Vládny splnomocnenec Kotlár bojuje za odškodňovanie ľudí postihnutých experimentálnymi vakcínami a (ne)liečením počas pandémie Covid-19

Európa, ale tiež USA už riešia následky Covidu-19, jeho „liečenia“ a aj experimentálnych vakcín, pričom mnohé prípady úmrtia či doživotného poškodenia zdravia sa už dostali aj pred súd.

Pandémia COVID-19 síce už odznela, jej následky ale ešte stále mnohí pociťujú, a zrejme mnohí ešte pociťovať budú. A to nielen ako čierne spomienky na to, čo nám tu vládni politici a ich „odborníci“ vnucovali, ale aj na to, čo do nás v mene „zdravia“ pichali. Experimentálne vakcíny totiž ešte nepovedali posledné slovo, lebo ich vedľajšie účinky sa budú prejavovať postupne. Niektorí už vedia, že po nich majú a budú mať poškodené zdravie, iní žialia za svojimi blízkymi, ktorí zomreli práve na „vakcíny zdrvia“.

Európa, ale tiež USA už riešia následky Covidu-19, jeho „liečenia“ a aj experimentálnych vakcín, pričom mnohé prípady úmrtia či doživotného poškodenia zdravia sa už dostali aj pred súd. Na Slovensku sa následkami pandémie COVID-19 zaoberá splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 a poslanec Národnej rady SR Peter Kotlár.

V tlačovej správe reaguje na medializované informácie týkajúce sa jeho výhrady k Pandemickej zmluve pokiaľ ide o limitovanie odškodnenia za nežiaduce účinky po očkovaní novovzniknutými vakcínami.

„Som šokovaný z vyjadrenia redaktora denníka SME Jána Krempaského o nejasnosti mojej výhrady k navrhovanému článku Pandemickej zmluvy, v ktorom kritizujem „záväzok zmluvných strán vynaložiť úsilie, aby v zmluvách o dodávke alebo nákupe nových pandemických vakcín boli doložky o odškodnení kupujúceho/príjemcu uvedené výnimočne a boli časovo ohraničené“, ktoré podľa môjho vyjadrenia jednoznačne uprednostňuje záujmy farmaceutického priemyslu na úkor odškodnenia závažných zásahov do práv jednotlivcov, ktorých zdravie bolo novými pandemickými vakcínami poškodené,“ konštatuje hneď v úvode Kotlár.

Problémom pri odškodňovaní je samotný štát

Podľa spomínaného redaktora je táto jeho výhrada nejasná z dôvodu, že na Slovensku sa za nežiaduce účinky po očkovaní prakticky neodškodňuje. „V článku pritom neskôr sám uvádza, že ešte počas pandémie koronavírusu ku koncu septembra 2022 evidoval ŠÚKL 11.123 hlásení podozrení na nežiaduce účinky a sedem úmrtí,“ vysvetľuje splnomocnenec vlády, podľa ktorého ak by si redaktor dokázal logicky zanalyzovať, čo v článku ďalej napísal, zistil by, že na Slovensku sa neodškodňuje práve preto, že štát odkazuje poškodených na zdĺhavé súdne konanie. Na rozdiel napríklad od susedného Česka, kde rozhoduje o odškodnení pacienta za nežiaduce účinky vakcín ministerstvo zdravotníctva, ktoré v závažnejších prípadoch na posúdenie poškodenia zdravia zriaďuje nezávislú odbornú komisiu.

Zriadenie účinnejšieho a rýchlejšieho systému odškodňovania za nežiaduce účinky vakcín je podľa Kotlár určite témou, ktorej sa bude vo svojich záverečných správach o zisteniach vyplývajúcich z jeho činnosti adresovaných vláde venovať. Kotlár poukazuje aj na to, že v prípade úmrtia osoby po vakcíne, je problémom slovenskej právnej úpravy nemožnosť blízkych získať pitevný protokol. V tomto ohľade pripomína prípad Jaroslava Pašku, ktorý dostal náhle krvácanie do mozgu a následne v nemocnici strávil viac ako sto dní, až napokon 15.7.2021 zomrel. „Kauzálnu súvislosť s očkovaním u neho Š­ÚKL uzavrel ako možnú,“ pripomína Kotlár.

Právny stav v SR porušuje práva blízkych osôb

Vládny splnomocnenec poukazuje aj na medializované informácie, podľa ktorých bola vdove po Paškovi doručená kópia kompletného šesťstranového pitevného protokolu 17.8.2023, teda až po takmer dvoch rokoch a štyroch podaniach na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej ÚDZS) od jeho smrti.

„Dôvodom zmeny postoja ÚDZS bolo podanie vypracované s odbornou pomocou advokátky a bývalej dlhoročnej zástupkyne SR pred ESĽP, právničky Marice Pirošíkovej, ktoré pani Pašková následne zverejnila pre potreby ďalších osôb (https://ereport.sk/vzor-podania-ziadosti/),“ uvádza ďalej Koltár, podľa ktorého Pirošíková v tomto ohľade pripomenula, že pretrvávajúcim problémom v slovenskej právnej úprave, je nemožnosť pozostalých získať pitevný protokol. 

„Je nesporné, že súčasný právny stav v SR porušuje práva blízkych osôb zaručené článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovoru), a že bez pitevného protokolu nie sú pozostalí v mnohých prípadoch spôsobilí vyhodnotiť prípadné podanie občianskoprávnej žaloby, čím je porušované aj ich právo na prístup k súdu zaručené článkom 6 Dohovoru,“ prízvukuje Kotlár. Pirošíková zároveň pripomenula článok 154c Ústavy SR, podľa ktorého má Dohovor prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd, a že pokiaľ ide o identifikovaný problém je namieste zo strany orgánov verejnej moci prednostná aplikácia článkov 6 a 8 Dohovoru.

Porušenia základných ľudských práv a slobôd

Marica Pirošíková zdôraznila, že v iných európskych krajinách je prístup blízkych osôb k pitevnému protokolu samozrejmosťou, a ako príklad uviedla Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Taliansko, či Českú republiku. Tiež uviedla, že v NR SR už bol predložený návrh na vydanie zákona, ktorý by to zmenil. Predkladali ho Boris Kollár, Petra Krištúfková a Jozef Hlinka, ale listom z 28.3.2023 ho vzali späť.

„K otázke odškodňovania za nežiaduce účinky vakcín ako splnomocnenec vlády pripomínam, že v Slovenskej republike došlo v rozpore s rezolúciou Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2361 (2021) k diskriminácii nevakcinovaných osôb,“ upozorňuje Kotlár.

Mnohé základné ľudské práva slobody boli podľa neho podmieňované vakcináciou napriek tomu, že viacerí odborníci opakovane a verejne upozorňovali na neúčinnosť vakcín proti novým variantom, na to, že ide o testovaciu fázu, že mnohé negatívne účinky, ktoré sa prejavujú po vakcinácii sú závažné, a že dlhodobé ani nemôžu byť známe.

Poukazovali aj na to, že samotná Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo svojom stanovisku z januára 2021 upozornila, že cestovanie nie je možné podmieňovať očkovaním alebo neočkovaním, pretože nie je jasné, ako budú reagovať zaočkovaní na nové mutácie vírusu, a že aj zaočkovaní môžu ďalej šíriť koronavírus.

Po vakcínach státisíce nežiadúcich účinkov

„Podľa môjho názoru mala Európska komisia (EK) už dávno prehodnotiť obsah zmlúv pokiaľ ide o zodpovednosť farmaceutických firiem za škody na živote a zdraví, a to aj vo svetle dokumentov zverejnených z FDA na základe rozhodnutia súdu v USA, z ktorých vyplýva, že v prvých 90 dňoch došlo k nahláseniu 1200 úmrtí po aplikovaní vakcín spoločnosti Pfizer a 150-tisíc nežiaducich účinkov (predovšetkým nervových poškodení), z čoho vyplýva, že vedenie spoločnosti Pfizer o týchto nežiaducich účinkoch muselo vedieť,“ prízvukuje Kotlár, podľa ktorého je preto nanajvýš nevyhnutné, aby v zmluvách o nákupe vakcín bol výrobca zaviazaný zodpovednosťou za prípadné škodlivé následky na zdraví a aby osoba, u ktorej sa takéto následky prejavili, bola odškodnená.

„Rovnako je neprijateľné, aby výrobca bol oslobodený od zodpovednosti za škodu na zdraví, ak sa škodlivé následky na zdraví prejavia až po čase. Preto som vo vzťahu ku kritizovanému článku Pandemickej zmluvy uviedol, že doložky o zodpovednosti výrobcu vakcín, a o odškodnení, majú byť súčasťou každej zmluvy o nákupe vakcín,“ upozorňuje vládny splnomocnenec, ktorý dodáva, že pokiaľ ide o celkový kontext rokovaní o Pandemickej dohode poukazuje opätovne na takzvanú aféru Pfizergate, v ktorej európski prokurátori vyšetrujú trestné oznámenia v súvislosti s rokovaniami o vakcíne medzi predsedníčkou EK a generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer.

Podá sa žaloba na EK na Súdnom dvore EÚ?

„Vzhľadom na túto aféru som presvedčený, že rokovania o Pandemickej zmluve by mali byť odložené až do konečného verdiktu v tejto veci. Opäť pripomínam, že významná časť dávok vakcín, ktoré EK nakúpila za desiatky miliárd eur, bola priamo dohodnutá medzi generálnym riaditeľom farmaceutickej spoločnosti Pfizer pánom Albertom Bourlom a predsedníčkou EK, ktorí sú okrem iného spojení osobným priateľstvom,“ pripomína Kotlár s tým, že v tejto súvislosti bola predsedníčka EK opakovane a neúspešne požiadaná rôznymi orgánmi EÚ o zverejnenie textových správ, ktoré napísala generálnemu riaditeľovi spoločnosti.

Európsky parlament (EP) uznesením zo 14.3.2024 o čase, ktorý EK potrebuje na vybavenie žiadostí o prístup verejnosti k dokumentom (2023/2941(RSP)), vyzval EK o okamžité a úplné uverejnenie všetkých zmlúv na nákup vakcín proti ochoreniu COVID-19 financovaných úplne alebo čiastočne z verejných prostriedkov a zároveň, aby konečne a okamžite uverejnila textové správy, ktoré si predsedníčka EK a generálny riaditeľ farmaceutickej spoločnosti Pfizer vymenili počas rokovaní o obstarávaní 1,8 miliardy dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19, najmä vzhľadom na nevysvetlené 25 % zvýšenie ceny za dávku, čo viedlo k celkovým nákladom vo výške 35 miliárd eur z verejných prostriedkov.

„Na záver EP zdôraznil, že ak EK nebude riešiť systematické a výrazné oneskorenia pri spracúvaní žiadostí o prístup verejnosti k dokumentom pred zriadením nového kolégia komisárov, EP zváži využitie všetkých dostupných parlamentných nástrojov na riešenie tejto záležitosti a pripomenul svoje právo podať žalobu na EK na Súdnom dvore EÚ z dôvodu porušenia zmlúv vrátane článku 15 ods. 3 ZFEÚ o práve občanov EÚ a osôb s pobytom v EÚ na prístup k dokumentom,“ uviedol na samý záver tlačovej správy splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár.

Zdroj: ereport.sk