Vyslanie vojakov členských štátov NATO na Ukrajinu povedie k priamemu vojenskému konfliktu s Ruskom a ešte k väčšej eskalácii konfliktu, varoval hovorca Kremľa Peskov

Francúzsky prezident Emmanuel Macron na ním organizovanom stretnutí partnerov z Európskej únie a NATO v Paríži nevylúčil vyslanie francúzskych vojakov na Ukrajinu. Zároveň avizoval vznik novej koalície štátov dodávajúcich Ukrajine rakety a muníciu so stredným a dlhým dosahom.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok varoval, že vyslanie vojakov aliancie NATO na územie Ukrajiny povedie k priamemu konfliktu s Ruskou federáciou a k eskalácii situácie. Podľa agentúry AFP to Peskov uviedol v reakcii na vyhlásenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, podľa ktorého je táto možnosť v hre.

„V tomto prípade musíme hovoriť nie o pravdepodobnosti, ale o nevyhnutnosti (konfliktu). Takto to hodnotíme,“ vyhlásil Peskov, keď odpovedal na otázku novinára, aké sú riziká eskalácie a priameho konfliktu s NATO v prípade, že sa vojaci aliancie NATO budú vyskytovať na území Ukrajiny.

Podľa Peskova si dané členské štáty NATO musia zvážiť, či to zodpovedá ich záujmom a záujmom ich občanov.

Dodal, že už samotná diskusia o možnosti vyslania určitých kontingentov NATO na Ukrajinu je „veľmi dôležitým, novým prvkom“.

Komentujúc vyhlásenie prezidenta Macrona, že Paríž urobí všetko pre to, aby zabránil Rusku vyhrať vojnu na Ukrajine, Peskov poznamenal, že Moskva si je dobre vedomá Macronovho postoja, „pokiaľ ide o potrebu spôsobiť Rusku strategickú porážku“.

Dodal, že Moskva zaznamenala, že na konferencii v Paríži sa diskutovalo o téme vyslania vojenského personálu na Ukrajinu, pričom súčasne postrehla, že v tejto veci nepanuje konsenzus. Podľa hovorcu šéfa Kremľa viaceré krajiny „pomerne triezvo“ hodnotia potenciálne riziká takejto akcie i riziká priameho zapojenia sa do konfliktu.

V pondelok sa v Paríži konala konferencia, na ktorej lídri 20 európskych krajín, ako aj predstavitelia Británie a USA rokovali o vojenskej pomoci Ukrajine.

Macron vo svojom vystúpení povedal, že európske krajiny musia urobiť všetko pre to, aby zabránili Rusku vyhrať vojnu s Ukrajinou. Zároveň pripustil, že spojenci môžu na Ukrajinu poslať svojich vojakov, aj keď dodal, že v tejto veci zatiaľ nepanuje zhoda.

Hlavnou otázkou, o ktorej sa na stretnutí v Paríži hovorilo, boli dodávky munície na Ukrajinu.

Členské štáty EÚ zatiaľ nie sú schopné plniť svoje záväzky a rátajú s nákupom munície v tretích krajinách. Česká republika, ktorá s takouto iniciatívou prišla, informovala, že zmluvu o nákupe munície v rámci takejto schémy podpísalo 15 krajín.

Vyslanie síl na Ukrajinu nie je nateraz relevantné, vyhlásil švédsky premiér Kristersson

Vyslanie pozemných jednotiek na Ukrajinu nateraz nie je pre Severoatlantickú alianciu (NATO) relevantnou otázkou, uviedol v utorok švédsky premiér Ulf Kristersson. TASR informuje podľa britského denníka The Guardian.

Kristersson tak reagoval na vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý odmietol vylúčiť vyslanie západných pozemných jednotiek na Ukrajinu.

Švédsky premiér pre tamojšiu verejnoprávnu televíziu SVT spresnil, že v „tomto momente sme zaneprázdnení posielaním moderného vybavenia Ukrajine rôznymi cestami“.

Ako dodal, z ukrajinskej strany doposiaľ „nie sú požiadavky“ na pozemné jednotky, táto „otázka preto nie je aktuálna“, citoval ho francúzsky denník Le Monde.

Vyjadrenia Kristerssona prišli deň po tom, čo maďarský parlament ratifikoval vstup Švédska do NATO, pripomína Guardian. K ratifikácii došlo takmer dva roky po tom, čo táto historicky neutrálna krajina požiadala o členstvo v Aliancii.

V súvislosti s plnohodnotnou ruskou vojenskou inváziou na Ukrajinu požiadal Štokholm o pridruženie sa k tejto západnej vojenskej aliancii ešte 22. mája 2022 – v rovnakom čase ako Fínsko. V prípade oboch krajín išlo o historický posun v ich bezpečnostnej politike, konštatuje Guardian.

Zdroj: bleskovky (1), (2) / InfoVojna