Vracia sa totalita? Lebo Slovensko má už vypuklý problém s angažovanými médiami, aj moderátormi

Ukazuje sa, že už aj novinári v elektronických médiách namiesto oznamovania správ, komentovania udalostí a moderovania politických diskusií o politike a politikoch začali sami robiť politiku.

Jednoducho – zvolebnieva sa a nielen majetní majitelia médií pôsobiacich na Slovensku s ich geopolitickou orientáciou, ale aj ideologicky angažovaní novinári sa chopili vesiel verejnej mienky namiesto toho, aby len fúkali do plachiet.

Moderátor TA3 Rastislav Iliev už ani obsahom otázok, poznámok a skokov do reči, ani emočným prejavom neskrýva svoju angažovanosť, ktorú sme vídavali v bývalom totalitnom režime.

A nielen v LGBTI téme. V geopolitickom pohľade na konflikt na Ukrajine preukázal takú jednostrannosť, že by sa ani bývalí súdruhovia redaktori nemuseli červenať za odvahu opäť presadzovať v médiách jednotne „vytýčenú líniu“.

Hodnotiace súdy nepatria moderátorovi diskusie

Rafinovane napríklad podľa hesla „zlodej kričí, aby chytili zlodeja“ sa neprofesionálne opakovane uchýlil k hodnotiacim súdom na adresu politikov Smeru za ich odmietavý postoj posielať na Ukrajinu zbrane zo Slovenska.

Spolu s prítomným dočasne (?) povereným ministrom premostili na kritiku americkej zmluvy DCA, snažiac sa podsunúť paralelu k údajne zavádzajúcim alebo nepotrvedeným tvrdeniam a zanechať pečať nedôveryhodnosti.

Mladý angažovaný mediálny pionier sa neštítil v duchu svojho (?) presvedčenia použiť zavádzajúcu manipulačnú techniku, keď neprofesionálne a neobjektívne vytrhol z kontextu pertraktované obavy z možného „znásilňovania žien americkými vojakmi“, čo odznelo práve pri schvaľovaní kontroverznej DCA zmluvy s USA.

Ono sa to totiž vo svete, kde majú Spojené štáty vyše 750 vojenských základní, občas nekalé aj protiprávne stane. Problémom slušnej spoločnosti totiž je, že ak sa to, žiaľ, udeje, tak páchatelia trestných činov spadajú nie pod domácu, ale americkú vojenskú jurisdikciu.

Objektívne v rôznych častiach sveta, kde pôsobia americkí vojaci majú negatívne, aj trestnoprávne skúsenosti. Napríklad v susednom Poľsku počas vychádzky v januári 2022 sotva 22-ročný americký vojak pod vplyvom alkoholu v bare zaútočil na privolanú policajnú hliadku, keďže robil výtržnosti, pričom udrel do tváre policajtku a jej dvoch kolegov zranil.

To sú jednoducho fakty, ktoré však nie sú bernou mincou pre ideologických alebo inak vyhranených fanatikov, pretože v ideológii sú kľúčové dogmy ako fetiše jednostranného pohľadu na situácie a javy, kde objektívna realita nehrá nijakú rolu.

Ani v prípade obáv z príprav na možnú mobilizáciu mužov v dôsledku angažovaného vtierania sa vládnymi dodávkami zbraní do ukrajinského konfliktu. To by sme museli rovnako zo šírenia poplašnej správy obviniť aj meteorológov, ktorí zahlásia varovanie pred silnými prívalovými dažďami, alebo trebárs pred tornádom. Jednoducho tak robia aj odborníci aj politici na základe dát a pozorovaní, pričom sa nevylučuje pravdepodobnosť. Avšak

ideologický, politický či geopolitický, angažovaný a do debát vnášaný postoj novinára, redaktora či moderátora je už zásadná, nielen profesionálna, ale aj profesijná deformácia a prekážka na výkon povolania v elektronických celoštátnych médiách.

Nie však na Slovensku, kde majú v rukách médiá buď cudzie korporácie alebo miliardári, ktorí sa už správajú ako správni globalisti – „občania (svetových) financií“ a nie Slovenskej republiky.

Zvolebňujúce sa deformácie

Keďže sa zvolebnilo, mysle sa začnú zaťahovať červeným súknom akonáhle uvidia pred sebou opozičného politika, alebo počujú opačný, než je mainstreamový názor. A je úplne jedno, či pôjde o USA a NATO, Rusko, bruselskú likvidáciu európskej civilizácie, migráciu, sabotáž Nord Streamu, konflikt na Ukrajine či macočský prístup vlády na Slovensku k vlastným občanom.

Takže sa dopredu pripravme na ďalšiu sériu (z)manipulovaných diskusií, ktorým budú chýbať základné atribúty férovej žurnalistiky: nestrannosť, nadhľad, objektívnosť, vyváženosť, nezaujatosť, vecnosť bez vnášania vlastného názoru, orientácie alebo postoja moderátora.

Čo môžeme ďalej očakávať od (ne)slovenských médií sme tiež mohli postrehnúť vo včerajších diskusiách na TA3 a RTVS – synergiu naratívov a doslovných slovných spojení akoby ich jedna mater mala. Takže masírovanie verejnej mienky už niekto začal dirigovať. Kto je tým záhadným majiteľom paličky, ktorá určuje tóninu hry sa nepochybne dozvieme tiež.

A čo s tým? Nespoliehať sa na to, keď niekto tvrdí, že je demokrat (a nie je, lebo odsabotoval napr. najvyššiu formu demokracie), keď niekto bude tvrdiť, že je „objektívne“ médium, ale pritom je názorovo vychýlené ako turecká šabľa.

Takže ostáva nám to, čo v každej kríze – spoliehať sa len na seba, v tomto prípade na vlastnú, empirickú skúsenosť a svoj rozum. Lebo aj z toho mainstreamového nalievania „pravdy“ známym rašovským lievikom môže byť poriadny bolehlav. Zaručenie vždy po voľbách, v ktorých sa podarilo médiám vymyť mozgy dostatočne veľkej mase konzumentov. Vytriezvenie býva v oboch prípadoch bolestivé.

Rafael E. Rafaj

O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou a slobodou slova a prejavu. Publicistike a písaniu sa venuje už 30 rokov so zameraním na komentáre, glosy, analýzy a eseje, ktoré mu spolu s básňami začali vychádzať v Literárnom týždenníku a vyše desiatke ďalších publikácií. Autor knihy Za národ (2005) a knihy na vydanie Tajný kód starých Slovenov.

skspravy