Vyšiel text Hitlerovho vyhlásenia o zničení slovanských národov

„Mojím poslaním, ak uspejem, je zničiť Slovanov,“ povedal Adolf Hitler v rozhovore s rumunským podpredsedom vlády a ministrom zahraničia Mihai Antonescu. Počas ich stretnutia v Berlíne 27. novembra 1941 Hitler otvorene oznámil plány na genocídu Slovanov.

Expert Ruskej vojenskej historickej spoločnosti, vedúci projektu Digitálna história, Jegor Jakovlev, našiel záznam z rokovaní a po prvý raz preložil jeho plné znenie do ruštiny. Dokument zverejnil portál HISTORY.RF. Originál takzvaného „záznamu o stretnutí“ je uložený v archíve Národnej rady pre štúdium bezpečnostných archívov v Bukurešti.

– Existencia takéhoto dokumentu bola známa skôr. Spolu s ďalšími zachytenými materiálmi bol odvezený do Moskvy a skončil v archíve Ministerstva zahraničných vecí ZSSR. Tam sa s nim podarilo pracovať sovietskemu historikovi Alexejovi Ševjakovovi, ktorý pripravil monografiu „Ekonomická a vojensko-politická agresia nemeckého imperializmu v Rumunsku: 1936 – 1941“. Táto kniha vyšla v roku 1963 a tam sa v skromnej poznámke prvýkrát cituje z dialógu medzi Antonescom a Hitlerom o plánoch na zničenie Slovanov. Moja výzva archívu však nepriniesla úspech: ukázalo sa, že za Chruščovových čias sa do Bukurešti vrátil veľký súbor dokumentov, vrátane toho, o ktorý som mal záujem. Našťastie v roku 2013 vyšiel záznam z rokovaní medzi Hitlerom a Antonescom v dvanástom čísle rumunského vedeckého časopisu Zargidava. Publikáciu z archívu Národnej rady pre štúdium bezpečnostných archívov v Bukurešti uskutočnil Gheorghe Buzatu, profesor histórie na univerzite v Iasi, kontroverzný nacionalistický historik. Napriek tomu dokument, ktorý sa naplno uviedol do vedeckého obehu, hovorí sám za seba. – povedal expert Ruskej vojenskej historickej spoločnosti, vedúci projektu Digitálna história Jgor Jakovlev

– Počas rozhovoru Mihaia Antonesca a Adolfa Hitlera v Berlíne 27. novembra 1941 sa hovorilo o problémoch, ktoré veľmi znepokojovali rumunské vedenie. Prvá časť nahrávky je venovaná rumunsko-maďarským vzťahom, ktoré boli napriek prítomnosti oboch krajín v zóne vplyvu nacistického Nemecka mimoriadne napäté. V roku 1940 Maďarsko v dôsledku druhej viedenskej arbitráže zabralo Rumunsku severné Sedmohradsko so zmiešaným rumunsko-maďarským obyvateľstvom. V tomto spore sa nacistické vedenie postavilo na stranu Maďarov, pričom Rumunom prisľúbilo kompenzáciu na úkor ZSSR. Stratu Severnej Transylvánie však napriek týmto sľubom prežívala Bukurešť veľmi bolestne. Antonescu informoval Führera o brutálnej diskriminácii Rumunov v obsadenej oblasti a požiadal ho, aby zasiahol a dosiahol „spravodlivé riešenie“.

– Druhá časť dialógu bola celá venovaná „slovanskej otázke“. Antonescu upozornil Führera, že Rumunsko je kategorickým odporcom vytvorenia nezávislej Ukrajiny, o projektoch ktorých vedel. Rumunský politik poukázal na to, že Slovania sú pre Európu obrovským „biologickým problémom“, pričom poukázal na veľký počet „primitívnych“ slovanských populácií, ktoré sú nezlučiteľné s európskou kultúrou a civilizáciou. Ak po porážke ZSSR vznikne samostatná Ukrajina, začne podľa Antonesca ťahať zvyšok východných Slovanov na svoju zónu vplyvu a zmení sa na novú hrozbu pre Európu. To nemožno dovoliť, argumentoval šéf rumunského ministerstva zahraničia.

– Zvlášť zaujímavé sú Hitlerove odpovede na poznámky jeho partnera. Führer okamžite súhlasí s tým, že Slovania nepredstavujú pre Európu ideologický, ale biologický problém, hovorí o mimoriadnom nebezpečenstve „ruského problému“ a tvrdí, že je potrebné spoločne nájsť metódy na „biologickú likvidáciu Slovanov“. Ďalej hlava Tretej ríše hovorí o dobytí životného priestoru na východe a hovorí, že jeho poslaním, ak ho dokáže naplniť, je zničiť Slovanov.

„Neboli to len vyhlásenia – politiku vyhladzovania pôvodného obyvateľstva Ruska, Ukrajiny a Bieloruska do jesene 1941 už nacisti vykonávali celkom dôsledne,“ objasnil Jegor Jakovlev. – Nacisti považovali za svoj hlavný nástroj hlad, ktorý sa stal prostriedkom na vyhladzovanie sovietskych vojnových zajatcov a obyvateľov veľkých miest. Najmonštruóznejší hladomor bol zorganizovaný na vyhladenie Leningradcov, no napríklad obyvateľstvo Kyjeva a Charkova zničil aj umelý hladomor. Túto organizovanú humanitárnu katastrofu museli doplniť špeciálne akcie SS a polície s podporou Wehrmachtu. Okupačný režim bol naplánovaný tak, aby spôsobil enormnú úmrtnosť pôvodného obyvateľstva, a tým „vyriešil biologický problém“, o ktorom hovorili Hitler a Antonescu 27. novembra 1941. V tom istom čase boli Židia a Cigáni vystavení úplnému vyhladeniu.

V súvislosti s vyššie uvedeným má pre historický výskum veľký význam záznam rozhovoru Mihaia Antonesca a Adolfa Hitlera. Jegor Jakovlev pripravuje vedeckú publikáciu dokumentu. Čitateľom ponúka dlhý fragment venovaný osudom Slovanov.

Kľúčový úryvok zo správy o stretnutí Mihaia Antonesca:

„Fuhrer začal vášnivou diskusiou o veľkom slovanskom probléme, pričom mi dal tú česť pri troch príležitostiach prijať názor, ktorý som vyjadril na európsku obnovu. Ako základ pre rozhovor mi Führer otvorene povedal:

„Máte pravdu, slovanský problém je biologický, nie ideologický, ako ste povedali, a boj proti Slovanom musia viesť všetci Európania.“

V budúcej Európe by mali existovať len dve rasy: latinská a germánska. Tieto dve rasy musia v Rusku spolupracovať, aby zničili (dărâma) Slovanov. Nemôžete oponovať Rusku právnymi alebo politickými formulkami, pretože ruský problém je oveľa vážnejší, ako si mnohí myslia a musíme nájsť riešenia na kolonizáciu a biologickú likvidáciu Slovanov.

Preto musia všetky európske národy spolupracovať v boji proti Slovanom a zajtra musia spoločne premeniť Rusko na Európu. Prečo by mali mať Belgičania 224 obyvateľov na kilometer štvorcový, keď Rusko má také obrovské priestory? Prečo by moji západní Nemci mali žiť v ťažkých podmienkach, keď priestory na východe im ponúkajú budúcnosť? Mojím poslaním, povedal Führer, ak uspejem, je zničiť Slovanov.“

Z TEXTU DOKUMENTU:

Stretnutie Mihaia Antonesca a Adolfa Hitlera v Berlíne, 27. novembra 1941, Berlín

…Potom som požiadal Führera, aby mi vysvetlil svoj pohľad na ukrajinskú otázku, keďže v Bukovine sú niektoré zložky nemeckej armády naklonené Ukrajincom a rumunská vláda bude musieť čoskoro prijať postoj k ukrajinskému problému v Rumunsku. A otvorene hovorím, že tento postoj môže byť len proti ukrajinskému živlu.

Vysvetlil som Führerovi, že to nie je vec vnútorného poriadku, ale koncept všeobecného poriadku, ktorý som mu povinný predložiť. Pre mňa je veľkým problémom prinavrátenia Európy pokojným zajtrajškom riešenie slovanskej otázky.

Dnešná slovanská otázka je pre Európu oveľa naliehavejšia a nebezpečnejšia ako tlak nemeckého ľudu na Európu pre Richelieua a Mazarina vo vestfálskej ére. Nemci patrili k civilizácii Európy. Nemci boli v strede Európy a mali inštitúcie kompatibilné s európskou civilizáciou; a predsa vestfálsky koncept mal znehybniť nemecký blok, rozdeliť ho na nepriateľské štáty a monarchie, aby zabránil jeho jednote a protisilou zabezpečil nemožnosť jeho expanzie.

A slovanská masa dlhé roky nerobila nič iné, len sa transformovala a napredovala, pričom bola úplne nezlučiteľná s európskym duchom, s civilizáciou Európy. Komunizmus nie je nič iné ako duchovný prejav slovanskej rasy.

Veľká a primitívna slovanská masa nie je pre Európu duchovným problémom, ale vážnym biologickým problémom spojeným s európskou plodnosťou. Je potrebné nájsť radikálne a seriózne riešenia tohto problému a verím, že do tejto činnosti sa musia zapojiť všetky európske štáty, pretože inak Európa dosiahne len dočasný mier a bude pracovať pre Slovanov.

Pripojenie latinizmu na rasovom základe k akciám germanizmu proti Slovanom sa mi zdá ako nutnosť prvého rádu a postoj voči Slovanom musí byť neotrasiteľný, akýkoľvek vzorec na oddelenie, neutralizáciu, okupáciu Slovanov a územia je legálny.

Preto sa domnievam, že vznik ukrajinského štátu a najmä veľkého ukrajinského štátu je chyba v celoeurópskom meradle a tiež sa domnievam, že prílišné územné posilňovanie a rozširovanie Bulharska je akciou v prospech Slovanov.

V každom prípade pre Rumunsko znamená Veľká Ukrajina alebo Veľké Bulharsko to, že slovanský problém tu zostáva, ak nie ešte horší. Pretože ukrajinský štát na našich hraniciach, založený na nacionalistických princípoch a premenený na slovanské jadro, priťahujúce protoplazmu slovanských más zo zahraničia, a zjednotené a mocné Bulharsko na Balkáne, len stláčajú Rumunsko medzi dvoma blokmi, hrozivejšie ako včera. Rumunský ľud je protislovanský a vždy bol protislovanský, ako aj prirodzene antisemitský.

Preto treba Rumunsko využiť pri nových akciách Nemecka a neoslabovať ho slovanskými formáciami obkľučujúcimi a obopínajúcimi jeho hranice.

Na záver som povedal, že my Rumuni plne dôverujeme veciam mieru a obnovy, ktoré vedie Führer a maršal Antonescu s dôverou spojil svoj rumunský osud s nemeckým v boji proti komunizmu a Slovanom, aby zachránil rumunský národ…

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info