Vírus mysle woke je buď porazený, alebo na ničom inom nezáleží. Je to zaujímavý čas pre červené slede kultúrnej vojny v tieni impéria, píše Caitlin Johnstone vo svojom poslednom príspevku. V súčasnosti neprebiehajú žiadne významné volebné preteky. Vládne nariadenia Covid boli väčšinou zrušené.
(Americké) Impérium vedie mimoriadne nebezpečnú a neustále sa stupňujúcu zástupnú vojnu s Ruskom, ktorá by mala byť veľmi pozorne sledovaná. Ak by to človek nevedel lepšie, mohol by očakávať, že toto je čas, keď radoví občania sa budú trochu menej štekliť a viac vrčať jeden na druhého a trochu viac na ľudí vo vedení.
Ale ak niekto číta tento článok, pravdepodobne to vie lepšie.
Svet sa rúti k multipolarite a impérium robí všetko, čo môže, aby ho zabrzdilo, až po prípravu na globálnu konfrontáciu s mocnosťami. Medzitým je verejnosť čoraz viac nespokojná so stagnujúcimi mzdami a rastúcou nerovnosťou, dokonca aj s rastúcimi obavami, že smerujeme k environmentálnemu kolapsu.
Takže, samozrejme, v tomto kľúčovom bode dejín sa všetci hádajú o “wokeness”.
Čo znamená “prebudený”, závisí od toho, koho sa pýtate. Podľa pôvodnej definície AAVE to znamená “upozorniť na rasové predsudky a diskrimináciu”. Ak sa opýtate právnikov Rona DeSantisa, keď ich na súde prinútili definovať tento pojem, znamená to “presvedčenie, že v americkej spoločnosti existujú systémové nespravodlivosti a potreba ich riešiť”. Oboje znie úplne rozumne.
Ak sa však opýtate radových členov pravice, odpovede sa pohybujú od nesúrodých cez šialene bigotné až po hlboko hlúpe. Budete počuť bláboly o “kultúrnom marxizme” (čo nie je skutočná vec), o komunistických sprisahaniach, ktorých cieľom je dať vášmu dieťaťu blokátory puberty a operáciu na zmenu pohlavia, o liberálnom sprisahaní s cieľom normalizovať obťažovanie detí a vymazať ženy ako pohlavie a o programe zhoršenia spoločnosti a uvrhnutia západnej kultúry do chaosu a neporiadku, pretože to robí Satana šťastným. Podľa mojich skúseností sú tieto argumenty často veľmi emotívne – dokonca hysterické -, ale úplne bez obsahu.
Občas narazíte aj na dobromyseľného aktéra, ktorý úprimne verí, že proti “wokeizmu” treba agresívne bojovať, pretože posadnutosť rasovou a sexuálnou spravodlivosťou vysáva všetok kyslík z priestoru pre dôležitejšie veci a používa sa ako zbraň na presadzovanie škodlivých mocenských programov. Práve tejto kategórii sa tu venujem predovšetkým, pretože predchádzajúcu kategóriu považujem vo všeobecnosti za nenapraviteľnú.
Je úplne pravda, že politika identity sa využíva na presadzovanie programov slúžiacich establišmentu a na potláčanie skutočného nesúhlasu. V roku 2016 sme toho boli svedkami, keď sa mimoriadne agresívne presadzovalo zvolenie prvej americkej prezidentky, pričom každý, kto poukázal na jej strašne hrozné výsledky v otázkach, ako je vojna a militarizmus, bol označený za mizogýna. Celá Demokratická strana je v podstate jeden veľký psychologický projekt, ktorého cieľom je zničiť akýkoľvek pokus o nápravu nerovnosti v príjmoch a bohatstve, chudoby, vojen, militarizmu, peňazí v politike, sledovania, vládneho utajovania, militarizácie polície a všetkých ostatných kontrolných mechanizmov, ktoré majú udržať status quo, a zároveň falošnými sľubmi o zlepšení života žien a marginalizovaných skupín zahnať akýkoľvek revolučný duch späť k lojalite voči establišmentu.
Je však tiež pravda, že vylievanie energie do “anti-wokeizmu” slúži establišmentu presne takým istým spôsobom ako vylievanie energie do politiky identity.
Anti-budenie – ak mi dovolíte trochu neintuitívny slovný obrat – je politika identity oblečená v prestrojení. Fixácia na boj proti “wokeness” vtláča ľudí do mainstreamových rámcov slúžiacich establišmentu presne rovnakým spôsobom, ako politika identity vtláča ľudí do mainstreamových rámcov slúžiacich establišmentu. Zabezpečuje, že radoví občania sa namiesto ľudí, ktorí sú zodpovední, budú venovať štekaniu a vrčaniu jeden na druhého.
Nezdá sa vám zvláštne, že polovica vládnucej triedy sa usiluje o to, aby sa polovica obyvateľstva upínala na politiku identity, zatiaľ čo druhá polovica sa usiluje o to, aby polovica obyvateľstva čoraz viac podliehala panike z “wokeness”? Nezdá sa vám až príliš pohodlné, ako všetci mainstreamoví pravicoví politici robia z anti-wokeizmu hlavnú súčasť svojich platforiem, ako všetci mainstreamoví pravicoví vedátori robia všetko pre to, aby ich publikum ešte viac spanikárilo z toho, ako sa všetko “woke” stáva, a ako máte Elona Muska, ktorý hovorí o “víruse woke mysle” presne takým istým spôsobom, ako liberálnejšie naladení oligarchovia obhajujú otázky sociálnej spravodlivosti?
Je to preto, že tak anti-wokeizmus, ako aj politika identity slúžia rovnakým programom establišmentu, a to úplne zámerne. Čím viac sú ľudia fixovaní na mainstreamovú kultúrnu vojnu, tým menšia je pravdepodobnosť, že sa rozhodnú robiť veci, ako je zrušenie Pentagónu alebo vrátenie všetkého, čo im bohatí ukradli.
A samozrejme tým, že hovorím, že tieto veci sa používajú rovnakým spôsobom, nechcem naznačiť, že “anti-wokeizmus” má rovnakú hodnotu ako boj za sociálnu spravodlivosť. Rozhodne je to tak, že v našej spoločnosti existujú znevýhodnené skupiny, ktoré treba pozdvihnúť z miesta, kde sa nachádzajú, a každý, kto sa tomu snaží zabrániť, je jednoznačne na omyle. To, na čo tu poukazujem, je skôr spôsob, akým sa ústne vyjadrovanie o rasovej a sexuálnej spravodlivosti využíva na to, aby ľudia podporovali mainstreamovú politickú frakciu, ktorá nikdy nerobí nič iné, len uľahčuje oligarchiu, vykorisťovanie a imperializmus, presne takým istým spôsobom, ako sa pravicová hystéria o “prebudenosti” využíva na presne to isté.
Čo teda robiť s kultúrnou vojnou, do ktorej sme tlačení čoraz väčšou silou?
No je to len môj názor, ale odpoveď možno nájsť v slávnej vete z filmu WarGames: “Zvláštna hra. Jediným víťazným ťahom je nehrať.”
Taký bol aspoň môj prístup. Zistil som, že prílišné zamotávanie sa do presadzovania alebo vyťahovania akejkoľvek časti tejto debaty nič nerobí, len ju nahráva zvyšovaniu opozície (preto je toto pravdepodobne jediný článok, ktorý kedy na túto tému napíšem), takže je lepšie sústrediť sa len na útok na skutočnú štruktúru moci, od ktorej sa nás naši vládcovia snažia odkloniť. Ak vynakladajú všetku tú energiu na to, aby nás vtiahli do kultúrnej vojny, najnepríjemnejšia vec, ktorú im môžeme urobiť, je uprieť zrak na cenu a naďalej robiť všetko pre to, aby sme ublížili programom impéria.
Vidím, že príliš veľa ľudí sa necháva vtiahnuť do tejto manipulácie slúžiacej moci; existujú osobnosti nezávislých médií, ktoré sa ešte nedávno nazývali ľavičiarmi, ale teraz sú natoľko fixované na boj proti “vírusu prebudenej mysle”, že sa v čoraz väčšom počte tém stávajú nerozoznateľnými od moderátorov konzervatívnych rozhlasových diskusií. Bolo by dobré, keby sa všetci, ktorí majú srdce na správnom mieste, postarali o to, aby boli také aj ich činy.
hlavnespravy.sk
Bývalá dánska kráľovná Margaréta II. svojich zosnulých rodičov obraňuje. Peter Kramer vo svojej 380-stranovej knihe…
Koncepcia „prvotného antigénového hriechu“ bola prvý raz navrhnutá pred šesťdesiatimi rokmi. Tento fenomén má potenciál…
„Na ich vyradenie z prevádzky boli použité oveľa silnejšie výbušné nálože a oveľa väčšie plavidlo,“…
Hlavné mestá krajín Západu zrazu zabudli na princípy, ako je spravodlivá súťaž, nedotknuteľnosť vlastníctva, prezumpcia…
Nemecko vysvetľuje včerajšiu náhlu návštevu ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej na Ukrajine túžbou oficiálneho Berlína…
Ruské veľvyslanectvo ostro odsúdilo slová britského veľvyslanca Edwarda Fergusona, ktorý sa v článku pre srbské…