Systém prezidentských volieb
1/ Dve hlavné strany – republikánska a demokratická – si vyberajú svojho prezidentského kandidáta prostredníctvom primárnych volieb, ktoré sa konajú v 50 štátoch. Sú organizované rôznymi spôsobmi od štátu k štátu.
2/ V niektorých štátoch sa kandidáti vyberajú prostredníctvom tajného hlasovania, v iných štátoch prostredníctvom otvorených stretnutí, nazývaných caucusy. V niektorých štátoch sa volebného výboru môžu zúčastniť len registrovaní členovia strany, ktorá organizuje poslanecký klub, v iných sa môžu zúčastniť a hlasovať aj nečlenovia strany alebo členovia protistrany.
3/ Podľa výsledku poslaneckého klubu má každý kandidát pridelený variabilný počet delegátov, ktorí reprezentujú svoj štát na celoštátnom sneme strany, ktorý vyberá jeho prezidentského kandidáta. Konventu sa zúčastňujú nielen štátni delegáti, ale aj superdelegáti, významné stranícke osobnosti, ktoré môžu voliť, koho chcú, čím sa situácia niekedy zvráti.
4/ Všeobecné voľby sa konajú, keď si dve strany vyberú svojich prezidentských kandidátov. Voliči nevolia priamo prezidenta, ale veľkého voliča, ktorý zastupuje nominovaného kandidáta.
5/ 558 hlavných voličov má zvoliť prezidenta Spojených štátov. V prípade pána prezidenta je potrebné získať hlasy aspoň 270 z nich. Každý veľký volič zastupuje stranu, ku ktorej patrí, ale ústava USA od neho nevyžaduje, aby hlasoval za prezidentského kandidáta, ktorého vybrala jeho strana.
6/ Každý štát má určitý počet veľkých voličov, vypočítaných tak, aby uprednostňovali menšie štáty: riedko obývaný Wyoming má jedného veľkého voliča na každých 194 000 obyvateľov; ľudnatejšia Kalifornia má jedného veľkého voliča na 723 000 obyvateľov.
Tento systém umožňuje politické manévrovanie všetkých druhov: napríklad účasť členov ich strany a hlasovanie za členov výboru protistrany takým spôsobom, aby sa zabránilo zvoleniu konkrétneho kandidáta považovaného za politicky nebezpečného.
Pridelenie veľkého voliča na základe počtu obyvateľov sa mení od štátu k štátu a niekedy vedie k prezidentským kandidátom Spojených štátov, ktorí vo všeobecných voľbách získali menej hlasov.
1) Neexistuje žiadny federálny zákon vyžadujúci identifikáciu voličov . Guvernér Kalifornie, člen Demokratickej strany, zaviedol zákon, ktorý zakazuje vyžadovať identifikáciu tých, ktorí sa objavia vo volebných miestnostiach, aby volili.
2) Vo voľbách v roku 2020 sa počet hlasovaní poštou výrazne zvýšil z 28 miliónov (v roku 2016) až na na viac ako 66 miliónov
3) Zákon z roku 2002 vyžaduje prítomnosť elektronického hlasovacieho zariadenia vo všetkých volebných miestnostiach. Na zostavenie bezpečne použiteľného elektronického stroja však takýto štandard neexistuje.
4) Približne štvrtina voličov bude voliť prístrojmi, ktoré vydávajú papierové hlasovacie lístky.
Zvyšní budú hlasovať elektronickými prístrojmi, ktoré ukladajú hlasy, a môžu, ale nemusia vygenerovať papierový záznam o hlasovaní.
Tento mechanizmus umožňuje všetky druhy podvodov.
Hlasovacie lístky prichádzajúce poštou otvára a zaznamenáva personál najatý cez súkromné spoločnosti, v týchto spoločnostiach môžu byť ľudia zodpovední za falšovanie výsledkov.
Elektronické hlasovacie zariadenia sa dajú manipulovať tak, že sa do nich načítajú programy, ktoré falšujú výsledky. Profesor Alex Halderman, ktorý vyučuje informatiku na Michiganskej univerzite, to demonštroval simuláciou hlasovania, pri ktorom elektronické stroje prevrátili hlasovanie.
Manlio Dinucci
O autorovi: Manlio Dinucci, ocenený autor, geopolitický analytik a geograf, Pisa, Taliansko. Je vedeckým pracovníkom Centra pre výskum globalizácie (CRG).
Tento článok bol pôvodne publikovaný v taliančine na Grandangolo, Byoblu TV.
I
globalresearch/ skspravy.sk /
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…