Vydieranie prechádzajúce do ofenzívy alebo Prečo sa Európa môže pustiť bojovať s Ruskom

Niektoré európske štáty pod záštitou USA zvyšujú svoju vojenskú prítomnosť v blízkosti ruských a / alebo bieloruských hraníc.

Vojenskými aspektmi tohto fenoménu sa zaoberajú príslušní odborníci, no mňa ako ekonóma zaujíma skôr iná vec. Pozorujeme tu zaujímavý vzorec: čím horšia je situácia v ekonomike, energetike a sociálnej sfére tej-ktorej krajiny, tým hlasnejšie začne rinčať zbraňami a kričať o „ruskej agresii“.

Možno si všimli, ako sa Porošenkovi podarilo niekoľko rokov okrádať obyvateľstvo Ukrajiny. Zakaždým, keď sa hrivna rýchlo znehodnocovala, rástli ceny, zvyšovali sa ceny služieb a Ukrajincom sa začalo výrazne horšie žiť, vyhlásil, že „treba sa zomknúť, inak Putin zaútočí“. A nejako mu to prechádzalo.

Teraz sa o podobný trik pokúša Zelenskij, ktorého sa Kyjev zrejme chystá zvrhnúť. A tak začal spolu so svojím ansáblom zúrivo kričať o Putinových plánoch napadnúť Ukrajinu v najbližších týždňoch (hoci na to nemá dôvod, ako ani nikdy predtým). Ani takéto výkriky však Zelenského pravdepodobne nezachránia…

Strach je skutočne veľmi silný spôsob manipulácie. Zastrašiť ľudí, aby nedokázali racionálne uvažovať. A potom je možné ich vmanipulovať do akejkoľvek, a to aj do najblbšej a najnelogickejšej hry. Napríklad, že Putin môže za zložitú ekonomickú situáciu v Poľsku či Británii. Alebo všeobecne „zlí Rusi“.

Navyše tento model (vzťahu medzi ekonomickým blahobytom a bojovnosťou) funguje oboma smermi, keďže Nemecko, ktoré je na tom s ekonomikou relatívne dobre, naopak, trvá na stiahnutí amerických atómových bômb z ich územia (keďže chápe, že sa tým stáva cieľom ruského odvetného úderu). No štáty s dosť slabou ekonomikou a množstvom problémov (ako Poľsko) samé chcú, aby im boli dodané americké jadrové zbrane (na svoju vlastnú populáciu pritom nakašľať).

Čo teda vedie niektorých Európanov k rinčaniu šabľami? Aká je ich ekonomická realita? Kto je v skutočnosti zodpovedný za túto situáciu? Skúsme to teraz stručne zhodnotiť.

Prvý faktor. Finančný. Ekonomiky USA a EÚ dlhodobo (už aj pred pandémiou) stagnujú. Pokusy stimulovať ich nízkymi sadzbami zlyhali. Sadzby sú už dávno znížené takmer na nulu a ekonomika sa neoživuje. Nízke sadzby viedli k tomu, že mnohé cenné papiere mali v skutočnosti záporné výnosy.

Negatívny výnos nastáva, keď je percento zisku z výplaty dividend alebo kupónov nižšie ako miera inflácie. Výsledkom je, že na konci vykazovaného obdobia sa kúpna sila vašich peňazí ukáže byť nižšia, ako keď ste ich investovali. Keď sa to stane, akákoľvek investičná aktivita stráca zmysel. A nízke úrokové sadzby, ktorými by monetaristickí teoretici chceli stimulovať ekonomiku, ju naopak pomáhajú dusiť.

A teraz (v podmienkach zrýchlenej hyperinflácie v Spojených štátoch) sú nízke úrokové sadzby vo všeobecnosti smrťou akejkoľvek investície a reálneho sektora ekonomiky.

Liberálni ekonómovia sa však nesnažia analyzovať dôvody súčasného stavu, ale slepo naďalej opakujú svoje nefungujúce dogmy. V blízkej budúcnosti sa teda nečaká žiadne zlepšenie, pokiaľ budú vládnuť libertariánski fanatici ako Janet Yellen alebo Jerome Powell. Atlas neroztiahol ramená, ale otrčil kopytá…

Druhý faktor. Energetická kríza, v ktorej sú vinní Američania a ich bábky z Bruselu vykrikujúce o „spolitizovaní dodávok plynu z Ruska“ a všemožne bránili dokončeniu „Nord Streamu 2“. Ak by bol plynovod dokončený a spustený pred rokom a pol alebo dvoma rokmi, ako sa plánovalo, súčasný energetický deficit v EÚ by jednoducho neexistoval. Rovnako je to aj so Spojenými štátmi, kde „zelení“ dosiahli zastavenie výstavby najväčšieho ropovodu z Kanady, v dôsledku čoho sa ceny benzínu viac ako zdvojnásobili.

Súčasnú energetickú krízu nespôsobuje nedostatok prírodných zdrojov, ale negramotné hospodárenie, degradácia západných elít, ich extrémna politizácia a ideologická doktrína spojená s neschopnosťou vypočítať dôsledky vlastných činov.

Španielsko a Francúzsko opäť zhoršili svoje diplomatické vzťahy s Marokom a Alžírskom, čo viedlo k zastaveniu dodávok plynu do Európy z týchto krajín. Kto môže za takéto zlyhania v zahraničnej politike Madridu a Paríža? Môžete tri krát hádať…

V ďalšom kole teda rast cien plynu, elektriny a palív a mazív, ako aj ceny hnojív (ktoré sa vyrábajú z plynu), povedie k potravinovej kríze. A mnohí európski politici, ktorí si nedokážu priznať vlastné chyby, budú opäť obviňovať Rusko a Čínu, Putina a Si Ťin-pchinga.

Pobaltské krajiny, Ukrajina, Gruzínsko, či Arménsko sa čoraz viac menia na skrachované štáty. Pašinjan nemôže za odtok Karabachu, však? Je to chyba Rusov, že neprišli odrážať ofenzívu azerbajdžanskej armády. Prekliati votrelci! Práve v Pobaltí odmietajú lacnú elektrinu a plyn z Ruska a Bieloruska z politických, (čítaj „rusofóbnych“) dôvodov, namiesto toho nakupujú superdrahú elektrinu z Dánska a Švédska, ako aj drahý LNG z USA (ktorý z nejakého dôvodu pochádza z Jamalu, ale o tom psst!)… V Rige sa už šproty neprodukujú, pretože Rusko má teraz svoje vlastné a v Európe ich nikto nepotrebuje. Atď. atp.

Napríklad Poľsko má vážne hodnotové rozpory s Európskou úniou a konflikt záujmov s Nemeckom. A vláda má dve možnosti, čo môže urobiť: buď sa dostať do konfliktu so Západom, zostať bez dotácií a dostávať pokuty za odmietnutie zatvárania uhoľných baní alebo kričať „Rusi idú!“ v nádeji, že v tomto prípade aspoň na chvíľu pribrzdia v Poľsku legalizáciu LGBT-komunít a vyžmýkajú z EÚ nejaké groše.

A vôbec, podľa kolektívneho Západu Rusi zákerne a nedemokraticky chránia vo svojej krajine náleziská všemožných nerastných surovín a iného bohatstva, ktoré by, samozrejme, mali patriť celému pokrokovému ľudstvu (známemu aj ako „ľudia svetlých tvárí“).

Poďme si to zhrnúť. Rusko je pre Západ je hrozno z Krylovovej bájky. Keď „oko vidí, ale zubje prázdny“. Európa nemá takmer žiadnu vlastnú ropu a plyn, ani nerasty vzácnych kovov. Prírodné zdroje EÚ sú vo všeobecnosti celkom zanedbateľné. Tam sú zvyknutí, že ich bohatstvo rastie drancovaním kolónií a nás považujú práve za územie, ktoré chcú naozaj, ale naozaj vyplieniť.

Na rozdiel od hrozna z bájky má Rusko tŕne (a nielen to). Preto je stále desivé nás napadnúť. No čím horšia je situácia v západných krajinách, čím hladnejšie a nahnevanejšie bude miestne obyvateľstvo na svoje elity, tým zúfalejšie bude správanie týchto elít. Krysa zahnaná do kúta sa stáva nebezpečnou.

Alexander Rodžers/news-front