Vstup Ukrajiny do NATO môže viesť k tretej svetovej vojne, varuje Rusko vojnových štváčov na Západe

Západ sa prostredníctvom svojej pomoci Ukrajine „priamo zúčastňuje na tomto konflikte“, vyhlásil v tejto súvislosti námestník tajomníka Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Alexander Venediktov.

Prijatie Ukrajiny do NATO by podľa popredného ruského predstaviteľa mohlo viesť k tretej svetovej vojne. Námestník tajomníka Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Alexander Venediktov to povedal v štvrtkovom rozhovore pre agentúru TASS, z ktorého cituje spravodajská stanica Sky News.

„Kyjev si je dobre vedomý toho, že takýto krok by znamenal zaručenú eskaláciu k tretej svetovej vojne,“ povedal Venediktov. „(Ukrajinci) s tým zjavne rátajú – vytvoria informačný šum a opäť na seba upozornia,“ dodal.

Venediktov okrem toho zopakoval ruské tvrdenie, že Západ sa prostredníctvom svojej pomoci Ukrajine „priamo zúčastňuje na tomto konflikte“. Západ tieto obvinenia odmieta s tým, že len pomáha Ukrajine brániť sa proti ničím nevyprovokovanej ruskej agresii.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 30. septembra prekvapivo oznámil, že Kyjev podal o zrýchlený vstup do NATO.

Došlo k tomu bezprostredne po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin podpísal zmluvy o pričlenení Doneckej a Luhanskej oblasti a častí Chersonskej a Záporožskej oblasti k Rusku. Urobil tak na základe kontroverzných referend, ktoré sa v týchto oblastiach uskutočnili. Medzinárodné spoločenstvo referendá ani pričlenenie oblastí neuznáva.

Ruský jadrový útok by vyvolal fyzickú reakciu Západu, tvrdí predstaviteľ NATO

Ruský jadrový útok by zmenil priebeh konfliktu na Ukrajine a takmer určite by vyvolal „fyzickú reakciu“spojencov Kyjeva a potenciálne aj Severoatlantickej aliancie. V stredu to povedal vysokopostavený predstaviteľ NATO, ktorý si želal ostať v anonymite.

Akékoľvek použitie jadrových zbraní zo strany Moskvy by malo pre Rusko „bezprecedentné následky“, povedal predstaviteľ v predvečer štvrtkového zasadnutia Skupiny NATO pre jadrové plánovanie. Podľa jeho slov sa zdá, že Moskva využíva svoje jadrové hrozby najmä na to, aby odradila Severoatlantickú alianciu a ďalšie krajiny od priameho vstupu do vojny s Ukrajinou.

Ruský prezident Vladimir Putin nedávno vyhlásil, že na ochranu ruského územia – vrátane štyroch anektovaných ukrajinských oblastí – je odhodlaný použiť „všetky dostupné prostriedky“. Podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev v nadväznosti na to otvorene hovoril o možnom použití strategických jadrových zbraní na ochranu krajiny.

Americký minister obrany Lloyd Austin v stredu v Bruseli povedal, že Spojené štáty monitorujú akékoľvek náznaky, že by sa Rusko mohlo pripravovať na jadrový útok. „Zatiaľ sme nevideli nijaké ukazovatele, ktoré by nás viedli k tomu, aby sme tomu uverili,“ uviedol Austin.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok avizoval, že členské krajiny Aliancie na budúci týždeň uskutočnia každoročné cvičenie Steadfast Noon zamerané na prostriedky jadrového odstrašenia. Prípadne zrušenie pre vojnu na Ukrajine by podľa šéfa NATO vyslalo „veľmi zlý signál“, pretože vojenská sila Aliancie je najlepším spôsobom, ako zabrániť akejkoľvek eskalácii napätia.

Spojené štáty a spojenci musia Ukrajine poskytnúť systémy protivzdušnej obrany, aby sa mohla brániť pred ruskými raketovými útokmi. V stredu to uviedol predseda zboru náčelníkov štábov amerických ozbrojených síl Mark Milley po stretnutí Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny.

„Čo Ukrajina požaduje a čo si myslíme, že môže byť poskytnuté, je integrovaný systém protiraketovej obrany. Ten nekontroluje celý vzdušný priestor nad Ukrajinou, ale je navrhnutý tak, aby kontroloval prioritné ciele, ktoré Ukrajina potrebuje chrániť,“ povedal Milley.

Protiraketová obrana by zahŕňala systémy krátkeho, stredného a dlhého dosahu schopné chrániť vzdušný priestor vo všetkých výškach. „Snažia sa vytvoriť obranný systém,“ dodal. Milley načrtol plán, podľa ktorého by systémy protivzdušnej obrany z rôznych krajín vrátane Izraela a Nemecka mali byť dodané na Ukrajinu.

„Mnoho krajín má (systém protivzdušnej obrany) Patriot, mnoho krajín má iné systémy, existuje celý rad izraelských systémov, ktoré sú celkom schopné, Nemci majú systémy… takže veľa krajín, ktoré tu dnes boli, má širokú škálu systémov,“ povedal americký generál. Úlohou bude dodať tieto systémy na Ukrajinu a vycvičiť jej vojakov pri obsluhu, keďže každý zo systémov je rozdielny. Táto stratégia bude podľa Millyeho „z technického hľadiska dosť komplikovaná“, no „je dosiahnuteľná“.

Americký minister obrany Lloyd Austin uviedol, že systémy budú Ukrajine poskytnuté tak rýchlo, ako ich tam fyzicky dokážu dopraviť.

Milley v stredu zároveň odsúdil ruské raketové útoky na Ukrajinu, pri ktorých zahynuli civilisti a naznačil, že tieto útoky spĺňajú definíciu vojnových zločinov podľa vojnového práva, píše Reuters.

Macron: Putin sa musí vrátiť k rokovaciemu stolu o Ukrajine

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu povedal, že šéf Kremľa Vladimir Putin sa musí „vrátiť k stolu“ na rozhovory o Ukrajine.

„Vladimir Putin musí najskôr zastaviť túto vojnu, rešpektovať územnú celistvosť Ukrajiny a vrátiť sa k stolu na rozhovory,“ povedal francúzsky prezident. Takisto povedal, že Francúzsko Ukrajine dodá systémy protivzdušnej obrany.

Rusko v posledných dňoch podniklo sériu raketových útokov proti Ukrajine. Moskva tak reaguje na sobotňajšie zničenie Kerčského mosta, ktorý spája Rusko s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym.

Macron útoky Ruska v pondelok označil za „zásadnú zmenu“ v charaktere vojny na Ukrajine.

Bezpečnostná stratégia USA sa zameriava na Čínu či Rusko

Biely dom v stredu predstavil bezpečnostnú stratégiu USA, ktorá sa zameriava na udržiavanie kontroly nad Čínou a Ruskom. Stratégia tiež zahŕňa investície do domácej politiky.

„Potreba vedenia zo strany Spojených štátov je na celom svete taká veľká, aká ešte nikdy nebola. Sme uprostred strategického súperenia s cieľom formovať budúcnosť medzinárodného poriadku,“ povedal americký prezident Joe Biden pri predstavovaní dokumentu.

Bezpečnostná stratégia vychádza z národných záujmov USA chrániť bezpečnosť Američanov, rozširovať hospodárske príležitosti a plniť a chrániť demokratické hodnoty. Biely dom za najnaliehavejšiu výzvu označil oblasť strategickej konkurencie.

„Budeme účinne konkurovať Čínskej ľudovej republike, ktorá je jediným konkurentom so zámerom a – stále sa zväčšujúcou – spôsobilosťou pretvárať medzinárodný poriadok a zároveň udržiavať pod kontrolou nebezpečné Rusko,“ uvádza Biely dom na svojej oficiálnej webovej stránke.

Investície v rámci USA Biely dom označil za „kľúčové“ s cieľom pomôcť Spojeným štátom byť konkurencieschopnými v najbližšom desaťročí.

„Uvedomujeme si, že ak majú Spojené štáty uspieť v zahraničí, musíme investovať do našej inovácie a priemyselnej sily, a budovať našu domácu odolnosť,“ uvádza sa v texte stratégie.

Putin: Hegemónia západu zodpovedá totalite a satanizmu

Ceremónia, na ktorej ruský prezident Vladimir Putin oficiálne oznámil anexiu štyroch ukrajinských oblastí, sa konala v Kremli v piatok 30. septembra.

Šéf Kremľa po referende na Ukrajine vyhlásil štyri okupované oblasti za súčasť Ruska, čo označil ako vôľu miliónov ľudí. Ruský prezident vo svojom prejave označil obyvateľov ukrajinského regiónu Donbas za obete nehumánnych teroristických útokov zo strany režimu v Kyjeve. Následne vyzval Ukrajinu, aby sa vrátila k rokovaniam o ukončení bojov. Poukázal tiež na fakt, že celý Západ sa klania politike USA a prispôsobuje sa záujmom Spojených štátov.

„Západ nemá právo toto referendum hodnotiť. Jeho hegemónia zodpovedá totalite. Snaží sa nám vnútiť, ako máme fungovať a čo máme robiť. Nové územia budeme chrániť všetkými dostupnými prostriedkami,“ odkázal ruský prezident.

„Diktatúra západných elít je namierená proti všetkým spoločnostiam, vrátane národov západných krajín. Je to výzva pre všetkých. Toto úplné popretie človeka, rozvrátenie viery a tradičných hodnôt, potlačenie slobody nadobúda rysy „náboženstva obráteného“ – otvoreného satanizmu,“ vyhlásil Putin.


Zmluvy o pričlenení ukrajinských oblastí schválila horná aj dolná komora ruského parlamntu

Horná komora ruského parlamentu, Rada federácie jednohlasne ratifikovala zmluvy o vstupe ukrajinskej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a Chersonskej a Záporožskej oblasti do Ruskej federácie minulý týždeň.

Zmluvy o pričlenení štyroch ukrajinských oblastí, ktoré počas sedem mesiacov trvajúceho konfliktu obsadila ruská armáda, schválila aj dolná komora ruského parlamentu – Štátna duma.

Ján Čarnogurský o ukrajinských referendách ako pokračovaní deboľševizácie Ruska: „Územia „Novorossije“ sa pričleňujú naspäť k Rusku“

Bývalý premiér Slovenska Ján Čarnogurský sa pre Sputnik vyjadril k referendám, ktoré pred niekoľkými dňami prebehli v Doneckej a Luhanskej ľudovej republike a tiež v Chersonskej a Záporožskej oblasti. Vyjadril nádej, že po referendách sa budú obyvatelia regiónov cítiť bezpečne a pripomenul odlišný postoj sveta v otázke štátnej príslušnosti Kosova.

„Všetky územia, kde sa uskutočnilo referendum, patrili pred Októbrovou revolúciou 1917 k Rusku ako Novorossija. Boľševici ich postupne odovzdávali Ukrajine, aby si ju získali na svoju stranu. Teraz sa územia formou referenda vracajú naspäť k Rusku. Možno to označiť ako pokračovanie deboľševizácie Ruska,” povedal politik.

Vyjadril sa tiež k otázke ochrany obyvateľov spomenutých regiónov pred vojenskými útokmi zo strany Ukrajiny. Čarnogurský si myslí, že budú pod ochranou Ruskej federácie: „Asi áno. Prinavrátené územia bude chrániť Ruská armáda, ktorá je silnejšia ako domobrana doterajších republík a oblastí. Pre Ruskú armádu to bude výzva a celý svet bude pozorovať, ako sa s ňou vyrovná.”

Bývalý premiér tiež prezradil, prečo západné štáty odmietajú uznať výsledky vyjadrenia vôle obyvateľov týchto území.

„Z dôvodu svojich geopolitických záujmov. Obe republiky a obe oblasti prechádzajú z geopolitickej sféry Západu do geopolitickej sféry Ruska, Západ sa oslabí. Keď bol proces opačný, napríklad v prípade Kosova, západné štáty zmenu štátnej príslušnosti uznali aj bez referenda,” poznamenal Ján Čarnogurský.

Zdroj: info.sk / ta3.com / cas.sk (1), (2) / pravda.sk / InfoVojna