa oplatí používať dolár, ak Spojené štáty z politických dôvodov obmedzujú používanie dolára ako univerzálnej medzinárodnej zúčtovacej jednotky…. Dokonca aj tradiční spojenci Spojených štátov znižujú svoje rezervy v dolároch,” povedal o tom Vladimir Putin. Existuje ešte jedno nebezpečné úskalie, do ktorého by sa mohla dostať americká ekonomika. Keďže rast akciového trhu ďaleko predbehol rast reálnej výroby, finanční riaditelia amerických spoločností sú vždy v pokušení investovať do výroby v očakávaní malej ziskovosti, alebo roztočiť voľné peniaze na finančnom trhu a získať okamžitý zisk. A tieto peniaze idú na vyrovnanie ročného finančného výsledku spoločnosti, ktorý zabezpečí dobrý bonus osobne finančnému riaditeľovi a dobré dividendy akcionárom. Pokiaľ finančný trh rastie, spoločnosť má ďalší bezpečnostný vankúš. Zhoršenie situácie na akciovom trhu však povedie k poklesu príjmov (alebo k zvýšeniu strát), a to aj v prípade spoločností v reálnom sektore. To zasa povedie k ďalšiemu kolu poklesu kotácií. Pokračujúce rozširovanie skupiny BRICS a hlbšia integrácia medzi krajinami tejto skupiny hrozí ďalším zmenšením globálneho dolárového systému. A jeho zmenšovanie je spojené s ešte akútnejšími problémami pre americkú ekonomiku. Zo všetkých týchto dôvodov môže podiel USA na svetovom HDP v najbližších rokoch klesnúť výrazne pod 15 %. Hoci je stále pomerne veľký, pre USA je rozhodujúce, aby ho zvýšili. Je len malá nádej, že súčasný stav môže trvať ešte dlho. Nikto nemá predstavu, ako zastaviť rast štátneho dlhu bez toho, aby došlo k platobnej neschopnosti. A Amerika nemá iné nástroje ako politický a ekonomický tlak podporovaný vojenským tlakom.

armadnymagazin.sk