Vojna v Iraku

Autorkou článku je Felicity Arbuthnot, považovaná za „žurnalistku veterána a vojnovú korešpondentku“. My tu v Európe si skoro neuvedomujeme, že v Iraku je ešte stále vojna, ktorú tam vedie „členský štát NATO a teda aj náš spojenec“ – Veľká Británia.

Článok prekladám aj preto, že my – tiež členovia NATO – vlastne vôbec nesledujeme čo vystrája náš „spolučlen NATO“ už roky v Iraku, keďže táto vec sa u nás – z nejakého dôvodu – môžeme raz hádať akého – ignoruje. Možno preto, že NATO je výlučne obranný spolok. Ale nezachytil som kedy Irak na Britániu zaútočil, a navyše žiaden Iracký vojek sa nenachádza v Británii, ale plno Britských je v Iraku, čo trochu popis pozícií spochybňuje.

Veterán žurnalistka a vojnová korešpondentka Felicity Arbuthnot, (Research Associate of the Centre for Research on Globalization) tu spomína na okolnosti tej War on Iraq – vojny proti Iraku. (Marec 28, 2016)

Ten základný koncept je “Terorizmus US-UK-NATO-Izrael”.

Keďže sa tragédia terorizmu zase objavuje v správach, je vhodný čas „znovu navštíviť“ snáď jeden z najväčších aktov terorizmu v moderných dejinách – ilegálnu inváziu a deštrukciu – pokračujúcu – Iraku.

20ty Marec predstavuje trináste výročie akcie, ktorá rezultovala do akéhosi ekvivalentu Paríža, Bruselu, Londýna 7. Júla 2005, ale často mnohokrát denne, v Iraku odvtedy trvale. A čo sa týka porovnania s 11. Septembrom 2001, tak tam bol hodne často ten istý počet obetí a obrovského žiaľu každých pár týždňov, tiež stále pokračuje.

Amerika a Británia sa dokázateľne zaplietli do, a vytvorili dedičstvo, jedného z najdlhšie zaznamenaného útoku teroristického druhu od Druhej Svetovej Vojny.

Neprebiehajú žiadne minúty ticha, alebo Eiffelova Veža kúpajúca sa vo farbách Irackej zástavy – alebo teda tých ďalších stále pokračujúcich Západom vyrobených engineered katastrof, Afganistan, Líbya, Sýria, alebo v rámci tej US-UK účasti na tom ľudskom masakri v Jemene, alebo aj za tých štyridsať tri mŕtvych a dvesto tridsať deväť zranených v Bejrúte v Novembri, údajne zo strany ISIS, deň pred útokom v Paríži.

Tá Eiffelova veža nezobrazovala Ruské farby po tom, ako sa ISIS prihlásil k tomu pádu Ruského lietadla v Októbri 2015, po tom ako odštartovalo z Egyptského letiska Sharm el-Sheikh, ktorý bol, ako vyhlásili, následkom bomby, kotrú tam umestnili,a zabilo to všetkých dvesto dvadsať štyri pasažierov. Masové vraždy ISISu v Afrike sú väčšinou ignorované.

Keďže ISIS bol zrodený – spawned – “oslobodením – liberation” Iraku (“Operation Iraqi Liberation” – OIL) stojí za to zopakovať si prejav Tonyho Blaira pre Parlament 20-teho Marca 2003, nasledujúci deň po invázii. (1)

“V utorok večer som dal rozkaz pre Britské sily, aby sa zúčastnili na vojenskej akcii v Iraku.

“Dnes večer, Britskí príslušníci a príslušníčky armády sú nasadení zo vzduchu, zo zeme, a z mora.

“Ich poslanie: zbaviť Saddáma Husseina moci a odzbrojiť Irak od jeho zbraní hromadného ničenia”, povedal Blair.

To vyráža dych. Malé “mission – poslanie” Británie bolo zbaviť moci Prezidenta krajiny, ktorej “suverenita a teritoriálna integrita” bola garantovaná OSN. Co sa týka tých “zbraní hromadného ničenia”, pravdepodobne celé milióny slov boli vynaložené na potvrdenie ich existencie, a aj na prakticky istotu ako USA, tak aj Británie, že žiadne neexistovali – nakoniec po skoro desiatich rokoch vyšerpávajúcej práce zo strany zbraňových inšpektorov OSN. Ukážky citátov

“ … tento nový svet stojí zoči-voči novému ohrozeniu rozvratom a chaosom zrodenom buď od brutálnych štátov ako Irak vyzbrojený zbraňami hromadného ničenia, alebo od extrémistických teroristických skupín”, vyhlásil údajný Butcher of Baghdad – Mäsiar z Bagdadu.

“Obaja nenávidia náš štýl života, našu slobodu, našu demokraciu.

“Moja obava, ktorá je hlboká, založená čiastočne aj na špionáži ktorú dostávam je, že tie ohrozenia sa spoja, a prinesú katastrofu pre našu krajinu, a náš svet.

“Týmto tyranským štátom nezáleží na svätosti ľudského života – tí teroristi sa vyžívajú v jeho ničení.”

Svet, samozrejme, nestál pred žiadnym ohrozením zo strany Iraku. Dokonca aj Irán – s ktorým Irak vybojoval tú príšernú vojnu 1980-1988 – pričom ako Británia, tak aj USA vyzbrojovali obidve krajiny a výborne na tej krvi, žiali, a deštrukcii na obidvoch stranách hranice Irán-Irak zarobili – vyhlásil opakovane, že Irak nepredstavuje pre Irán žiadnu hrozbu.

Čo sa týka toho nenávidenia “nášho spôsobu života, našej slobody, našej demokracie”, predtým ako bolo nasadené embargo voči Iraku v Auguste 1990, Irak prispieval miliónmi £ do Britskej a US ekonomiky posielaním post-graduálnych univerzitných študentov aby získali ďalšie tituly/stupne na Západe, ako záruku väčšej edukačnej šírky v rámci tej výhody študovania v obidvoch akademických sférach.

Visiting homes of those with the money to travel it usually just minutes before the photo albums were produced showing joyful holidays in the UK, US and across Europe.

Samozrejme, že neexistovali skoro žiadni so Stredným Východom spojení “teroristi … ničiaci” oblasti zábavy, stanice metra, komerčné centrá, až do invázie Iraku. Tie útoky v Európe boli skoro vždy vykonané domácimi (home grown – doslova doma vypestovanými/vyrastenými) separatistickými skupinami, ktoré sa obvykle cítili ako obete historickej nespravodlivosti. Je jasné, že ľudia sa nikdy nepoučia.

Nakoniec, je najtmavší druh irónie v tých obavách Blaira, že: “ohrozenia prichádzajú súčasne/spolu a prinášajú katastrofu našej krajine a nášmu svetu.” Jeho a Bushove aktivity priniesli presne to.

Saddam Hussein a fundamentalizmus boli dve odlišné planéty, a s akýmkoľvek náznakom ohrozenia sa vysporiadavalo okamžite – áno, niekedy brutálne, ale Irak a tá oblasť zostali skulárne a mimo tých „domácich“ problémov a kriminality bežnej v skoro všetkých národoch, uice sú bezpečné a život normálny. V Bagdade, až po ten nedostatok a zúfalstvo spôsobené embargom a bombardovaním v rokoch 1990 a 1991, ľudia dokonca ani nezamykali dvere.

“Ak by teroristi obdržali tieto zbrane, ktoré sa dnes vyrábajú a obchodujú po celom svete, ten masaker ktorý by mohli spôsobiť naším ekonomikám, a našej bezpečnosti, a svetovému mieru, by bol nad našu najvyššiu možnú predstavivosť”, pokračoval Blair. Skutočne. Ten US-UK stvorený ISIS, ktorý obdržal zbrane od tej USA rozpustenej Irackej armády, zbrane ktoré dodali USA a ktorí aj vycvičili novú Irackú armádu, ako utekali z násobných konfliktov v mnohých oblastiach, nechávajúc všetko za sebou a sutočne “obdržali tieto zbrane” ktoré im boli spustené zo vzduchu pri mnohých príležitostiach – od USA.

Blair je zároveň zjavne aj jasnovidec: “Môj názor ako Predsedu Vlády je, že toto ohrozenie je reálne, rastúce, a je celkom iného typu ako akékoľvek konvenčné ohrozenie našej bezpečnosti ktorému predtým Británia čelila.”

Ironicky, jeho posadnutosť osobou George W. Bush a tie „pochybné fascikle“ – “dodgy dossiers” vyprodukované počas jeho vlády, aby sa pokúsil „zdôvodniť podľa zákona nezdôvodniteľné“, viedlo presne k tomu, pred čím varoval.

A tu teraz nasleduje lož omračujúceho rozmeru – a whopper of staggering scale:

“Odstránenie Saddama bude požehnaním pre Irackýh ľudí: štyri millóny Iračanov sú v exile, 60% populácie je závislé na potravinovej pomoci, tisícky detí zomiera každý rok pre podvýživu a choroby, stovky tisícov boli vyhnaných zo svojich domovov, alebo zavraždených.”

Ten výsledok “odstránenia Saddama” (čítajte: zlynčovania Saddama) bola krvou presiaknutá každodenná litánia počas trinástich rokov. Väčšina Iračanov v exile ušla aby mohli posielať peniaze domov, a udržovať svoje rodiny a rozšírené rodiny počas toho decimujúceho embarga, ktoré rezultovalo do stavu, kedy základné potraviny zdraželi často nad jedenásť tisíc násobok – eleven thousand fold.

Tie “tisícky detí” naozaj zomierali “každý rok” – následkom “príčin súvisiacich s embargom” podľa OSN. Vláda vytvorila systém na distribúciu dávok (ration), čím sa pokúsila vyriešiť tú potravinovú krízu (Irak vtedy importoval 70% skoro všetkého). OSN nazývala účinnosť toho systému ukážkovou, ale to embargo sa týkalo potravy a základných importov. Dokonca mydlo, zubná pasta a šampón and sanitárne požiadavky sa stali luxusnými položkami. Pred tým embargom, krajina mala bezplatné zdravotné služby, potraviny neboli drahé, a bol ich dostatok, a vodou prenášané ochorenia prakticky odstránené. Medzi embargom a bombardovaním bolo všetko zničené.

Tie Kurdské komplexnosti skutočne viedli k premiestňovaniu – ale Irak sa tiež cítil ohrozený v situácii keď CIA a Mossad sa usadili v Kurdistane, ktorému bola udelená skoro autonómia. Čo sa týka “zavraždených”, tie “Iracké masové hroby” sa stali univerzálnou mantrou. Tá tragická väčšina nálezov pochádzala z tej Iránsko-Irackej vojny, tá vojna roku 1991, a nadväzujúce povstanie podporované USA. Ten podiel Iraku na monštróznych úmrtiach v Halabja sú spochybňované Správou – 1990 Report od „the US Army War College“. (2)

Blair pritom pokračoval v blábolení (blathered) pre Parlament:

“Ja dúfam, že ľudia Iraku počujú túto správu. My sme s vami. Naším nepriateľom nie ste vy, ale vaši barbarskí vládcovia.

“Naše odhodlanie pre tú post-Saddamovský humanitárnu snahu bude absolútne.

“My pomôžeme Iraku pohmúť sa smerom k demokracii a dáme tie peniaze z Irackej ropy do fondu typu „UN trust fund“, aby z toho benefitoval Irak a nikto iný.” Ešte nikdy sa v oblasti ľudských konfliktov nepovedalo toľko lží tak málo ľuďmi – aby som nesprávne citoval Churchilla.

A teraz k jadru vyhlásenia: “Ale na druhej srane by Irak nemal byť našou jedinou starosťou“ – Neither should Iraq be our only concern.

“Ako tak často predtým – na odvahe a odhodlaní Britských mužov a žien slúžiacich našej krajine – spočíva osud mnohých národov.” Obvykle, keď sa Briti a US „zúčastnia“, tak “the fate of” – osud ľudí – tých národov spočíva v masových hroboch.

Ten “osud” Iraku samozrejme, mal byť ohrozovaný, prekrucovaný, a jeho ľudia mali byť vyvedení z rovnováhy, ako toľkí varovali, včítane vtedajšieho vedúcaho Arab League, pána menom Amr Moussa: “Ak bude Irak obsadený, otvoria sa Brány Pekla.”

“Prezident Bush a ja, sme sa zaviazali pre mier na Blízkom Východe založený na bezpečnom štáte Izrael a na funkčnom – viable – Palestínskom štáte.” Á, ako vždy sme u Izraelu. Saddam poslal pomoc Palestíncom, vyhnaným, opusteným, zúfalým, a ich rodinám natoľko v takom stave, aby aspoň mohli ďalej žiť. Ten démonizovaný, tiež sekulárny, Prezident Assad, samozrejme, tiež podporuje Palestíncov.

“Diktátori ako Saddam. Teroristické skupiny ako al-Qaeda, ohrozujú už samú existenciu takého sveta.”

Saddam Hussein a al-Qaeda opäť spájaní do spolku. Ten prvý nikdy neohrozoval svet, tá pobočka al-Qaedy ISIS, ne-existujúci v Iraku pod Saddamom, teraz ohrozuje Stredný Východ, Európu, USA, a Afriku.

Blair to uzavrel: “Preto som požiadal naše vojská aby udreli dnes.” Teda, (moja vsuvka) – dnes je už zrejmé kto tie – údajné – „pobočky Al Kaidy“ potrebuje/používa a na aký účel.

Blair nebol v tom sám, ako sa zapájal, spievajúc podľa spevníku svojho kamoša Busha, spieval aj podľa hudby Benjamina Netanyahu, ktorý šesť mesiacov predtým (September 2002) ubezpečoval US Congress: “Ak zlikvidujete – take out – Saddamov režim, Ja vám zaručujem, že to bude mať obrovské pozitívne odozvy na región…Tá úloha a tá veľká príležitosť a výzva je nielen v tom uskutočniť vyhodenie toho režimu, ale tiež pretransformovať tú celú oblasť.” (3) Tak to sa určite podarilo urobiť. Kolíska Civilizácie je teraz údolie sĺz, vdov, vdovcov, a sirôt.

Prezident Nobel Obama oslávil to výročie 20-teho Marca tým, že poslal ďalšie vojská proti Iraku, and tiež US zbombardovaním Mosul University, ktoré zabilo okolo 90 ľudí, a zranilo to do 150 ľudí, včítane Profesora menom Dhafer al Badrani, Dekan Computer Sciences, a jeho ženu.

Podľa jedného z akademikov z mesta:

“Celá rezidenčná budova Fakulty bola zničená, vedenie univerzity, dievčenský internát, fakulta vied, centrálne publikačné stredisko univerzity, a fakulta vzdelávania žien. Tá univerzita je postavená veľmi blízko pri Nimrud archeologickým vstupom do Assýrskych impárií (2500 B.C.). Som si istý, že nasadenie bômb na ničenie bunkrov zničilo väčšinu z týchto historických miest.”

Je to Genocída

V meste Fallujah, oliehanom milíciami a podľa ďalšieho kontaktu:

“ … bombardovaní od 1. Januára 2014 vládnymi silami (vyzbrojené USA a s US vojenskými poradcami po celý čas) a od Augusta 2014 US Koalíciou”, ľudia zomierajú od hladu: “ 17. Marca manžel hodil seba a svoju manželku s tromi deťmi do rieky (Euphrates) z mosta a utopili sa. Boli už bezradní od hladu…” A telá patriace: “Skoro štyri tisíc zabitých civilov bolo odvezených do nemocnice od Januára 2014.”

Dňa 26. Marca 41 ľudí bolo zabitých a 105 zranených počas zápasu vo futbale – soccer match – samovražedným útočníkom na štadióne 30 kilometrov od Baghdadu.

Pred pár dňami Iračan v Baghdade komentoval: “Dnes sme mali len dve bomby, ľudia si vyšli von.”

27. Marca Tony Blair bol späť a dával svoje názory (4). Široko zahrnovali inváziu do Iraku, Sýrie a Libye, aby zachránil Európu pred ISISom, s poznámkou k ISISu: “… „Táto ideológia sa nezaujíma o koexistenciu. Nehľadá dialóg, ale dominanciu”, povedal muž, ktorého nazaujímalo ani jedno z toho, a odporúčal “Crusade” – križiacku výpravu – teda rovnako tisíc rokov zastaralý fundamentalizmus.

Každý čo počúva odporúčania Tony Blaira, ktorý urobil toľko práce aby rozsial ten horror, genocídu, deštrukciu, insanitu, barbarizmus, a mal by stáť pred Tribunálom pre vojnové zločiny za svoj podiel na tom, že to celé prišlo, je dokázateľne oficiálne nie v poriadku (orig. certifiably insane).

Keď už hovoríme o nenormálnosti – insanity -, OSN určila 20. Marec za International Day of Happiness – Medzinárodný Deň Šťastia, „deň založený na uznanie pocitu šťastia – happiness – za jeden zo “základných ľudských cieľov“.” Povedzte to ľuďom z Iraku.

/ Ivan Hečko / Slovanské Noviny /