Vládne zásahy do práv a slobôd neočkovaných dovolenkárov a pendlerov sú neobhájiteľné. Zámerom je znepríjemniť nezaočkovaným život natoľko, aby sa rozhodli dať si vakcínu

Vzhľadom na reakčný čas a rôzne procesné lehoty rôznych inštitútov tak vláda dokáže cez tento právny marazmus komplikovať život ľuďom, ktorí sa nedali zaočkovať, minimálne celé leto. 

Vláda začala očkovaciu kampaň s frázou „Vakcína je sloboda“. Sloboda ale prichádzala s výrazným poklesom prípadov ešte pred hmatateľnejším pokrokom v očkovaní na základe covid automatu. Zároveň je však vláda znepokojená z toho, že iba tak málo ľudí je zatiaľ zaočkovaných. 

Rozhodla sa teda konať. Aby aspoň na oko dala heslám o slobode vďaka vakcíne za dosť, Mikasova vyhláška výrazne diskriminuje nezaočkovaných, čím sloboda zaočkovaných aspoň relatívne vzrástla. 

Dovolenkári povinne do karantény, pendleri každý týždeň PCR test

V praxi ide o to, že pri návrate zo zahraničnej dovolenky očkovaní nemusia ísť do karantény, zato neočkovaní do nej musia ísť povinne a až najskôr piaty deň izolácie môžu ísť na PCR test a v prípade negativity môžu karanténu ukončiť. 

Zároveň sa nezaočkovaní pendleri musia preukazovať negatívnym výsledkom PCR testu nie starším ako 7 dní. Pripomeňme, že pôvodne vláda chcela, aby si tieto testy museli pendleri platiť, čo by výrazne zaťažilo ich finančný rozpočet a dostalo ich pri rozhodovaní sa o dobrovoľnom očkovaní pod obrovský tlak.  

Zabraňovanie delta variantu či šikana neočkovaných?

Oficiálny argument vlády pre takéto opatrenia je, aby sa na Slovensko nerozšíril nový infekčnejší delta variant. Skutočný zámer vlády je však znepríjemniť nezaočkovaným život natoľko, aby sa rozhodli pre očkovanie. 

To, že cieľom nie je zabrániť rozšíreniu delty, ale tlak na neočkovaných, dokladá napr. prítomnosť prechodnej výnimky vo vyhláške pre ľudí zaočkovaných jednou dávkou. Tí sú totiž chránení pred nakazením sa menej, pričom sú zároveň odmenení za to, že sa rozhodli dať zaočkovať. 

Rovnako tak nezaočkované deti zaočkovaných rodičov majú voľný režim, akoby sa ich riziká rozširovania delty netýkali, čo je, samozrejme, nezmysel. 

Vyhláška tiež obsahuje obrovské množstvo výnimiek, pri ktorých nezaočkovaní v rôznej pozícii či situácii do karantény ísť nemusia, akoby sa im z nejakého dôvodu koronavírus vyhýbal. 

Aj bez prechodnej výnimky pre zaočkovaných prvou dávkou a aj bez obrovského množstva výnimiek je režim, ktorý vláda nastolila voči zaočkovaným a nezaočkovaným pri prechádzaní cez hranice, ako stvorený na to, aby sa sem delta variant zavliekol rýchlo a vo veľkom rozsahu. Paradoxne takmer výlučne vďaka očkovaným.

Takéto sú totiž základné východiská:

1. Ani očkovanie oboma dávkami nie je zárukou, že človek nemôže ochorieť na covid.
2. Je málo známa, no kľúčová, informácia z Izraela, podľa ktorého od začiatku júla sa účinnosť Pfizera kvôli prítomnosti delta variantu znížila z 95,8 % na 64 %, čo sa týka zabránenia ochoreniu s príznakmi. Toto by mal Ústavný súd primárne do budúcnosti reflektovať.
3. Ostatné vakcíny na tom nemusia byť vôbec lepšie.
4. Aj neočkovaný môže mať imunitu vďaka vedomému alebo nevedomému prekonaniu ochorenia, pričom zároveň je predpoklad, že sa bude správať opatrnejšie a v prípade nástupu príznakov sa iniciatívne izoluje a prípadne dá otestovať.
5. Očkovaný sa môže vo väčšej miere naivne spoliehať na to, že v prípade nejakých príznakov nepôjde o covid, ale niečo menej problematické, lebo veď je chránený vakcínou. A delta variant tak môže veselo roznášať, čo sa aj v praxi logicky deje.

Keď zohľadníme pokles účinnosti vakcíny voči delta variantu, potom prechod 4-člennej „očkovanej“ rodiny (2 zaočkovaní dospelí a 2 nezaočkované deti) cez hranice je takmer rovnakým epidemiologickým rizikom pre zavlečenie delta variantu ako prechod 3-člennej nezaočkovanej rodiny. 

Uvaliť na obe skupiny výrazne odlišné právne režimy, pričom jedna skupina má úplnú voľnosť a tá druhá povinne putuje do karantény, je neobhájiteľné a malo by byť zákonite protiústavné. 

O to zvlášť, keď na individuálnej úrovni môže byť miera pravdepodobnosti infekčnosti naprieč týmito skupinami úplne obrátená. (Niekto nemusí mať ani po zaočkovaní dostatočnú hladinu protilátok a niekto ju môže mať bez očkovania vďaka prekonaniu ochorenia.)

Ak niekto z politikov hovorí, že cieľom tejto vyhlášky je zabrániť rozšíreniu delty na Slovensku, je to buď hrubá neznalosť problematiky alebo čisté pokrytectvo. 

Problémy s ústavnosťou

Taký výrazný zásah do základných práv a slobôd neočkovaných, ktorý nezohľadňuje ani prekonanie ochorenia, ani napr. protilátkové testy, je vyslovene neprimeraný a mal by byť ústavne neprípustný. 

Nehovoriac o celkovej kontroverznosti preventívnej karantény, čiže koncepcie prezumpcie ochorenia.

Testom proporcionality, ktorý ústavné súdy využívajú pri posudzovaní kolízií základných práv, by taký odlišný prístup k skupinám zaočkovaných a neočkovaných nemal mať šancu prejsť. 

Z uznesenia ÚS v predmetnej veci, ktorý problémovú vyhlášku pozastavil, sa zdá, že s touto problematikou sa ÚS dostatočne nevysporiadal a nereflektoval najnovšie poznatky o účinnosti vakcín, pričom vládni predstavitelia avizovali, že svoj nezmyselný a ústavne sporný prístup budú pretláčať aj naďalej. 

Vláda chce v nezmyselnej diskriminácii pokračovať aj naďalej

Vzhľadom na reakčný čas a rôzne procesné lehoty rôznych inštitútov tak vláda dokáže cez tento právny marazmus komplikovať život ľuďom, ktorí sa nedali zaočkovať, minimálne celé leto. A z vyjadrení vládnych predstaviteľov je zjavné, že sa tak aj chystajú konať. 

V piatok chce minister zdravotníctva Lengvarský pripraviť novú vyhlášku, pričom rozdiel bude iba ten, že zaočkovaní jednou dávkou budú považovaní za neočkovaných. 

Samozrejme, delta variant na Slovensku už dlhšie je a predpokladá sa, že za pár týždňov bude dominovať. Vyhláškami sa žiadny vírus neriadi.

Očkovanie má svoje miesto aj svoj význam

Hoci sa zdá, že účinnosť vakcín pred ochorením kvôli niektorým mutáciám výrazne klesla a nedá sa na ne pri „zastavení epidémie“ spoľahnúť, stále podľa dostupných údajov vykazujú dostatočne vysokú účinnosť ochrany pred hospitalizáciou a smrťou a to bude na jeseň a v zime kľúčové. 

Kto patrí medzi rizikové skupiny, napr. kvôli veku (97% obetí v II. vlne malo viac ako 50 rokov), a doteraz covid neprekonal a zároveň nie je očkovaný, môže spoľahlivo rátať s tým, že očkovanie v pomere benefitov a rizík hrá výrazne v jeho prospech. Na pľúcnej ventilácii už na takéto rozhodnutie bude neskoro.

Zdroj: hrot.info