Vodku hlásajú a víno pijú? Alebo je kauza Klub pod lampou ešte pikantnejšia?

Hlavnou mediálnou ozdobou včerajšieho dňa bol prevalený škandál troch koaličných politikov s porušovaním pravidiel núdzového stavu. Ukázal, že slušnosť, o ktorej toho oni už toľko narozprávali, pre nich zrejme nie je až taká podstatná, ako sa tvária

Išlo o podpredsedu Národnej rady SR (NRSR) a podpredsedu strany Za ľudí Juraja Šeligu, predsedníčku Výboru NRSR pre sociálne veci, podpredsedníčku strany Za ľudí a predsedníčku poslaneckého klubu strany Za ľudí v NRSR Janu Žitňansku a bratislavského župana Juraja Drobu (SaS).

Títo traja zásadoví demokrati, vzorní poprední členovia svojich strán, ktoré neomylne predlžujú núdzový stav ako predpoklad udržiavania krajiny v režime „kovid teroru“, minulý týždeň porušili viacero zákazov, keď do noci popíjali v bratislavskom podniku Klub pod lampou. Podľa Drobu vraj išlo napriek konzumácii alkoholu o pracovné stretnutie (Teda pili v práci? Zaujímavé, že nikde inde sa nesmie chodiť do práce pod vplyvom alkoholu, ale naši politici môžu. Cynik by takmer povedal, že tak potom aj vyzerajú ich rozhodnutia a následne celá krajina…)

Nevedno ako z „pracovného stretnutia“ odchádzali župan Droba a poslankyňa Žitňanská, ale jej (o 16 rokov mladší) priateľ Šeliga sa podľa niektorých zdrojov z akcie vracal okolo jedenástej večer domov nie práve najistejším krokom.

Je to iste iba zhoda okolností, ale v utorok polícia v Bratislave zastavila vodiča, ktorý mal v krvi takmer dve promile alkoholu – a mal ním byť partner koaličných (aj opozičných) politikov v diskusných reláciách v televízii TA3 Norbert Dolinský. Zvláštne… že by v bratislavskej kaviarni s blížiacim sa referendom rástla aj chuť na víno?

Pod lampou je najväčšia tma

Viacerí majitelia reštauračných služieb to už psychicky a najmä finančne nezvládli a v zúfalstve svoje prevádzky otvorili – výsledkom bolo, že niektorí skončili s vysokými pokutami, niektorí dokonca vraj aj vo vyšetrovacej väzbe.

O Klube pod lampou, ktorého majiteľom a prevádzkovateľom je istý Štefan Hríb – známy moderovaním istej kontroverznej televíznej diskusnej relácie, a tiež tým, že v pracovni má na stene veľkú americkú vlajku – sa povráva, že ten podnik má byť otvorený už dlhé mesiace a majú sa tam pravidelne stretávať určité skupiny ľudí.

Nevedno, či tento podnik už niekedy platil pokutu za porušovanie protipandemických opatrení, ale viacerí občania sa ozvali, že prinajmenšom za vyššie uvedený potvrdený prípad koaličných papalášov, ktorí sa k nemu priznali, by pokutu mal dostať. Všimnú si ho kompetentné orgány?

Charakterová elita národa?

Kauza Klubu pod lampou pekne zapadá do celkového obrazu o charakterovej výbave členov tejto antikorupčnej, transparentnej, pravdovravnej a čestnej koalície.

Predsedníčka parlamentného sociálneho výboru Žitňanská nám ukázala, čo pre túto moc znamená výraz „sociálne“: plebs musí byť doma o deviatej, pre panstvo obmedzenia neplatia. Župan bratislavského regiónu Droba nám ukázal, ako si predstavuje poriadok v regióne, keď jeho samotný najvyšší predstaviteľ nedodržuje poriadok platný pre všetkých občanov. A „Pán Slušný“, symbol hnutia „Za slušné Slovensko“ Šeliga nám všetkým ukázal prostredník, ako si predstavuje v praxi tú slušnosť.

Samozrejme uvedení traja nie sú prví ani jediní: za ten rok, čo je táto podarená politická partička pri moci, sme sa o nej dozvedeli všeličo zaujímavé. Je to len pár dní, čo sa prevalila korupčno-rodinkárska aféra ministerky, ktorá by mala byť v tejto antikorupčnej a antipapalášskej vláde etalónom spravodlivosti a práva.

Priam svetovou kuriozitou je románová story „plagiátori“, keď sa vlani ukázalo, že v tejto koalícii predseda parlamentu, predseda vlády, minister školstva, podpredsedníčka Výboru NRSR pre sociálne veci (a možno aj ďalší) sú podvodníci, ktorí si svoje diplomy z vysokých škôl nezaslúžia, pretože ich záverečné práce je možné považovať za podvody, resp. plagiáty.

Ako má vyzerať boj proti papalášizmu, to nám opakovane predvádza aj podpredseda vlády Štefan Holý. Pred časom lietal každý týždeň do Británie bez koronatestu a až keď už sa to tajiť nedalo, priznal, že mal na svoje súkromné cesty špeciálnu výnimku od hlavného hygienika. Keď mu na to prišli, bol z toho škandál, ale potom sa zabudlo. A keď nelieta, tak aspoň parádne jazdí. Teraz má vypožičané špeciálne „papaláš fáro“. Zaujímavá je aj zmluva o výpožičke (viď TU), napríklad Článok IV., bod 1., ktorý hovorí, že „Táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na obdobie výkonu funkcie Mgr. Štefana Holého ako podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre legislatívu a strategické plánovanie.“

A tak ďalej, a tak ďalej – tých pikantností je toľko, že ich úplný výpočet by už vydal na hrubý zväzok z červenej knižnice.

Aké úprimné sú ich terajšie krokodílie slzy?

Pozrime sa bližšie na spôsob, ako sa títo ľudia za svoj hriech kajajú a čo to o nich hovorí.

„Mám čisté svedomie v tom, že počas pandémie makám denne od deviatej ráno do neskorých večerných hodín a som tiež len človek. Nevidím nič zlé na tom, keď si s kolegami z iných strán dám aj pohár vína a porozpráva sa nám potom trošku lepšie,“ snaží sa nám vysvetliť bratislavský župan, ktorý spolu so súčasným premiérom predáva do Ameriky šialene drahú vodku

Tento údajný priateľ Mariána Kočnera si ani neuvedomuje, že aj samotné toto jeho vyjadrenie je škandálom. Lebo ak sa človek vo verejnej funkcii snaží takto trápne vysvetľovať, že on na porušovanie pravidiel, ktoré nanucuje iným, v podstate tak nejako má nárok, tak tým vysvetlil akurát to, že je človekom na verejnú funkciu absolútne charakterovo nespôsobilým.

Dvaja z troch hriešnikov sa vzdali svojich funkcií v parlamente, ale nevzdali sa poslaneckých mandátov, takže ostávajú s pekným platom sedieť v poslaneckých laviciach. Teda aké je to vyvodenie zodpovednosti? Urobili chybu len ako funkcionári NRSR, ale už nie ako poslanci a verejní činitelia? Ten tretí sa funkcie nevzdal, lebo sa nemá do akej poslaneckej lavice vrátiť a musel by sa už venovať iba vodke…

Sypanie si popola na hlavu nebolo žiadnym spontánnym aktom, ale prišlo na rad až po týždni, potom, keď ktosi ich veselú párty prezradil a nedalo sa to ututlať. Teda je to asi také úprimné a charakterné, ako konanie istého daňového podvodníka, ktorý s veľkou slávou išiel sumu, o ktorú chcel štát okradnúť, veľkoryso doplatiť až potom, keď mu na to daňová kontrola prišla a on si mohol vybrať, či doplatí alebo pôjde do basy.

Títo ľudia prišli k svojim teplým miestečkám na základe toho, že ľudí presviedčali, akí sú iní, akí sú slušní. V parlamente opakovane hlasujú za nekonečné predlžovanie núdzového stavu, aby ľudia museli sedieť doma a nechať sa donekonečna špárať v nose. Ale keď ide o nich samotných, vodu hlásajú (alebo predraženú vodku?) a víno pijú…

Alebo je to celé inak?

Prečo Šeliga a Žitňanská tak ochotne okamžite opustili svoje parlamentné funkcie? Pospolitý ľud hneď začal špekulovať, čo za tým môže byť. Či to náhodou už nie je teraz, pred referendom a možnými predčasnými parlamentnými voľbami, z ich strany príprava na rýchle a bezbolestné opustenie potápajúcej sa strany Za ľudí. O tej je úplne jasné, že je odsúdená na zánik, a kto si chce zachovať politický výtlak, bude sa musieť pripojiť k niekomu inému.

A teda, či náhodou Šeliga so Žitňanskou nevyužili túto situáciu na to, aby sa teraz potichúčky stiahli spred kamier a objavili sa po nejakom čase v strane Progresívne Slovensko alebo SaS bez toho, aby tým nadobudli biľag vypočítavých rozbíjačov, hrobárov straníckeho projektu, od ktorého už predvídavo utiekli niektorí poslanci, ktorý opustil aj jeho úžerník zakladateľ, a ktorý úspešne smeruje k méte 0,0 percenta.

Ivan Lehotský

zdroj: hlavné správy