S pokračovaním kultovej agendy ochorenia COVID-19 zostáva povinné nosenie rúšok naďalej štandardným operačným postupom pre mnohé okresy, regióny, kraje, štáty a národy celého sveta.
Na mnohých miestach, kde ešte vakcíny proti COVIDu nie sú povinné, sa úrady ponáhľajú ich takými urobiť, vytváraním schém ako sú pasy imunity, potvrdenia o vakcinácii či databázy povinného trasovania, ktoré zapisujú, kto bol a kto nebol zaočkovaný.
Medzitým sú obmedzované inherentné zvrchované ľudské práva tých, ktorí so zaočkovaním súhlasili.
Šialenstvo a absurdnosť covidového kultu sú o to zjavnejšie, keď si uvedomíte, že jeho povinné či kvázi-povinné pravidlá sú v rozpore s veľmi dôležitou sústavou princípov, stanovenou v roku 1947.
Hovorím o Norimberskom kódexe, súbore 10 bodov, ktorý vznikol na základe neslávne známeho Norimberského procesu, vedeného po II. svetovej vojne.
Nevynášam súdy o spravodlivosti týchto procesov, lebo viem, že ich viedli hlavne USA a Spojenci (ako víťazi), ktorí zo zrejmých dôvodov nepresadzovali obvinenia proti americkým generálom ako bol Eisenhower (ktorý sa neskôr stal prezidentom USA) za jeho tábory pre vojenských zajatcov v Nemecku a za kobercové nálety na Drážďany.
Napriek tomu však procesy viedli k vzniku Norimberského kódexu, ktorý zakotvil princíp informovaného súhlasu – princíp, ktorý je teraz s nástupom pandémie ochorenia COVID-19 nesmierne relevantný a podrobovaný sústavnému testu.
Tento článok sa v krátkosti prizrie každému z 10 bodov vo svetle obmedzení a pravidiel ochorenia COVID.
Táto webová stránka ponúka krátku históriu toho, ako vzniklo 10 bodov Norimberského kódexu.
Zaujímavé na tom je, že hoci je kódex medzinárodným etickým medzníkom, očividne stále nie je ukotvený v národných zákonných systémoch viacerých štátov, vrátane USA či Nemecka (a vlastne ani Slovenska).
To vedie k predpokladu, že si tieto vlády prostredníctvom svojich tajných služieb ako je CIA chceli ponechať otvorené dvere pre vykonávanie lekárskych experimentov (napríklad programov biologických zbraní) na svojom obyvateľstve tak, aby pri tom technicky neporušili zákon:
„19. augusta 1947 vyslovili sudcovia amerického vojenského tribunálu v prípade USA verzus Karl Brandt a spoločníci svoj verdikt. Pred oznámením viny či neviny každého obžalovaného čelil tento ťažkej otázke lekárskeho experimentovania na ľudských bytostiach.
Niekoľkí nemeckí lekári na svoju obhajobu tvrdili, že ich experimenty sa len málo líšili od predošlých amerických alebo nemeckých experimentov. Navyše dokázali, že žiadny medzinárodný zákon ani neformálne vyhlásenie nečinia rozdiel medzi legálnymi a nelegálnymi experimentami na ľuďoch.
Tento argument znepokojil amerických lekárov Andrewa Ivyho a Lea Alexandra, ktorí počas procesu spolupracovali s obžalobou. 17. apríla 1947 predložil Dr. Alexander Rade USA pre vojnové zločiny memorandum, navrhujúce šesť bodov, definujúcich legitímny výskum.
Verdikt z 19. augusta takmer všetky tieto body zopakoval v časti nazvanej „Prípustné lekárske experimenty“ a pôvodných šesť bodov upravil na desať. Týchto desať bodov sa stalo následne známymi ako „Norimberský kódex“.
Hoci sa kódex celkovo zameriaval na argumenty obhajoby, pozoruhodne sa v ňom nezmieňuje žiadne z konkrétnych zistení proti Brandtovi a jeho spoluobžalovným. A tak nebola dobre stanovená právna sila dokumentu.
Rozpačité používanie kódexu pokračovalo aj pol storočia po procese, keď síce formoval početné medzinárodné vyhlásenia o etike, no nepodarilo sa mu nájsť miesto tak v americkom, ako ani v nemeckom právnom kódexe. Napriek tomu zostáva medzným dokumentom o lekárskej etike a jedným z najtrvácnejších produktov lekárskeho procesu.“
Prvý bod Kódexu znie:
„Dobrovoľný súhlas ľudského subjektu je absolútne nevyhnutný.“
Tento bod veľakrát porušený už len samotným zavedením povinného nosenia rúšok. Napríklad, v mnohých krajinách sa rúška na niekoľkých miestach definujú ako „zdravotnícke pomôcky“.
Prvá časť dôkazu sa nachádza priamo na webovej stránke americkej FDA (Agentúra pre lieky a potraviny), kde sa o rúškach a o tom, čo spadá do kategórie Zdravotnícke pomôcky píše toto:
„Domov / zdravotnícke pomôcky / produkty a liečebné postupy / pomôcky a dodávky všeobecného zdravotníctva / osobné ochranné vybavenie pre zvládanie infekcie / respirátory N95, chirurgické masky a tvárové rúška“
Druhá časť dôkazov sa nachádza v zákone o potravinách, liekoch a kozmetike (FD&C Act), ktorý je federálnym zákonom USA, prijatým Kongresom. Tento a ďalšie federálne zákony ustanovujú právny rámec, v ktorom FDA funguje. FD&C Act je možné nájsť v Zbierke zákonov USA (USC), obsahujúcej všetky všeobecné a trvalé zákony USA, počínajúc 21 USC 301. Prečítať si ho môžete TU. Hľadajte v Definíciách II. kapitoly a preskrolujte sa nadol k odstavcu 201(h):
„(h) Pojem „pomôcka“ ( s výnimkou použitia v odseku (n) tohto odstavca a v odsekoch 301(i), 403(f), 502(c) a 602(c)) znamená nástroj, aparát, náradie, stroj, zariadenie, implantát, reagens in vitro, či iný podobný alebo súvisiaci článok, vrátane akéhokoľvek komponentu, časti alebo príslušenstva, ktorý je – … (2) zamýšľaný na použitie v diagnóze choroby či iných stavoch, alebo v liečbe, tíšení či prevencii ochorenia, u človeka alebo iných zvierat, …“
V zmysle tohto odstavca spĺňajú rúška kritériá požadované na to, aby boli určené ako zdravotnícka pomôcka, keďže spĺňajú bod (2), že sú aparátom, určeným na prevenciu ochorenia.
Pýtal sa nejaký politik populácie sveta, či chcú nosiť rúška a podrobiť sa noseniu zdravotníckej pomôcky? Nie. Žiadny dobrovoľný ani informovaný súhlas tu nebol.
Druhý bod Kódexu znie:
„Pokus musí byť navrhnutý tak, aby priniesol plodné výsledky pre dobro spoločnosti, ktoré nemožno získať inými spôsobmi či prostriedkami a ktoré nie sú vo svojej podstate náhodné a nepotrebné.“
My musíme čeliť realite, že opatrenia proti ochoreniu COVID, ako sú povinné nosenie rúšok alebo očkovanie, sú obrovským zdravotným experimentom. Mnohí ľudia trpia kvôli dlhému noseniu rúšok škodlivými účinkami nedostatočného prísunu kyslíka.
Naproti tomu, netestované vakcíny predstavujú najväčší celosvetový experiment v dejinách ľudstva, keď sú náhlivo uvádzané na trh v priebehu 12 mesiacov, pričom vývoj vakcín zvyčajne trvá 7 – 20 rokov.
Ako už bolo písané v predchádzajúcich článkoch, tieto takzvané vakcíny (v skutočnosti experimentálna génová mRNA terapia) neboli určené na zastavenie prenosu, vyvolanie priamej imunitnej reakcie (ako to robia tradičné vakcíny), ale iba na čiastočné zmiernenie symptómov ochorenia, preto je ich pomer rizika voči prínosu veľmi vysoký.
Tvárové rúška zhotovené zo šatiek a látky sú svojou povahou „absolútne náhodné a zbytočné“.
Existuje pritom veľa iných spôsobov, ako aj bez tohto experimentovania priniesť spoločnosti „plodné výsledky“:
Tretí bod Kódexu znie:
„Experiment musí byť založený na výsledkoch pokusov na zvieratách i na poznaní prirodzeného priebehu danej choroby či iného skúmaného problému a musí byť navrhnutý tak, aby očakávané výsledky ospravedlňovali vykonanie tohto experimentu.“
Porušený bol aj tento bod. Farmaceutické firmy vo svojej náhlivosti dostať „vakcíny“ na trh pokusy na zvieratách vynechali.
Štvrtý bod Kódexu znie:
„Pokus by mal byť vykonaný tak, aby sa predišlo všetkému zbytočnému telesnému či duševnému utrpeniu a poškodeniu zdravia.“
Všetky rúška a „vakcíny“ (ktoré nesporne spôsobujú utrpenie, poškodenie a smrť) sú zbytočné, a to z mnohých dôvodov:
Piaty bod Kódexu znie:
„Nesmie byť vykonaný taký experiment, u ktorého je vopred známy dôvod domnievať sa, že môže spôsobiť smrť alebo zdravotné postihnutie, snáď s výnimkou prípadov, v ktorých účastníkmi experimentu sú samotní lekári, ktorí pokus vykonávajú.“
Existuje nejaký vopred známy dôvod domnievať sa, že následkom ne-vakcín proti ochoreniu COVID-19 nastane zdravotné postihnutie alebo smrť?
Na základe minulej histórie poškodení vakcínou áno, ten dôvod existuje.
29. januára 2021 ohlásila CDC viac než 11 000 nežiaducich reakcií na vakcíny proti ochoreniu COVID, z toho 501 úmrtí a 10 748 ďalších poškodení, z ktorých niektoré boli skutočne hendikepujúce.
Šiesty bod Kódexu znie:
„Miera podstupovaného rizika by nikdy nemala prekročiť mieru rizika, vyplývajúcu z humanitárnej dôležitosti problému, ktorý má tento experiment vyriešiť.“
Z pohľadu Big Pharmy riziko neprevyšuje prínosy. Pred právnou zodpovednosťou ju chráni Zákon o poškodení detí očkovaním (NCVIA) z roku 1986 a ďalšie prípravné zákony, ktoré Big Pharme vydláždili cestu k právnej imunite.
Okrem toho si výrobcovia vakcín s každou krajonou vyjednali imunitu pred súdnymi spormi kvôli poškadeniam spôsobených ich vakcínami.
Pre tieto firmy žiadne riziko neexistuje, no zisky sú astronomické.
Na druhej strane, pre priemerného jednotlivca je situácia presne opačná: zaočkovanie sa ne-vakcínou, ktorá vás nechráni pred závažnými symptómami a ktorá nezastavuje prenos, vám neprináša žiadny benefit, ale mohlo by viesť k závažným a oslabujúcim účinkom, ako sú paralýza a smrť.
Siedmy bod Kódexu znie:
„Musí byť vykonaná primeraná príprava a poskytnuté náležité vybavenie na ochranu účastníkov experimentu aj pred málo pravdepodobnými poškodeniami zdravia, zdravotnými postihnutiami či úmrtím.“
Žiadne prípravy vykonané neboli!
Vakcíny proti ochoreniu COVID-19 sú obrovským celosvetovým experimentom na ľuďoch a každý jeden účastník je ekvivalentom ľudského škrečka alebo morčaťa.
Ak zomriete, máte smolu! Big Pharma určite využije svoje právne oddelenia a oddelenia pre vzťah s verejnosťou a okamžite spochybnia spojitosť medzi ich vakcínou a vaším úmrtím. Nikdy žiadnu spojitosť nepriznajú, a keby aj, neexistujú pre nich žiadne právne dôsledky (keďže si vyjednali imunitu). Žiadne odvolanie sa neexistuje.
Ôsmy bod Kódexu znie:
„Experiment by mali vykonávať len vedecky kvalifikované osoby. Počas všetkých stupňov pokusu by sa od ľudí, vykonávajúcich experiment alebo doň zapojených mal vyžadovať najvyšší stupeň zručnosti, skúsenosti a obozretnosti.“
Lekári ako Dr. Stefan Lanka a Dr. Tom Cowan, ktorí spochybňujú oficiálny virologický naratív – konkrétne, že existujú nákazlivé vírusy a že vás môžu nakaziť – by takmer určite pochybovali o tom, že kariérni byrokrati ako Dr. Anthony Fauci a vedci Big Pharmy sú naozaj kvalifikovaní.
No aj keby ste prijali, že sú, tak vedci, ktorí vakcíny vyrábajú, nie sú tí, čo ich podávajú. Robia to bežné sestry a lekári. Koľkí z nich nozaj vedia, čo tá ne-vakcína je, čo robí, koľkí poznajú úplný zoznam jej ingrediencií a celý súpis jej dlhodobých vedľajších účinkov?
To posledné nepozná nikto a presne preto ide o obrovský experiment.
Zavádzaním nezákonného povinného nosenia rúšok sa politici hrajú na lekára,čo ich pri diktovaní zdravotných nariadení a lekárskych intervencií stavia do pozície zdravotných expertov.
Ľudia nedali súhlas politikom, ktorí sú zdravotne neškolení, správať sa ako ich osobní lekári.
Deviaty bod Kódexu znie:
„Počas experimentu musí mať jeho účastník slobodu svoju účasť na ňom ukončiť, ak sa dostal do takého telesného alebo duševného stavu, v ktorom mu jeho pokračovanie v experimente pripadá nemožné.“
Máte právo ukončiť lekárske experimentovanie šialeného covidového kultu? Samozrejme, že nie!
Ľudia sú diskriminovaní za nenosenie rúšok, odpierajú sa im práva slobodne cestovať, podnikať a pracovať. Za nenosenie rúšok sa im vyhrážajú pokutami a väzením. Hania ich, keď si uplatňujú právo na vlastné rozhodnutia ohľadom liečby odmietnutím očkovania.
Niet slobody pre subjekt covidu, na ktorom sa experimentuje.
Desiaty bod Kódexu znie:
„Počas konania experimentu musí byť príslušný vedec pripravený prebiehajúci pokus v ktoromkoľvek stupni prerušiť, ak má dobrý dôvod (použijúc svoju dobrú vieru, najlepšie zručnosti a skúsenosti a starostlivé zváženie, ktoré sa od neho vyžadujú) domnievať sa, že pokračovanie v experimente pravdepodobne spôsobí jeho účastníkovi poškodenie zdravia, zdravotné postihnutie alebo smrť.“
Tento bod obsahuje slovné spojenie „dobrý dôvod“, ktoré je zrejme mnohým ľuďom dobre známe, keďže sa nachádza v zákonoch o polícii v mnohých krajinách. Tento „dobrý dôvod“ chráni ľudí pred domovými prehliadkami a zatknutím, ak polícia nemá súdny príkaz, založený na dobrom dôvode domnievať sa, že sa daná osoba dopustila nejakého trestného činu.
Dobrý dôvod sa po právnej stránke považuje za vyšší štandard než „odôvodnené presvedčenie“ či „odôvodnené podozrenie“, čo sú formulácie, používané v ďalších jurisdikciách.
Napriek tomu, myslíte si, že nejaká spoločnosť Big Pharmy NIEKEDY dobrovoľne zastavila práce na svojej vakcíne kvôli tomu, že by ju jej „najlepšie zručnosti a skúsenosti a starostlivé zváženie“ viedli k domnienke, že by mohla škodiť ľuďom?
V žiadnom prípade! Zisky sú príliš vysoké a ich obranou líniou je, že nejakí ľudia síce môžu byť vakcínami poškodení alebo ich následkom zomrieť, no všetko je to pre „vyššie dobro“ ochrany spoločnosti.
Ako povedal Martin Luther King: „Sloboda nie je nikdy dobrovoľne poskytnutá tyranom; musí sa jej dožadovať utláčaný.“
Práve teraz sa spoločnosť nachádza v regrese. Zo strachu sa vzdávame ťažko vybojovaných práv a slobôd.
Kolektívne sme zabudli, že sme si už dávno ustanovili základné ľudské práva, ako sú telesná autonómia, slobodné rozhodovanie sa o liečbe a informovaný, dobrovoľný súhlas.
Norimberský kódex je dôraznou pripomienkou toho, že týmto všetkým sme si už raz prešli a jeho prostredníctvom si utvrdili naučené lekcie. Musíme si spomenúť, kto sme a zastaviť toto šialené covidové experimentovanie s liečbou – skôr, než bude príliš neskoro.
Autor: Makia Freeman, Zdroj: thelibertybeacon.com, Spracoval: Badatel.net
Američania nie sú vo svete nijako zvlášť obávaní – USA prehrali všetky svoje kampane od…
Finančná akčná skupina (FATF) nedávno zaradila Alžírsko, Angolu, Pobrežie Slonoviny a Libanon na takzvaný “šedý…
Ruské jednotky zaútočili druhýkrát za týždeň na sústredenie dôstojníkov ukrajinských bezpečnostných síl v Charkove. Oficiálna…
Zabite tri muchy jednou ranou: Iskandery sa tešia na expanziu Rheinmetallu na Ukrajine. Bulharskí analytici vysvetlili, prečo je nemecký…
Tri banky naplánovali na sviatočný víkend odstávku svojich kľúčových služieb. V jednej z najväčších slovenských…
Ritter: Konflikt na Ukrajine sa porážkou Ruska rozhodne neskončí. Konflikt na Ukrajine sa skončí iba…