„Za finančné problémy si môžu sami, vláda s tým nič nemá.“ Nový proamerický minister hospodárstva Hirman sa zbavuje nielen zodpovednosti, ale aj povinnosti riešiť situáciu

Šéf Slovenských elektrární informovali, že najväčšiemu výrobcovi elektriny na Slovensku hrozia finančné problémy aj z dôvodu, že vláda schválila energetické zákony, ktoré sa aktivujú v prípade núdze. Branislav Strýček na tento problém upozorňoval už vo februári tohto roka, keď vláda ešte vo štvorkoalícii začínala riešiť dopady vysokých cien elektriny na Slovensko.

Tvrdenie vedenia Slovenských elektrární a. s. o hroziacom bankrote a zastavení dostavby 4. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach z dôvodu návrhu novely energetického zákona Ministerstva hospodárstva SR je v rozpore s listom, ktorý zaslali predstaviteľom štátu, reaguje ministerstvo hospodárstva.

V predmetnom liste informovali ešte pred samotnou prípravou a schválením tohto zákona o svojich vážnych finančných problémoch, pokračuje rezort hospodárstva.

Šéf Slovenských elektrární ešte v nedeľu podvečer zvolal novinárov, aby ich informovali, že najväčšiemu výrobcovi elektriny na Slovensku hrozia finančné problémy aj z dôvodu, že vláda schválila energetické zákony, ktoré sa aktivujú v prípade núdze. Ide o akýsi plán B v riešení.

„Možné finančné problémy Slovenských elektrární môžu byť dôsledkom nesprávnych manažérskych rozhodnutí, avšak nie v dôsledku parlamentom prijatých opatrení, ktoré nemusia byť realizované. Podotýkam, že prijaté opatrenia by boli štátom uplatnené iba v prípade nevyhnutnej situácie, kedy by ceny komodity dosiahli astronomické ceny z dôvodu nefungovania trhu, stali by sa tak nedostupnými a ohrozovali by ľudský život a zdravie. Nakoľko má štát v elektrárňach menšinový podiel, doteraz sme sa nemohli podieľať na mnohých zásadných rozhodnutiach. V každom prípade sa však situáciou v Slovenských elektrárňach a ich manažovaním budeme zaoberať,“ zdôrazňuje minister hospodárstva Karel Hirman.

„Rád by som však ubezpečil slovenské domácnosti, že záväzok Slovenských elektrární v súvislosti s dodaním elektrickej energie domácnostiam za zvýhodnenú cenu v rokoch 2023 a 2024 nie je doterajšími krokmi vlády ohrozený,“ doplnil.

Slovenské elektrárne: Všetko je predané. Vládny plán B nás poženie do konkurzu

Parlament bude od utorka pokračovať v schvaľovaní novely energetického zákona, známej aj ako „vládny plán B“. Novinka má štátu umožniť zastropovať ceny energií vyrobených podnikmi na našom území, či zakázať cezhraničné obchodovanie. Slovenské elektrárne však namietajú, že takýto krok poženie firmu do krachu a zastaví dostavbu 4. bloku Mochoviec. Generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček preto zvolal na nedeľu večer mimoriadne stretnutie v bratislavskej centrále.

V prípade prijatia zákona k všeobecnému hospodárskemu záujmu (VHZ) pri vysokých cenách energií a uplatnení ho na vyhlásenie tzv. stavu núdze však podľa Strýčeka hrozia pre elektrárne katastrofálne dôsledky. Dôvodom je zadlženosť spoločnosti, ktorá má u bankových veriteľov napožičiavané 4,2 miliardy eur práve na dostavbu Mochoviec 3 a 4.

Keďže tretí blok Mochoviec ešte stále nevyrába, elektrárňam sa dlhy kopia a do januára majú dosiahnuť 4,6 miliardy eur. V pondelok ráno preto posielajú list prezidentke Zuzane Čaputovej, všetkým členom vlády aj 150 poslancom, v ktorom budú žiadať úpravu návrhu zákona pred utorkovým prerokovaním v parlamente, kde ide do druhého čítania.

V budúcom roku, keď nabehne do výroby 3. blok Mochoviec, podľa Strýčeka elektrárne vyrobia 20,8 terawatthodiny (TWH) elektriny. Z toho 6,15 TWH prisľúbili slovenským domácnostiam, 3,8 TWH predali na slovenský trh a zvyšných viac ako 10 TWH predali zahraničným klientom v Nemecku, Česku a Maďarsku. Vláda chce teda novým zákonom získať dosah aj na elektrinu, ktorá je už dávno predaná.

„Keď sa vláda rozhodne, bude môcť zobrať produkt, ktorý niekto vyrobí, aj pokiaľ ho už predal a za ceny, o ktorých sama rozhodne,“ vysvetlil v nedeľu večer na stretnutí Strýček. „S takýmto zákonom už nezískame žiadne úvery, žiadna banka nás nezafinancuje,“ do­dal.

V prípade „znárodnenia“ domácich zdrojov, čo umožňuje návrh zákona v prípade vysokých cien, by ale štát mohol siahnuť na všetky tieto kapacity nielen v prípade Slovenských elektrární, ale ktoréhokoľvek iného slovenského výrobcu. Pre najväčšiu energofirmu v krajine by to znamenalo, že už predanú elektrinu musí pre klientov podľa platných zmlúv dodať, teda ju dodatočne nakúpi na burze za aktuálne trhové ceny.

Na jednej strane by tak síce vláda pokryla celoročnú spotrebu Slovenska suverénne najlacnejšou elektrinou v Európe, na druhej by Slovenským elektrárňam vznikol k takmer 5-miliardovému existujúcemu aj dodatočný dlh vo výške 10 miliárd eur za pohotovostný nákup. A keďže súčasťou návrhu zákona je aj odškodnenie vládou, v konečnom dôsledku by tento astronomický účet takmer vo výške celoročného rozpoštu štát musel prevziať na svoje plecia. Slovenské elektrárne by medzitým so zadlženosťou takmer 15 miliárd museli zastaviť projekt dostavby Mochoviec a prepadli by do konkurzu.

Na problém upozornili už na jar

Šéf Slovenských elektrární na tento problém upozorňoval už vo februári tohto roka, keď vláda ešte vo štvorkoalícii začínala riešiť dopady vysokých cien elektriny na Slovensko. „Každý mesiac čakania na uvedenie tretieho bloku do prevádzky nás stojí milióny eur, je tam potrebná údržba, platy zamestnancov, kým sa nevyrába, dlh rastie,” vymenoval Strýček.

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) a minister financií Igor Matovič (OĽaNO) vtedy vymysleli, že zdania jadrové elektrárne a peniaze pôjdu na kompenzáciu vysokých účtov za energie pre mestá, obce či bytovky s vlastnými kotolňami.

Vláda napokon návrh na novú daň stiahla a nahradila ho dohodou s elektrárňami. Majoritný akcionár Slovenských elektrární, spoločnosť Slovak Power Holding, podpísala s Ministerstvom hospodárstva a Ministerstvom financií Memorandum o mimoriadnych opatreniach na elimináciu dopadu nárastu cien elektriny na odberateľov.

Slovak Power Holding sa v memorande zaviazalo podniknúť také kroky, aby si Slovenské elektrárne mohli vyhradiť pre roky 2023 a 2024 elektrinu, ktorú by predali pre vybrané skupiny odberateľov za fixné ceny. Podľa Memoranda by sa pre vybrané skupiny odberateľov malo vyčleniť 6,15 terawatthodín za cenu 61,20 eur. Celková hodnota podpory bude predstavovať približne 850 miliónov eur.

Ministerstvo financií a ministerstvo hospodárstva sa tým tiež zaviazali, že v rokoch 2022 až 2025 nebudú vyvíjať iniciatívu smerujúcu k zavedeniu, zvýšeniu alebo sprísneniu akejkoľvek novej dane, odvodu, poplatku, špecifickej platby alebo regulácie, ktorá by mohla finančne ohroziť Slovenské elektrárne.

Výstavba 4. bloku

Výkon jedného nového bloku AE Mochovce bude 471 MWe (v budúcnosti až do 535 MW) a jeden reaktor tak pokryje 13 % spotreby elektriny na Slovensku.

Štvrtý blok Mochoviec je momentálne dokončený na 88 percent. V tomto roku prebehlo končenie postupu oživovania, ktorý sa začal v decembri 2021 a trvalo do polovice marca 2022. Umožnilo sa tým spustenie ďalších fáz, ako proces preplachovania a programu neaktívneho spúšťania, po ktorom bude nasledovať studená hydroskúška plánovaná v decembri 2022.

Studená hydroskúška predstavuje významný míľnik. Pre jeho dosiahnutie boli vykonané testy nasledujúcich systémov:

• elektropožiarna signalizácia (EPS) v miestnostiach rozvádzačov,
• protipožiarny systém pre rezervný 110 kV transformátor a taktiež pre samotný transformátor,
• kapacitné skúšky akumulátora pre záložné napájanie,
• oživovanie systému kontroly a riadenia,
• testovanie 6 kV strednonapäťových rozvádzačov a 4kV nízkonapäťových rozvádzačov.

Blaha: Hirman je podnikateľ v energetike, ktorý nenávidí Rusko a lobuje za USA

Podpredseda Smeru-SD Ľuboš Blaha vidí jediný dôvod, prečo vláda Eduarda Hegera (OĽaNO) existuje v tom, že na svoje špinavé geopolitické ciele ju využíva americká administratíva.

„Karel Hirman je podnikateľ v energetike, ktorý rovnako ako Káčer nenávidí Rusko a lobuje za USA … sedí v Správne rade SFPA, „atlantickej“ mimovládky, v ktorej sa to hemží takými služobníčkami amerického liberálneho establišmentu ako Demeš, Vášáryová, Stern či Duleba. Hirmanova úloha je zjavne jediná – skákať ako Američania pískajú. Kopať do Rusov. A Slováci nech aj umrznú,“ uviedol Blaha.

Michelko: Hirman je agresívny politický aktivista

Publicista a politický analytik Roman Michelko označil Hirmana za agresívneho politického aktivistu, ktorý sa preslávil výrokom, že štát nemá čo zabezpečovať ropu pre Slovnaft.

Karla Hirmana evidujú vo zväzkoch ŠtB ako dôverníka

Nového ministra hospodárstva Karla Hirmana evidujú v registroch Štátnej bezpečnosti a vojenskej kontrarozviedky ako dôverníka. Hirman Refresheru povedal, že ide o informáciu, ktorú už v minulosti na sociálnych sieťach jeho kritici prepierali.

Tvrdí, že pre ŠtB nikdy nepracoval, len si ho spolu s ďalšími študentmi vytypovali v čase, keď odchádzal študovať do Moskvy. Hirman odmieta, že by sa s agentmi ŠtB stretával a akýmkoľvek spôsobom s nimi spolupracoval alebo im odovzdával informácie.
 
Ústav pamäti národa tvrdí, že osoby evidované ako dôverníci o tom nemuseli vedieť, naopak, mohli byť sledované. 

Bývalý novinár Karel Hirman v minulosti pôsobil ako manažér a člen riadiacich orgánov niekoľkých slovenských energetických spoločností. Verejnosti je už známy, keďže pracoval aj po boku politikov. S energetikou radil ministrovi zahraničných vecí Miroslavovi Lajčákovi zo Smeru-SD, premiérke Ivete Radičovej z SDKÚ aj ukrajinskému premiérovi Volodymyrovi Hrojsmanovi. Koalícii PS/Spolu pomáhal písať predvolebný program. 

„Krycie meno“ Karel

Kategória dôverník bola ešte Ústavným súdom Českej a Slovenskej Federatívnej republiky po nežnej revolúcii vyňatá z lustračného zákona. Súd rozhodol, že osoby vedené v kategórii dôverník neboli vedomými spolupracovníkmi a ich spisy nepatria do kategórie zväzkov tajných spolupracovníkov. Vyšetrovaním sa vtedy zistilo, že ŠtB do tejto kategórie zapisovala aj ľudí bez ich vedomia a súhlasu. Išlo o ľudí, o ktorých mala Štátna bezpečnosť záujem a v súvislosti s ich osobami vykonávali operatívnu činnosť – napríklad sledovanie. 
 
Hirman si myslí, že jeho meno ŠtB začala evidovať, keď odchádzal študovať na vysokú školu do Ruska. „Študoval som na Inštitúte ropy a plynu, nešlo o žiadnu politickú školu, ale bežnú školu s technickým zameraním. Svedčí o tom aj dátum zápisu. Zhoduje sa s obdobím tesne po dovŕšení mojich 18 rokov a tesne pred odchodom do Moskvy,“ hovorí minister hospodárstva. 

Karel Hirman upozorňuje, že jeho meno sa nachádza medzi desiatkami študentov z Československa, ktorí v roku 1988 nastupovali na štúdium v zahraničí, najčastejšie v Rusku. „Zápisy majú spoločné to, že naše krycie mená sú vlastne krstné mená,“ dodáva Hirman. Súčasného ministra hospodárstva evidujú pod menom „Karel“, teda pod civilným krstným menom. 
 
Hirman nevie, prečo ho v záznamoch evidujú dvakrát. „Bol som študent, ledva po dovŕšení dospelosti. Neviem, ako fungovali vnútri organizácie.“

Zdroj: pravda.sk (1), (2) / InfoVojna