Okupanti strieľali po civilistoch, keď si prišli po humanitárnu pomoc dovezenú do Pásma Gaza kamiónmi. Na žiadosť Alžírska sa za zatvorenými dverami zišla Bezpečnostná rada OSN. Od jesene zabil Izrael už viac ako 25-tisíc palestínskych žien a detí, priznal medzitým pred výborom Snemovne reprezentantov USA šéf Pentagónu Lloyd Austin.
Izraelskí vojaci zastrelili vo štvrtok 29. februára ráno 104 ľudí a zranili ďalších 760, keď sa dav Palestínčanov náhlil ku kamiónom s humanitárnou pomocou.
Na najmenej 104 mŕtvych a 760 zranených stúpol počet obetí štvrtkového izraelského útoku na dav Palestínčanov náhliaci sa v meste Gaza ku kamiónom s humanitárnou pomocou. Tvrdí to ministerstvo zdravotníctva v Gaze ovládané Hamasom. Ten obvinil izraelskú armádu, že na dav v Gaze zámerne útočila.
IDF však tvrdí, že izraelskí vojaci vystrelili varovné výstrely a potom mierili na nohy osôb, ktoré sa k nim nebezpečne blížili. Tieto údaje sa nepodarilo nezávisle overiť.
Hovorca ministerstva uviedol, že stovky ľudí boli zabité a zranené „guľkami okupačných síl“ na kruhovom objazde na západe mesta Gaza. Incident nazval „masakrou“.
Nemenovaný svedok povedal, že kamióny s humanitárnou pomocou sa dostali príliš blízko k izraelským armádnym tankom. Dav tisícov Palestínčanov, sa ku kamiónom rozbehol, keďže sa však priblížil aj k tankom, vojaci začali strieľať.
Izraelskí predstavitelia túto informáciu potvrdili. Jeden z nich uviedol, že vojaci považovali Palestínčanov za hrozbu. Hovorca kancelárie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua však uviedol, že mnohé z obetí zrazili samotné kamióny s humanitárnou pomocou, pričom nápor Palestínčanov sa snažil rabovať ich náklad.
Incidentom sa bude na mimoriadnom zasadnutí zaoberať aj Bezpečnostná rada OSN. O zasadnutie požiadalo Alžírsko, uviedol nemenovaný diplomatický zdroj.
Humanitárne organizácie zintenzívnili v ostatnom čase svoje varovania pred katastrofálnou situáciou a hladomorom hroziacim najmä na severe Pásma Gazy. AFP pripomína, že na severe tejto palestínskej enklávy už došlo k rabovaniu kamiónov s humanitárnou pomocou. Tamojší obyvatelia sa v snahe utíšiť svoj hlad uchýlili aj ku konzumácii krmiva pre zvieratá či listov.
Hamasom ovládané ministerstvo zdravotníctva v Gaze vo štvrtok oznámilo, že počet palestínskych obetí vojny v Pásme Gazy od 7. októbra prekročil už 30.000.
Mesto Gaza a sever palestínskej enklávy boli prvými cieľmi útokov izraelskej armády v odvete za útok Hamasu na Izrael 7. októbra. Teroristi zabili takmer 1200 ľudí, z toho asi 700 civilistov. Do Pásma Gazy zavliekli viac než 240 rukojemníkov.
Izrael, odhodlaný vojensky poraziť Hamas, vyzval civilistov žijúcich na severe Pásma Gazy, aby sa evakuovali na juh. Sever bol do veľkej miery zničený, ostáva takmer izolovaný od zvyšku enklávy a prúdi tam len málo humanitárnej pomoci.
Podľa humanitárnych organizácií je problém dopraviť pomoc aj do ďalších oblastí. Izraelská armáda v ostatnom čase operuje aj v južnej časti pásma. Podľa Organizácie Spojených národov približne štvrtina z 2,3 milióna Palestínčanov je vystavená hladu.
Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani vyzval vo štvrtok na „okamžité prímerie“ v Pásme Gazy a žiadal Izrael, aby chránil palestínskych obyvateľov. Reagoval tým na streľbu izraelských vojakov na humanitárny konvoj v meste Gaza. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.
„Tragické úmrtia v Gaze si vyžadujú okamžité prímerie, aby sa zaistila väčšia humanitárna pomoc, prepustenie rukojemníkov a ochrana civilistov. Dôrazne vyzývame Izrael, aby chránil ľudí v Pásme Gazy a zistil presné fakty (o incidente) a zodpovedné osoby,“ napísal Tajani na sociálnej sieti X, predtým Twitter.
Izraelská armáda informovala, že prípad vyšetruje, zatiaľ čo Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) ohlásil, že je so správou ministerstva Hamasu „oboznámený“.
Svedok incidentu agentúre AFP povedal, že útok sa stal na kruhovom objazde na západe mesta Gaza. Kamióny s humanitárnou pomocou sa podľa jeho slov dostali príliš blízko k izraelským armádnym tankom nasadeným do oblasti. Dav zložený z tisícov Palestínčanov sa ku kamiónom rozbehol, keďže sa však priblížil aj k tankom, vojaci začali strieľať do davu.
Medzi obeťami majú byť podľa predstaviteľa miestnej nemocnice aj ženy a deti.
Izrael od útoku militantnej skupiny Hamas zo 7. októbra minulého roka zabil viac ako 25.000 palestínskych žien a detí. Uviedol to vo štvrtok americký minister obrany Lloyd Austin. Pentagón však neskôr objasnil, že sa zmieňoval o celkovom počte obetí na základe údajov od ministerstva zdravotníctva v Pásme Gazy, kontrolovanom Hamasom. Informuje o tom TASR podľa agentúry AFP.
„Je to viac ako 25.000,“ povedal Austin kongresmanom po otázke o počte zabitých žien a detí. Dostal ju počas výpovede pred výborom Snemovne reprezentantov USA pre ozbrojené sily.
Spojené štáty poskytujú svojmu spojencovi Izraelu rozsiahlu podporu, v poslednom čase však Washington nalieha na prímerie a zníženie počtu civilných obetí v Gaze.
Po vyjadreniach Austina hovorkyňa jeho ministerstva obrany Sabrina Singhová spresnila, že minister „uviedol odhad Hamasom kontrolovaného ministerstva zdravotníctva, že v Gaze bolo zabitých celkovo viac ako 25.000 Palestínčanov“. Doplnila, že počty obetí v Gaze nemôžu nezávisle overiť.
Ministerstvo zdravotníctva v Gaze uvádzalo počet viac ako 25.000 zabitých 21. januára, konštatuje AFP.
Generálny tajomník OSN António Guterres odsudzuje tragický prípad humanitárnej pomoci na severe Pásma Gazy, pri ktorom bolo podľa palestínskeho hnutia Hamas zabitých vyše 100 ľudí. Informoval o tom vo štvrtok Guterresov hovorca Stéphane Dujarric. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.
Tisíce Palestínčanov v meste Gaza sa vo štvrtok ráno nahrnuli k stanovišťu na distribúciu potravín, čo sa skončilo smrtiacim chaosom a ostrou streľbou izraelských vojakov. Vojaci spustili paľbu, pretože si mysleli, že ich dav „ohrozuje“. Hovorca úradu premiéra Netanjahua však povedal, že mnohých ľudí prešli kamióny s humanitárnou pomocou.
Hovorca OSN Dujarric vyhlásil, že tieto udalosti „treba vyšetriť“. „Nevieme, čo sa presne stalo, ale či už ľudia zomreli na následky izraelskej streľby, či ich ušliapal dav, či ich prešiel kamión, v určitom zmysle sú to všetko násilné činy spôsobené týmto konfliktom,“ uviedol Dujarric.
Dodal, že na mieste činu „nebola OSN prítomná“, a zopakoval výzvu generálneho tajomníka na „okamžité humanitárne prímerie a bezpodmienečné prepustenie všetkých rukojemníkov“.
„Zúfalí civilisti v Pásme Gazy naliehavo potrebujú pomoc, vrátane tých na obliehanom severe, kde OSN nedokáže doručiť pomoc už vyše týždňa,“ vysvetľoval Dujarric. Dodal, že Guterresa „desí počet tragických obetí konfliktu“.
Palestínsky veľvyslanec pri OSN Rijád Mansúr naliehal vo štvrtok na Bezpečnostnú radu OSN, aby odsúdila úmrtie množstva Palestínčanov, ktorí sa v Pásme Gazy snažiali dostať k potravinovej pomoci. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Bezpečnostná rada OSN by mala povedať, že stačilo,“ uviedol Mansúr pre novinárov. „Tento hrozný masaker vypovedá o fakte, že pokiaľ bude Bezpečnostná rada OSN paralyzovaná a budú uvaľované vetá, bude to stáť Palestínčanov ich životy,“ dodal Mansúr.
Palestínsky veľvyslanec sa takto vyjadril po tom, čo ministerstvo zdravotníctva v Gaze ovládané militantným hnutím Hamas obvinilo vo štvrtok izraelskú armádu zo zastrelenia vyše 114 osôb a zranenia 760 ďalších ľudí.
Spojené štáty, ktoré sú spojencom Izraela, sú stálym členom BR OSN a majú právo veto, ktoré zatiaľ použili trikrát, aby rade zabránili žiadať okamžité prímerie v Pásme Gazy.
Mansúr uviedol, že sa vo štvrtok stretol s americkou veľvyslankyňou pri OSN Lindou Thomasovou-Greenfieldovou. „Žiadal som ju, že Bezpečnostná rada OSN musí vyprodukovať produkt odsudzujúci toto zabíjanie a ísť po tých, ktorí sú za tento masaker zodpovední,“ povedal Mansúr. Zároveň poukázal na potrebu prijatia prímeria.
BR OSN sa vo štvrtok na žiadosť Alžírska zišla za zatvorenými dverami, aby rokovala o tomto incidente, ku ktorému prišlo na severe Gazy.
Americký prezident Joe Biden naliehal vo štvrtok na rýchle uzavretie dohody o prímerí. Dôvodom bol incident v Pásme Gazy, pri ktorom počas rozdávania humanitárnej pomoci desiatky Palestínčanom prišlo o život.
Biden vo štvrtok telefonicky hovoril s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím a katarským emírom Tamím ibn Hamadom Ál Sáním, uviedol Biely dom. Dodal, že všetci lídri vyjadrili ľútosť nad obeťami na životoch z radov civilného obyvateľstva a štvrtkové udalosti označili za „tragický a znepokojivý incident“.
Katar, Egypt a USA sa v súčasnosti zapájajú do jednaní o prímerí medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas, pričom poukázali na to, že incident len zdôrazňuje naliehavú potrebu čo najskoršieho uzatvorenia rokovaní a rozšírenia humanitárnej pomoci prúdiacej do Pásma Gazy, uviedol Biely dom.
Zástupcovia USA, Kataru, Egypta a ďalších krajín a strán sa stretli v Paríži, aby sa pokúsili nájsť dohodu umožňujúcu uzavretie prímeria medzi Izraelom a Hamasom a poskytnutie humanitárnej pomoci obyvateľstvu Pásma Gazy. Americkí, katarskí a egyptskí predstavitelia sa neskôr v katarskej metropole Dauha stretli aj so zástupcami Izraela.
Napriek novým návrhom týkajúcim sa sporných otázok „Izrael nezaujal žiadny konkrétny postoj k podmienkam prímeria a stiahnutiu (vojakov) z Pásma Gazy“, uviedol pre AFP nemenovaný zdroj z prostredia Hamasu.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu odmietol stiahnutie izraelskej armády ako „blúznenie“ a vyhlásil, že akékoľvek prímerie spôsobí iba oddialenie vojenského útoku na mesto Rafah ležiace na juhu Pásma Gazy. Do mesta sa uchýlilo približne 1,4 milióna Palestínčanov hľadajúcich útočisko pred bojmi prebiehajúcimi na iných miestach pásma.
Vojna v Pásme Gazy sa začala po teroristickom útoku palestínskych militantov na Izrael vlani v októbri, pri ktorom podľa izraelských údajov militanti z tohto hnutia zabili približne 1160 ľudí, prevažne civilistov. Ďalších približne 250 zajali a odvliekli do Gazy. Izrael uvádza, že 31 z nich zrejme zahynulo.
Izrael v reakcii na útok spustil masívnu vojenskú ofenzívu, pri ktorej doteraz podľa údajov Hamasu zahynulo vyše 30.000 ľudí, taktiež prevažne civilistov.
Šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell a francúzsky prezident Emmanuel Macron odsúdili v noci na piatok tento vražedný incident.
„Som zdesený správami o ďalšom krviprelievaní medzi civilistami v Gaze, ktorí zúfalo potrebujú humanitárnu pomoc. Tieto úmrtia sú absolútne neakceptovateľné,“ uviedol Borrell na sociálnej sieti X. Zároveň dodal, že je potrebné zabezpečiť neobmedzený prístup pre humanitárnu pomoc do Gazy.
„Hlboké rozhorčenie nad zábermi z Gazy… Vyjadrujem nedôraznejšie odsúdenie tejto streľby a vyzývam na pravdu, spravodlivosť a rešpektovanie medzinárodného práva,“ uviedol Macron na sociálnej sieti X.
Zdroj: topky.sk (1), (2), (3), (4) / bleskovky.sk (1), (2) / info.sk / postoj.sk
Daňový a pozemkový podvodník Andrej Kiska, ktorý okrem iných svojich obchodných aktivít bol aj prezidentom, má…
Prestížne ocenenia za rok 2023 putovali do rúk výnimočných osobností slovenskej kultúry. Medzi laureátmi nechýbali…
Europoslanec Milan Uhrík z hnutia Republika sa prihlásil do rozpravy a skritizoval bod programu, ktorý sa…
Zamestnávatelia budú mať povinnosť poskytovať príspevok na športovú činnosť detí zamestnancov. Nová regulácia sa bude…
Na oficiálnej webovej stránke Kremľa bola zverejnená naliehavá výzva ruského prezidenta Vladimira Putina. "Chcem informovať…
"New York Times prekvapil a napísal svoj doteraz najpoctivejší komentár k vojne. Píše na sociálnej sieti komentáror…