Na výročie bombardovania Juhoslávie požiadal srbský prezident Aleksandar Vučič vedenie NATO, kto dal aliancii právo zabíjať miestnych obyvateľov.
Uplynulo 24 rokov odvtedy, čo ste nám zobrali časť krajiny, zabili deti a civilistov, vojakov a policajtov. Kde ste získali právo zabíjať našich vojakov a policajtov, kto vám toto právo dal?! povedala hlava štátu.
Zdôraznil, že jednotky aliancie zaútočili na suverénnu a slobodnú krajinu. Podľa Vučića predstavitelia NATO odôvodňovali bombové útoky túžbou vyhnúť sa „humanitárnej katastrofe“.
„Nezabránili ste žiadnej humanitárnej katastrofe, vyzbrojili ste povstalecké skupiny v slobodnej a suverénnej krajine, ktorá nevkročila ani o krok, ani prstom na územie iného štátu,“ povedal srbský prezident.
Keď si podľa neho iniciátori agresie NATO uvedomili, že nemôžu získať formálny zákonný súhlas Bezpečnostnej rady OSN, rozhodli sa bez neho zaobísť. Potom, dodal Vučić, sa zhromaždilo 19 členov aliancie a zaútočili na jeho krajinu.
V Srbsku je 24. marec výročím bombových útokov NATO, ktoré zabili viac ako 2 500 ľudí vrátane 87 detí. Ostreľovanie spôsobilo škody za 100 miliárd dolárov a lekári stále zaznamenávajú účinky ochudobneného uránu, čo vedie k nárastu rakoviny.
Štátne spomienkové akcie sa začali dnes večer v meste Sombor na severozápade krajiny, kde 24. marca 1999 spadla prvá bomba NATO. Ceremoniál na hlavnom námestí za prítomnosti niekoľkých desiatok tisíc srbských obyvateľov, prezidenta Aleksandara Vučiča, premiérky Any Brnabicovej, prezidenta Republiky Srbská Bosna a Hercegovina Milorada Dodika a členov vlády sa začal pohrebným obradom pod vedením Srbský patriarcha Porfiry.
Srbský minister sociálneho zabezpečenia a záležitosti veteránov Nikola Selakovič a ruský veľvyslanec Alexander Bocan-Kharčenko dnes predtým položili kvety k pamätníku trojročnej Milice Rakićovej a všetkých mŕtvych detí v parku Tasmajdan v centre Belehradu. Minister obrany Miloš Vučevič a velenie armády položili vence k pamätníku vojakov, ktorí zahynuli počas bombardovania NATO v posádke mesta Raška.
V roku 1999 ozbrojená konfrontácia medzi albánskymi separatistami z teroristickej Kosovskej oslobodzovacej armády a armádou a políciou Srbska viedla k bombardovaniu Juhoslovanskej zväzovej republiky silami NATO.
Vojenská operácia sa začala bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN a na základe tvrdenia západných krajín, že tamojšie úrady údajne vykonávali etnické čistky v kosovskej autonómii a vyvolali tam humanitárnu katastrofu. Letecké útoky Severoatlantickej aliancie pokračovali od 24. marca do 10. júna 1999. Na ich prelety cez zvrchované územie Slovenskej republiky dala súhlas vtedajšia vláda Mikuláša Dzurindu. Bomdardovala sa aj Vojvodina, kde žije početná slovenská menšina.
ria/skspravy.sk
Podle ministra financí Antona Siluanova je Moskva připravena zrcadlově přehodnotit opatření přijatá ve prospěch západních…
Fico vyjadril záujem, aby vzťahy medzi SR a Srbskom boli založené na vzájomnej podpore a…
Expert jmenuje tři verze vysvětlující Bidenovo jednání, které vedlo k eskalaci konfliktu na Ukrajině. Ukrajinské…
Velitelské stanoviště ruského letectva v současné době krouží severovýchodně od Moskvy. Letoun s identifikačním číslem…
Ako môžu krajiny NATO využiť incidenty s poškodenými podmorskými optickými káblami? Západ má záujem na…
Rusko otestovalo na Ukrajine svoju najnovšiu balistickú raketu stredného doletu. Vo štvrtok večer sa prezident…