Všetkým Amerikanofilom: Západ krachuje vďaka tomu, že západných demokracií sa zmocnili sily, ktoré s Amerikou, ani s nijakou inou krajinou nemajú nič spoločné

Západ trpí morálnou rakovinou ktorá mu bola naočkovaná silami ktoré sám nechcene vyprodukoval a ktoré sa snažia rozosievať svoje metastázy po celom svete, píše vo svojom článku MUDr. Vladimír Kuric.

„Byť nepriateľom Spojených štátov je nebezpečné. Byť priateľom Spojených štátov je smtrteľné.“ ~ Henry Kissinger

“Starý praotec Lót, synovec veľkého Božieho obľúbenca svätého Abraháma žil dlho v krajine Sodomskej. Vybral si ju po hádke medzi jeho a Abrahámovými pastiermi, keď mu strýko povedal, “ak Tvoji pastieri pôjdu napravo, moji pôjdu naľavo; ak Tvoji naľavo tak moji napravo.” Lót si pochopiteĺne vybral krajšiu časť krajiny. Vyspelú, ekonomicky silnú ale zvrátenú, plnú sexuálnych deviantov.“

(Ján Šafin: Dvanásť sviatkov a svätá Pascha, ISBN 978-80-555-2942-4, Str. 67)

Je zaujímavé, ako veľa ľudí si aspoň matne spomenie na akýsi biblický príbeh o žene ktorá sa vraj zmenila na soľný stĺp keď sa otočila, lebo neodolala pokušeniu aby uvidela to, čo nemala vidieť. A takisto mnohým aspoň niečo matne hovorí spojenie ‘Sodoma a Gomora’, teda mestá v krajine v ktorej sa Lót rozhodol žiť. Ale určite oveľa menej ľudí pozná celý príbeh alebo dokonca pointu príbehu abrahámovho synovca Lóta, jeho rodiny a dvoch biblických miest Sodomy a Gomory.

Ale o Bibliu tu nejde. Na citáte z knižky Jána Šafina ma zaujal onen prirodzený ľudský postoj – tak ako aj Lót, aj my všetci sa chceme mať lepšie a ak si môžeme vybrať, tak si vyberáme ľahší, pohodlnejší a lepší život. Je to prirodzené. Ja patrím dokonca ku generácii ktorej cudzie krajiny ležiace za vtedajšou Železnou oponou boli doslova modlou. Na Západe bolo všetko, doslova všetko lepšie ako to čo sme mali my a žiaden komunistický agitátor nás nemohol presvedčiť o opaku. Lebo realita pre nás hovorila jasnou rečou.

Koncom osemdesiatych rokov táto všeobecná psychóza prerástla v akože revolúciu a celý tzv. socialistický tábor sa húfne a s nadšením vybral na krajší, vyspelý a ekonomicky silný Západ.

Dneska už nemalá časť populácie, niektorí dobrovoľne, väčšina až pod tlakom neúprosnej reality, precitá a chápe, že k tej krajšej, vyspelej a ekonomicky silnej časti planéty nemusí patriť automaticky aj “táto krajina” (ako nazývajú Slovensko) len vďaka tomu, že sa k Západu prihlásila. Práve naopak.

Ale sen a túžba pretrváva – aj tridsať rokov po symbolickom zbúraní Železnej opony podstatná časť Slovákov zdá sa verí, že na to aby sme sa mali dobre stačí pridať sa k Západu. Dôvody sú dva. Popri prvom dôvode – naivite, ak to nechceme nazvať priamo hlúposťou – ten druhý dôvod naivná väčšina Slovákov odmieta vidieť: Je to takzvaná “pomoc” zo strany Západu.

Napríklad iba Nemecko vraj investuje v Indii do propagandy “demokracie” jednu miliardu Eur ročne, nazývanej “pomoc rozvojovej krajine”. Pritom India je krajina ktorá dokázala nedávno pristáť na Mesiaci, na čo Nemecko zďaleka ekonomicky, ani technologicky nemá. A v prípade Ruska by sa vraj táto “rozvojová pomoc” zo strany Nemecka mala vraj zviacnásobiť. Poslednú vetu si prečítajte dvakrát: Do krajiny, s ktorou Nemecko bojuje v proxy vojne investuje Nemeck stovky miliónov ako “pomoc”.

Preložené do zrozumiteľnej reči: Mýtus o demokracii si udržuje Západ hlavne podplácaním a propagandou.

O čo v prípade “rozvojovej pomoci” ide je jasné, bohužiaľ pre zasnených, snívajúcich ich krásny sen o krajšej, vyspelej a ekonomicky silnej krajine, pre týchto ľudí je otázka krásy a prosperity ešte aj dnes stále otázkou geografickej polohy. Jedna skupina z príjemcov takejto “rozvojovej pomoci” na Slovensku dokonca hrozbu opustiť “túto krajinu” propaguje na svojich predvolebných plagátoch.

Pre nemalú časť Slovákov teda stačí byť na “tej správnej strane dejín” (výrok pani Čaputovej) a budeme vyspelí, bohatí a ekonomicky silní.

Kto sú títo ľudia? Malá časť sa nemá zle – žije a prosperuje z onej “rozvojovej podpory” – mimovládky, kadejaké inštitúty, médiá do ktorých vraj “investovali filantropi” (priznanie sa Šimečku), podnikatelia naviazaní na usmerňovanie toku slovenských peňazí na Západ, atď., Ale väčšinu týchto ľudí tvoria naivní nevzdelanci, vnímajúci ešte aj dnes Západ tak, ako sme ho poznali my vtedy za železnou oponou, v tých krásnych časoch keď sme naoko akože budovali komunizmus, v skutočnosti ale všetko čo zaváňalo Západom bolo pre nás božstvom: Kamaráti ktorí dokázali na troch akordoch vybrnkať na gitare “jestrdej“ (pesnička od Beatles), to boli tí najväčší machri, tí čo určite vedeli, ako to “tam” vypadá, pričom ani oni, ani my spolu s nimi sme sa vôbec neunúvali rozumieť, čo vlastne tí polobohovia John, Paul, George a Ringo (Beatles) vlastne spievajú. Stačilo nám jedno logo : Západ.

Skúste si urobiť malú anketu, koľkí z tých mladých verklíkujúcich termíny ako “naše hodnoty, Washington, London, NATO, MacDonald”, atď., že koľkí z týchto ovládajú aspoň jeden západný jazyk, teda že aspoň trochu rozumejú tomu, čo obdivujú. Garantujem, že budete prekvapení – oni totiž to, čo obdivujú nie je Západ, ale Hollywood. A pretože anglicky nerozumejú, tak im titulky do toho ich hollywoodskeho filmu ochotne dodáva zase len ten Západ, lebo nikomu inému neveria, všetko ostatné je alebo konšpirácia, alebo ruská propaganda: Najlepším parametrom charakterizujúcim dnešných progresívcov je bezrozmerná priepasť medzi suverenitou a vedomosťami a toto platí od úrovne prezidentského paláca až po posledného diváka Markízy: Byť tupým a súčasne namysleným arogantom je základným predpokladom aby sa niekto mohol stať progresívcom.

Áno, na Západe, napríklad v Nemecku, sa skutočne žije lepšie. Ja keď tam idem autom, tak za Plzňou a Rozvadovom sa už teším na nemeckú autostrádu, keď po prechode hranice auto akoby stíchlo a cesta sa akoby zrýchlila. Čo však uniká všetkým obdivovateľom Západu je ten fakt, že Nemci sa majú lepšie nie preto lebo sú na Západe, ale iba vďaka svojej vlastnej práci. Je pravda, že Nemci si po vojne zvolili západný management a že Američania po vojne v ich vlastnom americkom záujme dovolili a pomohli Nemecku sa ekonomicky zviechať. Ale to, čo je v Nemecku dneska pekné, vyspelé a ekonomicky stabilné, to všetko je dielom iba a len nemeckých rúk.

A aj za onú pomoc prijatú po vojne od Američanov, teda za závislosť, dneska platia Nemci krutú daň – dnešné Nemecko je ešte aj dnes americkým protektorámtom. Americký prezident vraj oznámil dopredu nemeckému kancelárovi, že plynovod Nordstream zničia a tým ich odrežú od lacného zdoja energie. A nemecký kancelár sa povinne tvári ako keby nič – desiatky miliárd investícií a stovky miliónov náhrady investorom, krachujúce celé časti priemyslu, to je daň Nemecka za vazalstvo Američanom., Nemecko je sícej bohaté, ibaže v poslednom čase samotní Nemci zisťujú že nie nekonečne bohaté a niekto tam dokonca objavuje aj ten citát od Henryho Kissingera uvedený vyššie. Ale “Rozvojová pomoc” stále funguje aj zo strany USA voči Nemecku a hoci aj Nemci pomaly precitajú, väčšina je stále narkotizovaná “našími hodnotami”.

Existuje krásny príklad celého subkontinentu, čo to znamený “byť na tej správnej strane dejín” a nebyť súčasne Američanom: ‘Štáty Južnej Ameriky v ktorých sa zrealizovali štátne prevraty organizované Američanmi’

‘Stará americká múdrosť: My zabíjame ľudí ktorí zabíjajú ľudí, lebo zabíjať ľudí je zlé.’

Táto irónia by sa dala charakterizovať ako základný princíp pre šírenie súčasnej demokracie. A to, čo určite väčšina Slovákov odmieta vidieť: Tento princíp bol uplatnený a bude naďalej uplatňovaný aj na Slovensku, dokiaľ bude Slovensko vedené ľuďmi “stojacich na tej správnej strane dejín”, rozumej Západom vychovanými, platenými a do vedenia štátu dosadzovanými agentami.

Tá smrtelnosť z citátu Henryho Kissingera nevyplýva iba v hrozbe vysávania zdrojov, materiálnych aj ľudských, ako to asi sám Kissinger myslel. Na oveľa nebezpečnejšiu hrozbu smrteľnosti pokazuje onen biblický príbeh Lóta a jeho rodiny – aj súčasná Sodoma a Gomora je krajšia, vyspelejšia, ale zvrátení a plná sexuálnych deviantov. Ono totiž nejde o Ameriku, ani o Západ. Lebo ani Amerika, ani Západ nepatrí dnes Američanom, Nemcom, Francúzom, atď. – rozštiepenosť a rozpory súčasného Západu sú neprehliadnuteľné.

Západ krachuje morálne doslova pred očami vďaka tomu, že západných demokraciíí sa zmocnili a ovládajú ich sily, ktoré s Amerikou, ani s nijakou inou krajinou nemajú nič spoločné, rovnako ako nemajú nič spoločné so zdrojmi a procesmi ktoré tieto krajiny urobili silnými a prosperujúcimi.

Západ trpí morálnou rakovinou ktorá mu bola naočkovaná silami ktoré sám nechcene vyprodukoval a ktoré sa snažia rozosievať svoje metastázy po celom svete. Hlásiť sa k takto smrteľne chorému systému znamená prijať jeho diagnózu a nakaziť sa spolu s ním. Toto je nový typ smrteľnosti, ktorý progresívci utajujú. Ale iba dotiaľ, dokiaľ sa nedostanú k moci.

Tým klasickým, kissingerovským typom smrteľnosti je samozrejme kolonializmus. Vyčítanie minulosti by bolo ale úboho trápnym ideologickým marketingom. Starý Rím prosperoval za otroctva, Západ prosperoval za kolonializmu, stredovek bol v znamení dedičnej privilegovanosti, každá doba mala svoje zákony a pravidlá. Avšak nepoučiť sa z minulosti je smrteľným omylom. Je neodškriepiteľnou pravdou, že Západ dosiahol nejvyššiu úroveň ekonomiky, občianskych slobôd a životnej úrovne a je aj pravdou, že to dosiahol aj cestou exploatície druhých. Tak ako otroctvo, aj kolonializmus sú realitou a vyčítať niekomu že žil a konal v danej realite je primitívny marketing – taký bol vtedy život a taký vtedy fungoval systém. Británia aj Amerika sa stali veľkými pomocou nástrojov ktoré historicky fungovali a aj vďaka nim sa stali vyspelými a ekonomicky silnými.

Zhadzovať a zahadzovať to čo dosiahli Anglosasi, pod akoukoľvek zámienkou, je primitívna ideológia – je pravdou, že technologicky a manažérsky musí Slovensko patriť na Západ, lebo tak to funguje pre väčšinu spoločnosti lepšie. Ale tam, na ten Západ sa my musíme vypracovať, nestačí sa tam iba hlásiť a s pozostatkami lenivosti a iných neduhov z čias budovania komunizmu mu poklonkovať, lebo tieto naše slabosti Západ nemilosrdne využije. Keď nás na Západ prihlasujú čaputovci, šimečkovci a kadejaká všetka tá progresívna háveď, tak nás tam strkajú ako chudobných sluhov, otrokov, nie ako partnerov a títo šimečkovci Západu zabepečujú, aby sme takí ostali navždy. Nemusíme sa so Západom o jeho pokrytectve hádať. Stačí tvrdo a rázne odrovnať ich agentov z riadenia spoločnosti. A práve o tomto sú tie nastávajúce voľby.

Autor: MUDr. Vladimír Kuric

Zdroj: InfoVojna