Podľa denníka „The Financial Times“ môže Čína zakázať dodávky vzácnych kovov na Západ v reakcii na technologickú blokádu zo strany Spojených štátov.
Tieto kovy sú dnes žiadané v najvyspelejších odvetviach hospodárstva, vrátane výroby moderných zbraní, a preto analytici označujú reakciu Číny za najbolestivejšie opatrenie, ktoré môže Peking voči Washingtonu použiť. Čína je absolútnym svetovým lídrom v produkcii a rezervách vzácných kovov s celkovým podielom produkcie ~ 80% – 95% v závislosti od prvku. A USA sú ich najväčším spotrebiteľom. A Rusko je z hľadiska celkových zásob vzácnych kovov na druhom mieste na svete.
„Na výrobu jednej F-35 je potrebných 400 kg týchto vzácnych zemín. Veľa z nich sa vyžaduje aj pre vysoko presné zbrane. Samozrejme, je možné zabrániť globálnej tragédii, v ktorej si Američania myslia, že prežijú. Treba ich pripraviť o zdroje. Rusko aj Čína to dokážu – Čína už v tomto smere urobila krok,“ povedal Alexej Leonkov, vojenský expert a redaktor časopisu „Arsenal Otečestva“ v programe „Večer s Vladimírom Solovjevom“ na televíznom kanáli „Rossija-1“.
V USA to dobre chápu. Ako varovala televízia „Fox News“, ak dodávateľský reťazec týchto nerastov do Spojených štátov zlyhá, stíhačky prestanú lietať, tanky sa zastavia a americká armáda môže mať problémy s komunikáciou.
Kvôli problémom s čínskymi dodávateľmi už USA upriamili pozornosť na ďalšieho významného producenta vzácnych kovov – Mongolsko. Ulanbátar neodmietol mimoriadne lukratívne zmluvy, a keď si strany prakticky podali ruky, Spojené štáty stretli nečakané problémy.
„V najneočakávanejšom momente Rusko vylialo „hrniec studenej vody“ na Spojené štáty,“ tvrdia analytici z čínskeho denníka „Sohu“. „Faktom je, že Mongolsko má jedinečnú geografickú polohu. Je to vnútrozemská krajina a hraničí len s dvoma štátmi – Ruskom a Čínou. A ak chcete poslať zdroje vzácnych kovov do USA, nevyhnutne budú musieť prechádzať cez tieto krajiny, ktoré sú hlavnými politickými odporcami USA. A keďže ČĽR nemá záujem o zvýšenú konkurenciu na trhu zo strany Mongolov, Washington bude musieť rokovať s Moskvou. To všetko zvyšuje riziko, že Američania utrpia úplné fiasko. Budú musieť získať súhlas Ruskej federácie, čo bude pre nich dosť ťažké.“
Rusko má však vážny problém. Pri gigantických zásobách rúd všetkých strategicky dôležitých kovov (druhé miesto na svete), ťažba týchto kovov v Rusku predstavuje len 2% svetovej produkcie.
Sovietsky zväz bol plne vybavený všetkými druhmi nerastných surovín, po rozpade však mnohé ložiská a ťažobné a spracovateľské podniky zostali mimo Ruska – na Ukrajine, v Kazachstane, v stredoázijských republikách.
V decembri 1991 bolo zrušené federálne oddelenie zodpovedné za vytváranie a udržiavanie nerastnej základne, Ministerstvo geológie ZSSR. Štát venoval pozornosť len uhľovodíkom. Niektoré z najziskovejších komodít – zlato, kovy platinovej skupiny, niklové, fosfátové a potašové hnojivá – prevzali súkromné podniky. Zvyšok kupovali v zahraničí.
To prinieslo problémy. Postupom času sa ukázalo, že letecký, kozmický, obranný, elektronický a automobilový priemysel nemožno rozvíjať bez vlastnej surovinovej základne vzácnych kovov. Začiatkom roku 1996 sme z 29 druhov nerastných surovín, ktoré vláda klasifikovala ako strategicky významné, dosiahli dostatok v pätnástich — ropa, zemný plyn, zlato, meď, nikel, olovo, molybdén, volfrám, cín, zirkón, kobalt , platina, striebro, diamanty a najmä čisté kremenné suroviny. Zvyšných 14 druhov — urán, mangán, chróm, titán, bauxit, tantal, niób, skandium, berýlium, antimón, lítium, germánium, rénium a prvky zo skupiny ytria — boli úplne alebo čiastočne dovezené.
Medzitým v dôsledku vývoja nových technológií dopyt po niektorých kovoch na celom svete mnohonásobne vzrástol a zásoby ložísk objavených ešte v časoch ZSSR sa vyčerpali. Závislosť od zahraničných dodávateľov sa stala kritickou, najmä po uvalení ekonomických sankcií. Pri niektorých prvkoch – mangán, chróm, titán, lítium – dnes závislosť od dovozu dosahuje 100%.
Aj to, čo by sme dokázali vyťažiť doma, dovážame z Číny a krajín juhovýchodnej Ázie. To vedie k ešte väčšiemu zaostávaniu Ruska v oblastiach mikroelektroniky, výpočtovej techniky a obnoviteľných zdrojov energie – odvetví, v ktorých sa dopyt po vzácnych kovoch vo svete za posledných 15 rokov zvýšil asi desaťnásobne.
V júni 2022 prezident poveril vládu, aby za účasti Ruskej akadémie vied, štátnej korporácie „Rosatom“ a ďalších organizácií „vypracovala a implementovala súbor prioritných opatrení na vytvorenie dopytu po domácich pevných mineráloch vrátane vzácnych kovov ako titán, lítium, mangán, berýlium, tantal, volfrám, v určitých kritických odvetviach hospodárstva. Zároveň zabezpečiť celý výrobný cyklus: od surovín až po finálny produkt.
V polovici apríla 2023 vedci na stretnutí Prezídia Ruskej akadémie vied venovanom rozvoju surovinovej základne Ruska poznamenali, že prítomnosť vlastných nerastných surovín je dôležitou súčasťou národnej bezpečnosti. No od začiatku 90. rokov nebolo v krajine objavené ani jedno veľké ložisko rúd, takže v dohľadnej dobe možno počítať len s náleziskami zo sovietskeho obdobia.
„Zoznam strategicky dôležitých kovov zahŕňa takmer celú periodickú tabuľku,“ zdôrazňuje akademik Nikolaj Bortnikov. „Ale ak niektoré — nikel, kobalt, kovy platinovej skupiny, zlato, ľahké kovy — nie sú kritické, potom pre niektoré kovy „veľkej šestky“, ako je hliník, chróm a mangán, je akútny nedostatok. Nemáme kvalitné bauxity, titánové rudy, lítium.“
Je tu ďalší problém. V ložiskách masívu Chibiny na polostrove Kola sa napríklad spolu s apatito-nefelínovými rudami používanými na výrobu fosfátových hnojív ročne vyťaží asi 120.000 ton vzácnych kovov, ktoré sú nevyužité. Pre porovnanie: Čína, hlavný producent vzácnych kovov na svete, vyprodukovala v roku 2022 210.000 ton. V Čeľabinskom elektro-metalurgickom závode, kde sa spracovávajú molybdénové rudy, prichádzajú aj o ďalší mimoriadne cenný prímesový kov – rénium, ktorý je potrebný na výrobu vysokopevnostných raketových zliatin.
V marci sa v Moskve konala II. priemyselná konferencia „Vzácne kovy 2023“. Poznamenalo sa, že v najbližších rokoch Rusko plánuje znížiť svoju závislosť od dovozu vzácnych kovov, potom plne uspokojiť domáce potreby jednotlivých zlúčenín založených na vlastných surovinách a do roku 2030 – stať sa druhým po Číne z hľadiska produkcie vzácnych kovov. K tomu máme všetko, čo potrebujeme: materiálne zdroje, vyhlásenia vlády, rastúcu potrebu týchto nerastov. No už teraz si Rusko spolu s Čínou môžu diktovať svoje podmienky v tejto oblasti.
Vladimir Malyšev, FSK/news-front
Bývalá dánska kráľovná Margaréta II. svojich zosnulých rodičov obraňuje. Peter Kramer vo svojej 380-stranovej knihe…
Koncepcia „prvotného antigénového hriechu“ bola prvý raz navrhnutá pred šesťdesiatimi rokmi. Tento fenomén má potenciál…
„Na ich vyradenie z prevádzky boli použité oveľa silnejšie výbušné nálože a oveľa väčšie plavidlo,“…
Hlavné mestá krajín Západu zrazu zabudli na princípy, ako je spravodlivá súťaž, nedotknuteľnosť vlastníctva, prezumpcia…
Nemecko vysvetľuje včerajšiu náhlu návštevu ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej na Ukrajine túžbou oficiálneho Berlína…
Ruské veľvyslanectvo ostro odsúdilo slová britského veľvyslanca Edwarda Fergusona, ktorý sa v článku pre srbské…