Vo veku 100 rokov zomrel bývalý minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger, ktorý je považovaný za jedného z hlavných architektov zločineckej a dehumanizačnej totalitnej agendy Nového svetového poriadku

Bývalý šéf americkej diplomacie Henry Kissinger bol poradcom amerických prezidentov Dwighta D. Eisenhowera, Johna F. Kennedyho a Lyndona B. Johnsona, ale do povedomia širšej verejnosti sa dostal až za Richarda Nixona, ktorý ho vymenoval za hlavného poradcu pre otázky národnej bezpečnosti.

Nixon v roku 1971 odpojil americký dolár od zlatého štandardu, čo Kissingerovi otvorilo cestu k vytvoreniu petrodolára, ktorý slúžil na podporu fungovania americkej hegemónie a dominancie USA vo svete.

Vo veku 100 rokov zomrel v stredu bývalý minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na newyorskú konzultačnú spoločnosť Kissinger Associates doplnila, že Kissinger zomrel vo svojom dome v štáte Connecticut.

Kissingerovo pôsobenie na poste šéfa diplomacie v dvoch amerických administratívach – prezidentov Richarda Nixona a Geralda Forda – zanechalo v zahraničnej politike USA nezmazateľnú stopu, konštatoval Reuters.

Za spoluúčasť na diplomatických rokovaniach týkajúcich sa vojny vo Vietname získal v roku 1973 Nobelovu cenu za mier, ktorá však vzbudzovala mnohé kontroverzie, pretože Kissinger okrem iného rozhodoval aj o intenzívnom bombardovaní Severného Vietnamu, ktoré malo krajinu prinútiť k ukončeniu vojny.

V 70. rokoch sa Kissinger podieľal na mnohých epochálnych globálnych udalostiach: jeho úsilie viedlo k diplomatickému otvoreniu Číny, k prelomových americko-sovietskym rozhovorom o kontrole zbraní, rozšíreniu vzťahov medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi a parížskym mierovým dohodám so Severným Vietnamom.

Kissingerov vplyv ako hlavného architekta zahraničnej politiky USA vyprchal s Nixonovou rezignáciou v roku 1974. Napriek tomu ho za šéfa rezortu diplomacie povolal aj prezident Gerald Ford.

Vývoj na medzinárodnej politickej scéne Kissinger komentoval v podstate do konca svojho života a mnoho významných osobností – od politikov až po prezidentov – si k nemu chodievalo po rady.

Kissinger bol napríklad aj dobrým priateľom a radcom neúspešnej kandidátky na post prezidenta USA Hillary Clintonovej – napriek tomu, že ona je demokratka a on republikán.

Aktívny zostal Kissinger aj po tom, ako oslávil svoje sté narodeniny: zúčastňoval sa na stretnutiach v Bielom dome, vydal knihu o štýloch vodcovstva a pred výborom Senátu vypovedal o jadrovej hrozbe, ktorú predstavuje Severná Kórea. V júli 2023 nečakane navštívil Peking, aby sa stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

Zatiaľ čo mnohí ľudia Kissingera oslavovali pre jeho brilantnosť a bohaté skúsenosti, iní ho označili za vojnového zločinca pre jeho podporu protikomunistickým diktatúram, najmä v Latinskej Amerike. V posledných rokoch boli jeho cesty ohraničené snahami iných krajín zatknúť ho alebo vypočuť pre zahraničnú politiku USA uplynulých období.

Henry Kissinger sa narodil v nemeckom Furthe 27. mája 1923 v židovskej rodine ako Heinz Alfred Kissinger. V roku 1938 emigroval so svojou rodinou do Spojených štátov. Tam už od 15 rokov pracoval v továrni a pri tom navštevoval večernú školu. Nakoniec sa stal doktorom filozofie a začal vyučovať na Harvardovej univerzite. V roku 1962 bol na tejto univerzite vymenovaný za profesora.

Bol poradcom amerických prezidentov Dwighta D. Eisenhowera, Johna F. Kennedyho a Lyndona B. Johnsona, ale do povedomia širšej verejnosti sa dostal až za Richarda Nixona, ktorý ho vymenoval za hlavného poradcu pre otázky národnej bezpečnosti.

Nixon v roku 1971 odpojil americký dolár od zlatého štandardu, čo Kissingerovi otvorilo cestu k vytvoreniu petrodolára. Tento systém slúžil na podporu fungovania americkej hegemónie a dominancie USA vo svete po mnoho desaťročí až do momentu prbiehajúcich radikálnych tektonických geopolitických zmien, ktoré starí stratégovia Cabal, ako je Kissinger, nie sú schopní zvrátiť.

V roku 1973 sa stal ministrom zahraničných vecí USA a v tom istom roku mu bola udelená Nobelova cena za mier. Po zvolení Jimmyho Cartera opustil svoju vládnu funkciu.

Kissinger bol aj zakladateľom konzultačnej spoločnosti Kissinger Associates a významným autorom politických a historických literárnych diel.

Americký bankár a miliardár David Rockefeller sa zaslúžil o vymenovanie Kissingera za jedného z dvoch riaditeľov PI-40, študijnej skupiny, ktorá mala poskytovať politické poradenstvo skupine Majestic 12 (MJ-12), ktorá operovala s prísne tajnými informáciami týkajúcimi sa exopolitiky a mala stáť za vraždou JFK.

Henry Kissinger bol spoločne s dnež už nežijúcim americkým prezidentom Georgeom H. W. Bushom a zosnulým exministrom obrany USA Donaldom Rumsfeldom považovaný za člena tzv. Bezbožnej štvorky. Posledným žijúcim z tejto skupiny je bývalý americký minister obrany a niekdajší viceprezident USA Dick Cheney.

Kissinger bol tiež považovaný za príslušníka tzv. Rockefellerovej frakcie (David Rockefeller, George Herbert Walker Bush (George Scherf Jr.), Dick Cheney, Jay Rockefeller, Donald Rumsfeld, Karl Rove a Paul Wolfowitz), ktorá je súčasťou Syndikátu.

„Na základe poučenia z vývoja Marshallovho plánu a projektu Manhattan sú Spojené štáty povinné vyvinúť veľké úsilie v troch oblastiach. Po prvé, posilniť globálnu odolnosť voči infekčným chorobám… Po druhé, snažiť sa zaceliť rany svetovej ekonomiky….Po tretie, chrániť princípy liberálneho svetového poriadku. Zatiaľ čo útok na ľudské zdravie bude – dúfajme – dočasný, politické a hospodárske otrasy, ktoré vyvolal, môžu trvať celé generácie. Žiadna krajina, dokonca ani USA, nedokáže prekonať tento vírus výlučne národným úsilím. Riešenie aktuálnych potrieb musí byť nakoniec spojené s globálnou víziou a programom spolupráce. Ak nedokážeme urobiť oboje v tandeme, budeme čeliť tomu najhoršiemu z každého,“ uviedol Kissinger počas Doby covidovej v apríli roku 2020 v článku pre The Wall Stret Journal.

„Národy sa spájajú a prosperujú na základe viery, že ich inštitúcie dokážu predvídať nešťastia, zastaviť ich dopad a obnoviť stabilitu. Keď sa pandémia Covid-19 skončí, inštitúcie mnohých krajín budú vnímané ako zlyhávajúce. Nie je dôležité, či je toto hodnotenie objektívne spravodlivé. Skutočnosť je taká, že svet po koronavírusoch už nikdy nebude taký ako predtým. Hádať sa teraz o minulosti len sťažuje vykonanie toho, čo treba urobiť,“ dodal Kissinger vo svojej post-covidovej vízii, ktorá bola súčasťou dlhoročného úsilia na vytvorenie totalitného Nového svetového poriadku.

O presadzovaní depopulačnej agendy Svetového ekonomického fóra Kissingerom sa nedávno zmienil americký spisovateľ a publicista Larry Alex Taunton.

Kissinger zostal aktívny aj po odchode z funkcie, prednášal a poskytoval rozhovory, v ktorých sa vyjadroval k svetovým záležitostiam. Jednou z jeho posledných ciest bola návšteva Pekingu v júli 2023, počas ktorej sa stretol s prezidentom Si Ťin-pchingom. Opakovane tiež varoval USA a Čínu, že ak budú pokračovať v súčasnom zahraničnopolitickom kurze, riskujú skĺznutie do otvorenej vojenskej konfrontácie.

Pokiaľ ide o konflikt na Ukrajine, Kissinger označil rozhodnutie Západu ponúknuť Kyjevu cestu do NATO za „vážnu chybu“, ktorá v prvom rade viedla k nepriateľským akciám. Kým pred konfliktom bol tento diplomatický veterán proti členstvu Ukrajiny vo vojenskom bloku pod vedením USA, neskôr svoj postoj zmenil a tvrdil, že neutralita krajiny „už nemá zmysel“ uprostred prebiehajúcich bojov.

Minulý rok tiež navrhol, že Ukrajina by sa mohla vzdať svojich územných nárokov na Krym a poskytnúť autonómiu Doneckej a Luhanskej ľudovej republike (súčasnosti sú to všetko anektované ruské územia) s cieľom dosiahnuť mier, čo Kyjev opakovane odmietol.

Zdroj: rt.com / InfoVojna / cas.sk / YouTube