Vladár, strach a medicína v jeho službách. Výzva Slovenskej lekárskej komore

„No strachom sa trasú tam, kde sa báť netreba“ (Žalm 53,6).

Strach – nástroj na ovládanie más

V tieni slovutného renesančného politického filozofa Nicola Machiavelliho (+1527) stojí jeho kolega Francúz Étiene de la Boétie (+1563), ktorý sa zapísal do európskych kultúrnych dejín pamfletom proti tyranii O dobrovoľnom otroctve. 

Všimnime si, aké vážne a výsostne aktuálne slová píše: „Teraz by som chcel len to, aby mi niekto vysvetlil, ako je možné, že toľko ľudí, toľko miest, toľko národov občas trpí pod jarmom jedného tyrana, ktorý má pritom len takú moc, akú mu sami vložia do rúk. Ten im môže škodiť iba natoľko, nakoľko sú ochotní znášať to, a ktorý by im nemohol nijako ubližovať, keby sa vzopreli a neboli pripravení od neho strpieť.“ Filozof pokračuje: „Vyvoláva to skôr trpkosť ako prekvapenie – vidieť podrobené nespočetné milióny ľudských bytostí, ako sa ohýbajú pod ťažkým jarmom. Nemali by sme sa ho obávať, veď je sám, ani ho obľubovať, no často sme prinútení povoliť pred surovou silou…“

Lev Nikolajevič Tolstoj a po ňom viacerí politickí filozofi, ale aj psychiatri ako napríklad Carl Gustav Jung, si kladú otázku prečo skazení ľudia: zlodeji, sadisti, násilníci a podvodníci sa tak ľahko dostávajú k politickej moci a sú schopní aj dnes podrobiť občanov svojej zlovôli? Prečo ich moc fascinuje a obsedantne priťahuje? V XX. storočí sme na našom kontinente zakúsili túto tristnú pravdu, keď milióny ľudí, vzdelaných aj plebejských, skláňalo šiju pred maniackymi mužmi a systémami, ktoré stelesňovali. V Hitlerovom a Stalinovom režime obdivuhodne nielen celý štátny aparát, ale aj kultúra, veda, medicína poslušne vykonávali zvrátené predstavy svojich vodcov. Pri štúdiu národného alebo boľševického socializmu rozumom len ťažko pochopíme, ako Hitler a Stalin ľahko za krátku dobu podriadili svojej neobmedzenej moci nielen stranícku elitu, ale uviedli do hypnózy celú ríšu. „Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a sa mi budeš klaňať“, drzo hovorí diabol Kristovi (Matúš 4,8).

Moc a strach spolu koexistujú a tvoria priam metafyzický tandem. Počas Norimberského procesu sa pýtali jedného z najmocnejších mužov tretej ríše maršala Hermanna Göringa, ako je možné, že nacistom sa podarilo zmanipulovať celý nemecký národ. Odpovedal, že to funguje v akomkoľvek politickom systéme: v komunizme, v kapitalizme, či v demokracii, stačí keď dostatočne silne vystrašíte ľudí – máte ich pod kontrolou a urobia to, čo chcete. Romano Guardini – jeden z najvplyvnejších mysliteľov XX. storočia – vystihuje tento problém: „Čím väčšia je moc, tým je väčšie aj pokušenie zvoliť si ľahšiu cestu, to znamená násilie: vyradiť osobu a jej slobodu, jestvovanie pravdy a vynútiť si, čo sa jej zachcelo. Pritom sa však musí pozerať na človeka tak, že správne „podchytený“, „zainteresovaný“ a „zaangažovaný“ môže byť apriórne sformovaný na akékoľvek ciele, a to nielen fyzicky, ale aj psychicky. Pomyslime si len na všetky tie prostriedky, sugescie, propagandy, ovplyvňovania výpovedí.“ Takto je aktuálna filozofova téza, že „nejestvuje nič iné, čo by natoľko ohrozovalo čistotu charakteru a vyššie duchovné kvality ako moc“ (Moc – pokus ukázať cestu).

Polarizácia národa 

Ani v liberálnom zriadení sa nedarí eliminovať túto špecifickú kategóriu ľudí od túžby po ovládaní iných a obvykle vládnu najhorší. Avšak volebný proces neraz umožní riadiť verejný život a čo je horšie, aj ľudské osudy takému politikovi, ktorý nás presviedča o tom, že jeho duša je nemocná a disponuje príznakmi pomäteného diktátora. Táto politická kreatúra – podobne ako každý tyran – je opojená ťažkým sebaklamom, že  štát a jeho občania sú jeho majetkom, slúžiac zrejme iným záujmom ako je blaho Slovenskej republiky, a to od samého začiatku nástupu do funkcie. Pozorujúc, ako sa premiér tejto krajiny pohráva so strachom a osudmi ľudí, dochádza hrozivo k naplneniu slov Guardiniho, že sa pripravuje katastrofa, ak sa s vecami a osobami zaobchádza, ako sa komu zachce.

Nepripomína nám atmosféra po polarizácii občanov na základe bezcenného „modrého papiera“ na prelome októbra a novembra 2020 na Slovensku obdobie po „Krištáľovej noci“ v nacistickom Nemecku v novembri 1938, kedy boli prijaté protižidovské zákony? Žltú šesťcípu hviezdu na kabáte nateraz strieda certifikát v čoraz väčšom právnom zmätku, ktorý ústi v bezprávie. A vidíme, že chúťky nášho premiéra sa tým neskončili. „Beda tým, čo uzákoňujú zlé zákony, a pisárom, ktorí spisujú útlak“ (Izaiáš 10,1).

Odpor lekárskej obce

Kto zastaví toto besnenie? Lekári v Hippokratovej prísahe sľubujú aj toto: „Spôsob svojho života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred každou krivdou a bezprávím.“ Vládna moc tento národ uväznila v strachu a úzkosti, v strachu o prácu či prístup k verejným službám. Servilný ľud sužovaný vo svojom strachu je slabý a treba mu pomôcť. Pravá pandémia je pandémia strachu blahobytom vyčerpaného človeka neskorého novoveku, emancipovaného do každej transcendentnej väzby na pravdu, dobro a krásu. Myšlienkové toky a konverzácia sú usmerňované podľa jednej schémy, ktorú v poriadku prezentácie chrlia mediálne správy. Ani epocha končiaceho socialistického režimu sa neniesla zďaleka v takej chorej spoločenskej klíme strachu ako dnes.

Zaujíma niekoho, že koľkým občanom nebola za obdobie umelo vyvolanej  pandémie poskytnutá seriózna liečba? Koľkí utrpeli ujmu, ba zomreli v dôsledku zanedbania liečby, vynechania zákrokov, pretože „všetky sily strany a ľudu“ a uznesenia ústredného krízového štábu nútia konať zdravotníkov podľa politických pokynov a nie podľa Hippokrata? Nemusím pripomínať ani to, ako blúznenie politikov cez masmédia hlavného prúdu používa klamstvo pomocou štatistík, čo počítame medzi obvyklé mocenské nástroje. Zakladateľ psychológie davov Gustave Le Bon vysvetľuje obvyklý postup: zadáte tvrdenie, neustále ho opakujete, ktoré sa nakoniec v dave šíri ako nákaza. Kto bude mať silu neprepadnúť hromadnej halucinácii?

Naši lekári neraz dokázali ubrániť svoju stavovskú česť pred rôznymi politickými dobrodruhmi, ktorí sa dostali k politickej moci. Teraz je na znovu na lekároch, aby obránili nielen svoju autonómiu pred zásahmi rozmarov chorej politickej mysle, ale aj podržali občanov, ktorí zo strachu pred stratou zamestnania, strachu pred blokovaním prístupu k zákonitým verejným službám sa podrobujú testovaniu. Lekárska obec je jedinou reálne vplyvnou silou, ktorá sa môže kvalifikovane postaviť na odpor. Vidíme predsa, že tzv. plošné testovanie nemalo žiaden význam z hľadiska blaha občanov a riešilo iné ako medicínske ciele. Avšak v sociálnom inžinierskom experimente odhalilo nové metódy nastupujúcej totality, ktorá presahuje rámec národných štátov. Snáď jediným nechceným prínosom bolo, a to na svedectvo proti nim, že sa tu nejedná o žiadnu pandémiu. Zasa budú flexibilne nastavovať číselné parametre na pandémiu a nastavovať toky propagandy. Lekári a zdravotníci by mali mať srdce statočné a pevnú vôľu, aby sa vzopreli blúznivej mysli polovzdelancov s pochybnými diplomami, a chvastajúcimi sa tézami „o druhom Slovenskom národnom povstaní“.

Medicína a náboženstvo servilné moci

Lev Nikolajevič Tolstoj píše, že ľudia budú klamaní dvoma paralelnými spôsobmi: kvázi-vedou a kvázi-náboženstvom (Kráľovstvo Božie vo vás – výber statí). Poznáme mnoho prípadov celoplošného zlyhania vedy a medicíny v temnom uplynulom storočí. Lekári asistovali pri realizovaní podivnej antropologickej teórie tretej ríše: ľudia povinne, na pokyn úradov vtedajšieho verejného zdravotníctva si museli nechať merať lebky, skúmali im proporcie tváre, farbu očí a vlasov, či vyhovujú árijskému štandardu. Medicína bola prítomná na štátnom programe rasistickej hygieny: eutanázie mrzákov a ťažko duševne chorých. V nacistických koncentračných a vyhladzovacích táboroch lekári v prijímacích improvizovaných „ambulanciách“ selektovali ľudí na dve strany: plynové komory alebo zničujúcu prácu. Lekárska veda v týchto táboroch sa podieľala na hanebných pokusoch na nespočítateľnom ľudskom „materiáli“ a v prípade Japonska aj na hrôzostrašných vivisekciách. Prijímali sa tieto amorálnosti len preto, že bola taká doba?

A aká je úloha kvázi-náboženstva? Tí, ktorí majú hlásať pravdu vhod a nevhod (2 Tim 4,2), sa v tejto službe odmlčali. Z druhej strany vyhlasujú materialistické frázy o spoločenskej zodpovednosti a o chránení svojho pozemského života akoby nejestvoval večný život. Nikolaj Berďajev by povedal, že všetku realitu uzatvorili do pozemského sveta. Kristova dialektika, že veriaci má svoj život na tomto svete stratiť, alebo ním opovrhovať, podivne „sublinovala“. „Načo sa teda modlíme a prosíme, aby prišlo nebeské kráľovstvo, keď sa tešíme pozemskej porobe, keď väčšmi túžime a silnejšie si prajeme tu slúžiť diablovi, ako kraľovať s Kristom?!“, pýta sa cirkevný otec sv. Cyprián z Kartága. Z pohodlia svojich rezidencií on-line „žehnajú“ ovciam roztrateným v tomto oblačnom a hmlistom čase (Ezechiel 34, 11 – 12). Veru, už dostali svoju odmenu nateraz v podobe pandemického semafora, ktorý ich toľko ovládal. Konštruktívne by bolo zobraziť mapu Slovenska so znázornením miest, kde v minulosti došlo k zastaveniu hromadnej nákazy, či uzdraveniam. Morových stĺpov na znak Božej mocnej ochrany nachádzame v našich mestách v hojnom počte. Držme sa pravej viery a nádeje: „Ale oni nad ním zvíťazili pre Baránkovu krv a pre slovo svojho svedectva; a nemilovali svoj život až na smrť“ (Apokalypsa sv. Jána 12,11).

Je naozaj rozdiel medzi tými, ktorí stali v rade na selekciu vo vyhladzovacom tábore, či na medicínske experimenty, a radmi tých, ktorí dnes stoja pred testovacími „ambulanciami“? Chladný rozum niekoho, kto sa považuje za boha tohto sveta, znovu kategorizuje ľudí na schopných a neschopných, prípadne určuje ako kedysi, že jedna rasa, národ či trieda bude žiť na úkor druhej? Čím meriame hodnotu človeka, ak politická moc stavia iba na rozume a technike? Veď vládny prediktor dosahuje svoje: osobu redukovať na číslo, na predmet. Uvedomujeme si, čo sa tu znovu deje alebo plávame v plytkých vodách naservírovaných mediálnych hypnóz a oportunizmu? Nemáme sa báť viacej toho, ktorý telo aj dušu uvrhne do skazy? Znovu (po komunizme a nacizme) sa rozbieha mašinéria sociálneho inžinierstva: „Vlády a vládnuce triedy sa teraz neopierajú o právo, ba ani o zdanlivú spravodlivosť, ale o takú umelú organizáciu vybudovanú pomocou vedeckého pokroku, pri ktorej sú všetci ľudia vzatí do kruhu násilia, z ktorého niet východiska“ (Lev Tolstoj: Kráľovstvo Božie vo vás). Nemýlil sa Berďajev, keď ešte pred druhou svetovou vojnou napísal tento rezultát: „Politika, ekonomika, veda, technika a národnosť nechcú poznať nijaký mravný zákon, nijaký duchovný princíp, ktorý by presahoval ich sféru. Machiavellizmus v politike, kapitalizmus v ekonomike, scientizmus vo vede, nacionalizmus v živote národov, neobmedzená moc techniky nad človekom – to všetko je výplodom ľudskej autonómie. Človek sa čoraz viac stával otrokom autonómnych sfér“ (Ríša Ducha a ríša Cisárova).

Dejiny už neraz vyniesli súd aj nad zlyhaním vedy a medicíny pre politické účely. Nedovoľme, aby raz aj naši potomkovia pozerali filmy a snímky mentálne zotročených davov, ako stáli v radoch najprv na testovanie a následne na očkovanie a skláňali sa pred podivne oblečenými odberateľmi biologického materiálu. Presne tak, ako my s bolesťou v srdci hľadíme na zábery a fotky, ktoré boli projektované na Norimberskom procese. Čas preverí mnoho. Teraz s hrôzou len tušíme, ako sa dejiny po relatívne krátkej dobe opakujú. Nositeľov pravdy je možné umlčať, ale nie samotnú pravdu. Ak by už dejinný súd nestihol byť vyrieknutý za nášho putovania, tak iste nás neminie ten, ktorý nazývame Božím súdom. Rozpoznajme teda znamenia času a nedovoľme ďalšiemu ponižovaniu ľudskej osoby. „Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: Abba Otče!“ (List Rimanom 8,15).

Vážení predstavitelia Slovenskej lekárskej komory, ctená lekárska obec,

obraciam sa na Vás ako štatutárny zástupca Inštitútu pre humanitnú formáciu, ktorého poslaním je skúmať otázky postavenia človeka v spoločnosti a ľudských práv s výzvou, aby ste nepristúpili na spoluprácu s predsedom vlády SR pri jeho ďalšom pokuse o násilné plošné testovanie občanov a zachovali si stavovskú česť, teda nenechali zneužiť medicínu a zdravotnícku službu v prospech holej surovej politickej moci. Z dejín XX. storočia sme trpko poučení, aké sú dôsledky toho, keď politika vstupuje do medicíny. Štátny program rasistickej hygieny a eugeniky, tiež priemyselné likvidovania človeka nacistickým režimom nás varuje.

Vy, lekári ste neraz dokázali ubrániť svoju stavovskú česť pred rôznymi politickými dobrodruhmi, ktorí sa dostali k politickej moci. Teraz je znovu na Vás, aby ste obránili nielen svoju autonómiu pred zásahmi rozmarov chorej politickej mysle, ale aj podržali občanov, ktorí zo strachu pred stratou zamestnania, strachu pred blokovaním prístupu k zákonitým verejným službám sa podrobili celoplošnému testovaniu.

Vy, lekári ste jedinou reálne vplyvnou silou, ktorá sa môže kvalifikovane postaviť na odpor. Na Vás neplatia hrozby ani vydieranie zo strany súčasnej moci. Bez Vás neprejde ďalšie kolo násilia a ponižovania. Vidíme predsa, že uplynulé celoplošné testovanie nemalo žiaden význam z hľadiska blaha občanov a riešilo iné ako medicínske ciele. Avšak v sociálnom inžinierskom experimente odhalilo nové metódy nastupujúcej totality, ktorá presahuje rámec národných štátov. Snáď jediným nechceným prínosom bolo, a to na svedectvo proti nim, že sa tu nejedná o žiadnu pandémiu. Zasa budú flexibilne nastavovať číselné parametre na pandémiu a nastavovať toky propagandy. Nedovoľte realizovať cez Vaše ruky ďalší nadiktovaný pseudo medicínsky projekt.

V Hippokratovej prísahe sľubujete aj toto: „Spôsob svojho života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred každou krivdou a bezprávím.“ Vládna moc tento národ uväznila v strachu a úzkosti. Servilný ľud sužovaný vo svojom strachu je slabý a treba mu pomôcť. Pravá pandémia je pandémia strachu.

Lekári a zdravotníci, majte srdce statočné a pevnú vôľu a vzoprite sa blúznivej mysli polovzdelancov s pochybnými diplomami, a chvastajúcimi sa tézami „o druhom Slovenskom národnom povstaní“.

V Sabinove, 27.11.2020

Autor: PhDr. PaedDr. Peter Grečo, PhD., Inštitút pre humanitnú formáciu

zdroj: zem a vek

Vyhlásenie: 

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu zna redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.