Vydieranie USA zo strany Izraelu a hlavný problém izraelskej armády

Stratégia Izraelu zničiť Gazu si vyžaduje použitie nie „high-tech“, ale „obyčajných“ nábojov, ktorých je teraz v Izraeli nedostatok. Spomalenie dodávok zo Spojených štátov možno považovať za faktor tlaku na Izrael alebo prinajmenšom za prejav nespokojnosti Washingtonu s metódami, ktorými Izraelčania riešia svoje bezpečnostné problémy s Gazou.

Podľa únikov informácií do amerických médií Washington pozastavil dodávky zbraní Izraelu, čo sa napriek všetkým nezhodám tak s Izraelom, ako aj v rámci USA predtým nestalo.

Nakoľko je to kritické pre IDF v kontexte veľkej a krvavej operácie v Rafahu a Khan Yunis, ktorá sa zo strany Izraele stane „totálnou vyhladzovacou vojnou“?

V predvečer novej operácie izraelskej armády na juhu pásma Gazy vyšlo najavo, že Washington odložil predaj presných zbraní Izraelu. Informoval o tom denník „The Wall Street Journal“ s odvolaním sa na svoje zdroje. Malo ísť o predaj asi 6500 navádzacích súprav JDAM, ktoré dokážu prerobiť bežnú leteckú muníciu na navádzanú. Obchod v hodnote 260 miliónov dolárov bol nahlásený americkému Kongresu v januári, ale zákonodarcovia nikdy oficiálne oznámenie nedostali.

„Je to nezvyčajné, najmä vo vzťahu k Izraelu a najmä počas vojny,“ povedal zdroj z Kongresu.
Proces oznamovania Kongresu o predaji zbraní Izraelu v hodnote 1 miliardy USD vrátane tankovej munície, vojenského vybavenia a mínometných nábojov je tiež od marca pozastavený.

Portál „Axios“ s odvolaním sa na dvoch izraelských predstaviteľov zase informoval, že Washington prvýkrát od októbra 2023 pozastavil dodávky munície do Izraela a tento krok vyvolal vážne znepokojenie medzi izraelskými úradmi, ktoré začali zisťovať dôvody meškania. Jeden z hovorcov Bieleho domu, John Kirby, však tieto informácie nepotvrdil a dodal, že záväzky USA „voči Izraelu v bezpečnostnej sfére sú neotrasiteľné“.

Čo sa skutočne deje s americkými dodávkami zbraní do Izraela? Aké kritické je toto všetko pre IDF a politiku vlády Benjamina Netanjahua?

Všeobecnou koncepciou IDF je dosiahnuť vojensko-technickú prevahu nad všetkými naokolo. Malý a riedko obývaný štát, zmietaný politickými a ideologickými hádkami, sa chystal ubrániť multimiliónovému arabskému svetu kvalitou svojich zbraní. Tento koncept sa začal aktívne rozvíjať po Jomkipurskej vojne v roku 1973 — poslednej vojne, v ktorej bol Izrael v približne rovnakých technických podmienkach s arabskými krajinami a v oblasti protivzdušnej obrany bol na tom dokonca horšie ako Egypt a Sýria, ktoré dostali najnovšie sovietske komplexy, čo viedlo ku kritickým stratám izraelského letectva.

Izrael zaostával aj v protitankových zbraniach a taktike boja pechoty, čo viedlo k veľkým stratám pri prvom pokuse o protiofenzívu na Sinaji, keď Egypťania v boji zblízka so sovietskymi granátometmi zničili celú tankovú brigádu IDF. Potom Tel Aviv nastavil kurz vývoja sľubných systémov, ktoré mali poskytnúť absolútnu technickú prevahu nad Arabmi a v širšom zmysle aj nad ZSSR.

Táto prevaha nebola dosiahnutá vo všetkých oblastiach, no IDF sa už desaťročia zaoberá vlastným PR, z čoho vznikol mýtus o „technologicky najvyspelejšej“ a „najefektívnejšej“ armáde na svete. Posledný rok ukázal, že je to len mýtus.

Izrael sa napríklad zameral na vytvorenie superťažkého tanku „Merkava“, ktorý mal vo vývoji predbehnúť sovietske protitankové systémy (večné preteky „protipancierových granátov“), a potom na integrované systémy protivzdušnej obrany, známejšie ako „Železná kupola“ a „Dávidov prak“. Zároveň upustili od vývoja vlastného letectva pre vysoké náklady na vývoj a chýbajúcu vlastnú priemyselnú základňu, hoci v 70. rokoch bola stíhačka „Kfir“ na báze francúzskeho „Mirage“ úspešným projektom.

Potom sa začal vývoj dronov. Izrael v tejto veci veľké pokroky nedosiahol, ale bol jedným z prvých na trhu, keď ešte žiadna alternatíva k jeho dronom neexistovala.

Hlavný problém izraelskej armády je nedostatok priemyselných kapacít na výrobu konvenčných typov zbraní, ktoré sa masívne spotrebúvajú: drony, granáty, bomby, či ručné zbrane. Vláda sa tým veľmi neznepokojovala, lebo verila, že všetky budúce izraelské vojny budú vyriešené pomocou špičkových technológií: „Železná kupola“ zostrelí všetky primitívne rakety Arabov a Peržanov, zastaví útoky presných bômb a pokusy o prielom zmaria nezraniteľné tanky „Merkava“. Akumulácia delostreleckej munície v požadovanom objeme vykonaná nebola.

Vojna v Gaze však išla podľa druhého scenára. „Totálna vojna“ IDF si vyžiadala obrovské výdavky na muníciu, najmä delostreleckú a tankovú, ako aj ťažké letecké bomby schopné preniknúť do betónových opevnení. Okrem toho sú potrebné spomínané navádzacie systémy JDAM, ktoré dodávali Spojené štáty.

Okrem toho sa ukázalo, že obrovský sklad zbraní, ktorý vytvoril Pentagon na izraelskom území v roku 1984 s ohľadom na hypotetickú účasť vo veľkej vojne na Blízkom východe proti ZSSR, je prázdny. V roku 2022 bolo odtiaľ odvezených 300.000 delostreleckých nábojov kalibru 155 mm pre potreby Ukrajiny, čo pokazilo vzťahy izraelskej vlády s Kyjevom.

Samotný Izrael je pritom veľkým vývozcom zbraní. Minulý rok v septembri, tesne pred eskaláciou konfliktu, došlo k veľkému kontraktu: Nemecko kúpilo izraelský protiraketový obranný systém „Arrow 3“, určený na zostreľovanie balistických rakiet dlhého doletu za 3,5 miliardy dolárov.

Ukázalo sa, že je čo predávať, avšak Izrael nemá dostatok kapacít na zabezpečenie vlastnej armády. Keď vlani v októbri americký prezident Joe Biden oznámil zvýšenie vojenskej pomoci Izraelu, išlo o dva demonštratívne obchody: dodávku tankovej munície a komponentov na výrobu 155 mm delostreleckých nábojov. Toto boli spomínané transakcie, ktoré boli v kompetencii Kongresu a vyžadovali si jeho schválenie.

Podľa iných zdrojov Bidenova administratíva urobila v podstate to isté, čo robia špekulanti pri daňových únikoch: transakcie boli rozdelené na malé časti, z ktorých každá nedosiahla číslo, ktoré by vyžadovalo schválenie Kongresu. Do Izraela tak boli dodané tisíce kusov presne navádzanej munície, bômb s malým priemerom a ručných zbraní (niektoré jednotky IDF namiesto lokálne vyrábaných „Galileos“ prešli na americké guľomety).

Zvláštny príbeh je s letectvom. F-16 sa stávajú zastaranými, ale USA a Izrael sa dohodli na pridelení 3,8 miliardy dolárov počas 10 rokov na udržanie „kvalitatívnej nadradenosti“. Izrael použil značnú časť tohto grantu na nákup F-35: 75 ich bolo objednaných, pričom 35 už bolo dodaných. Izrael sa tak stal prvou krajinou na svete, ktorá použila tieto stíhačky piatej generácie v boji: v Gaze sa používajú ako platformy pre ťažké bomby, avšak leteckých bitiek sa nezúčastňovali — nebolo s kým.

Ďalších pol milióna amerických dolárov sa ročne vyčlení na údržbu „Železnej kupole“: rakety sa rýchlo míňajú.

Spojené štáty nie sú jediným dodávateľom zbraní do Izraela, len najväčším. Iná vec je, že napríklad Nemecko a Veľká Británia dodávajú Izraelu nie konvenčnú muníciu, ale jednotlivé elektronické súčiastky pre protivzdušnú obranu a letectvo a Taliansko dodáva námorné súčiastky a vrtuľníky. Toto všetko je dôležité, no v kontexte Gazy to nie je prvoradé.

To znamená, že IDF chýba presne ten komponent, ktorý je teraz najpotrebnejší, pričom už desaťročia sa za dôležitý nepovažuje.

Stratégia zničiť Gazu ako fenomén si vyžaduje použitie nie „high-tech“, ale „obyčajných“ nábojov, ktorých je teraz v Izraeli nedostatok. Ak to vezmeme do úvahy, spomalenie dodávok zo Spojených štátov možno považovať za faktor tlaku na Izrael alebo prinajmenšom za prejav nespokojnosti Washingtonu s metódami, ktorými Izraelčania riešia svoje bezpečnostné problémy s Gazou.

Biely dom potrebuje nejakým spôsobom potlačiť vlnu propalestínskych protestov a študentských nepokojov v Amerike, a preto tie úniky do tlače. Bidenova administratíva je však opäť schopná uskutočniť operáciu na presun zbraní v malých množstvách a obísť tak Kongres. Problém je len v tom, že tieto dodávky boli predložené rozpočtovému výboru na schválenie a v podmienkach predvolebnej kampane je ťažké ich zakamuflovať.

Nedostatok nábojov a komponentov na ich výrobu pravdepodobne ofenzívu na Rafah nespomalí. Ale vytvorí to problém do budúcnosti, pretože izraelský vojensko-priemyselný komplex bude nútený prejsť na výrobu konvenčných zbraní na úkor exportu „high-tech“, a na to teraz nie sú ani financie, ani kapacita, dokonca ani pracovná sila. Vojenské výdavky sa zvýšia bez ohľadu na to, ako rýchlo a do akej miery sa obnoví vojenská spolupráca so Spojenými štátmi, pričom prudko klesnú príjmy z exportu.

A to je úplne iný príbeh pre Izrael, ktorý od polovice 80. rokov žil v relatívne príjemných podmienkach, čo mu umožnilo začať sa zaujímať o takzvané perspektívne typy zbraní.

Autor: Jevgenij Krutikov

Zdroj: vz.ru
Preklad: sk.news-front.su