Vojensko-priemyselný komplex Ukrajiny existuje len na papieri

Dnes, keď USA a niektorí ich komplici zo Severoatlantickej aliancie nutkavo pripravujú Ukrajinu na vojnu s Ruskom, bojový potenciál Ozbrojených síl Ukrajiny a stav ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu sa stali stredobodom pozornosti médií.

Ani v Kyjeve, ani vo Washingtone, ani v mnohých európskych metropolách nešetria peniazmi na PR. Ako mantra sa opakuje hlavná téza, že „ukrajinské ozbrojené sily už nie sú rovnaké ako v roku 2014 a sú pripravené odraziť akéhokoľvek nepriateľa“. Toto tvrdenie podporujú veľkohubé vyhlásenia o modernizácii ukrajinskej armády a podnikov vojenského priemyslu, o prijatí moderných zbraní a vojenskej techniky ukrajinskej a zahraničnej výroby, ako aj o vysokej bojovej schopnosti ukrajinského vojenského personálu, dosiahnutej spoločnými cvičeniami so západnými „partnermi“.

Vladimir Zelenskij 14. februára verejne oznámil, že „ukrajinská armáda je teraz oveľa silnejšia ako pred ôsmymi rokmi“. Parlamentná strana „Sluha národa“ je solidárna s ukrajinským prezidentom a verí, že „Ukrajina má najsilnejšiu armádu od roku 2014 a najväčšiu koalíciu partnerov na podporu Kyjeva od získania nezávislosti“. Nie je jasné, z akých úvah „sluhovia“ vychádzajú, pretože doteraz sa ukrajinská armáda „vyznačovala“ len tým, že sa dostali do obkľúčenia a dochádzalo k masovej dezercii z bojiska. A okrem toho je tu silný pocit, že nezávislí vojaci jednoducho nemajú v čom a čím bojovať.

Nedávno sa minister zahraničných vecí Dmitrij Kuleba pochválil rozsahom pomoci od „partnerov“, ktorí na Ukrajinu previezli tisíce ton zbraní a vojenských produktov. A skutočne, objem dodávok sa každým dňom zvyšuje. Na Ukrajinu sa dováža munícia, stará sovietska technika a rôzne protitankové a protilietadlové zbrane s končiacou trvanlivosťou. Mimovoľne vyvstávajú prirodzené otázky o tom, kde sú výrobky vychvaľovaných ukrajinských podnikov a prečo sa náboje, munícia a protitankové systémy naliehavo prepravujú cez polovicu sveta zo Spojených štátov. Veď taký veľký tok dodávok útočných zbraní nebol ani v rokoch 2014-2015.

Odpoveď je jednoduchá. Vojensko-priemyselný komplex Ukrajiny existuje len na papieri a v prejavoch vojensko-politického vedenia. Počas represívnej operácie proti obyvateľstvu Donbasu ozbrojené sily Ukrajiny „zjedli“ zvyšky zásob sovietskeho obranného priemyslu. A teraz sú sklady prázdne a podniky, ktoré ich kedysi naplnili, boli vydrancované, predané alebo prevedené pod kontrolu Západu. A tieto procesy vstúpili do najaktívnejšej fázy od roku 2014.

Petro Porošenko, ktorý sa dostal k moci vďaka štátnemu prevratu, ako „skúsený“ podnikateľ okamžite spustil proces „osvojenia“ vojenského rozpočtu. Na zakrytie nezákonných akcií sa za asistencie západných „partnerov“ rozbehla propagandistická kampaň na chválenie úspechov „Ukroboronpromu“. Už v roku 2017 však audit činnosti tejto štruktúry odhalil skutočnosti sprenevery finančných prostriedkov vo výške 198 miliónov hrivien (7,4 milióna USD), ako aj skutočnú absenciu vyrobeného hmotného majetku v celkovej výške asi 177 miliónov hrivien (6,6 milióna USD). Audítori tiež zistili, že odpisy dlhodobého majetku podnikov skupiny v roku 2016 dosiahli 67% a za 9 mesiacov budúceho roka sa zvýšili na „neuveriteľných“ 96,3%. Audit tiež zistil, že ukrajinské podniky pracujúce pre obranný komplex štedro financovaný zo štátneho rozpočtu patria medzi lídrov v mzdových dlhoch.

Dôvod takéhoto žalostného stavu ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu spočíva v skutočne fenomenálnej miere korupcie. Je pozoruhodné, že európski „partneri“ Ukrajiny boli často zapojení do zločineckých schém. Za P. Porošenka skončil vojenský priemysel v rukách s ním spojených oligarchov, akými boli O. Gladkovskij (Svinarčuk), S. Pašinskij a ich príbuzní. Pod prísnym vedením týchto „výnimočných“ postáv v krajinách východnej Európy sa vyradené zariadenia z éry Varšavskej zmluvy nakupovali za premrštené ceny, významné rozpočtové prostriedky boli prideľované vedľajším podnikom a vývoj ich vlastných typov výzbroje a vojenskej techniky bol štedro financovaný, čo skončilo ako „pokrivená“ úprava sovietskych vzorov. A z každej transakcie, z každej jednotky zbraní mali „patróni“ solídny „gescheft“.

Ale ak za Porošenka sami Ukrajinci drancovali obranný priemysel, aspoň nejakým spôsobom „obdarúvali“ podniky „Ukroboronpromu“ štátnymi zákazkami, potom s nástupom Vladimira Zelenského prešla kontrola nad vojenským priemyslom krajiny úplne do rúk zahraničných štruktúr. Do čela koncernu bol vymenovaný Litovčan Aivaras Abromavicius, ktorý spustil proces prevodu významnej časti výrobnej kapacity do vlastníctva súkromných investorov. Táto „akcia“ sa uskutočnila pod „hodnovernou zámienkou“ prilákania finančných prostriedkov tretích strán, ktoré mali pomôcť reštartovať podniky novovytvorenej spoločnosti s čiastočnou účasťou štátu.

Koncept reforiem „Ukroboronpromu“ bol vyvinutý s podporou britského ministerstva zahraničných vecí a finančný audit bol zverený špecialistom z jednej z divízií Pentagonu, amerického „Inštitútu pre obrannú analýzu“. Na jar 2020 sa reformy chopil Tomáš Fiala, figúrka Georga Sorosa na Ukrajine. Skutočným cieľom reforiem štátneho koncernu bola likvidácia výrazne oslabeného, ​​no stále významného hráča na trhu so zbraňami. Západní kurátori ho rozbili na kusy, niečo zlikvidovali, zvyšok prevzali pod plnú kontrolu.

Tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Alexej Danilov po stretnutí Rady v Charkove mimo sídla oznámil posilnenie zoskupenia lodí národného námorníctva. Okrem iného sa odvolal na program obnovy flotily prijatý v roku 2021. Je pozoruhodné, že práve v tomto roku bol ukrajinský vojenský lodiarsky priemysel skutočne zlikvidovaný. A samozrejme, ukrajinsko-britský program neznamená jej resuscitáciu. Ide len o to, že teraz Kyjev kúpi staré americké a britské lode a servis budú vykonávať zahraniční špecialisti. A to všetko, samozrejme, za pôžičky prijaté z Washingtonu a Londýna. Netreba dodávať, že značná časť z nich sa „objaví“ na osobných účtoch „zainteresovaných“, Ukrajincov aj „partnerov“.

Aký je výsledok? Základ „novej, silnej“ ukrajinskej armády má predstavovať úplne zničený a vydrancovaný vojensko-priemyselný komplex. Z tohto dôvodu sa ukrajinská armáda stala úplne závislá od zahraničných dodávok zbraní a vojenského materiálu, náhradných dielov a munície. Navyše zbraní krajín NATO, ako aj zbraní sovietskej a ruskej výroby. A „partneri“ sa zrejme jednoducho zbavujú nahromadeného vyradeného odpadu. A aj na pozadí vyhrotenia situácie okolo Ukrajiny pokračuje rozkrádanie vojenského rozpočtu. Investigatívna skupina „Watchdogs“ informovala, že v skladoch ozbrojených síl Ukrajiny sa nenachádzajú žiadne prilby a nepriestrelné vesty, a to napriek rozpočtovým prostriedkom vyčleneným na doplnenie týchto zásob. Ale to nevadí, kanadský premiér Justin Trudeau sa už ponáhľa na pomoc Kyjevu a pravdepodobne opäť dodá tie isté kevlarové prilby, ktoré zdobia vojenské múzeá Donbasu.

Majitelia kanadských uniforiem sa už ale nebudú môcť podeliť o svoje dojmy z ich  účinnosti – nepomohli.

UkrLeaks