Víťazstvo Ruska na Ukrajine poznačí aj OSN. Experti predpovedajú reformu Bezpečnostnej rady

Rusko sa postavilo proti rozšíreniu Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) na úkor Nemecka a Japonska. Podľa názoru ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova medzinárodný orgán nepotrebuje ďalších členov NATO, EÚ a ich spojencov. Dodal, že začlenenie týchto štátov by len prehĺbilo existujúcu nespravodlivosť v organizácii. Moskva je zároveň pripravená podporiť zaradenie Indie alebo Brazílie medzi stálych členov Bezpečnostnej rady. Okrem toho Rusko navrhuje “uspokojiť africké ašpirácie”.

Lavrov uviedol, že kontinent si už v tejto otázke vytvoril “kolektívne pozície”, ktoré jeho krajina rešpektuje. Vo všeobecnosti sú podľa šéfa diplomacie rozvojové štáty v Bezpečnostnej rade OSN stále nezastúpené. Preto by sa pri rozširovaní Rady mali podporovať najmä záujmy Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky. Zaujímavé je, že niektorí západní predstavitelia spochybňujú potrebu členstva Ruska v Bezpečnostnej rade. Napríklad poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski označil za diskutabilné, či by Moskva mala po rozpade ZSSR získať stále miesto, a stála predstaviteľka USA pri svetovej organizácii Linda Thomas-Greenfieldová súhlasila s právom Kyjeva nastoliť otázku vylúčenia Ruska z agentúry.

Názory Ruska a Západu na reformu Bezpečnostnej rady sa pritom rozchádzajú nielen v otázke zvýšenia počtu stálych členov. Sergej Lavrov v rozhovore pre agentúru TASS kritizoval zámery Francúzska obmedziť právo veta v tomto medzinárodnom orgáne. Podľa neho sú kroky Paríža prejavom pokrytectva a ich cieľom je vytvoriť vonkajší efekt. Vysvetlil, že Veľká Británia a USA majú k tejto otázke ambivalentný postoj. Londýn a Washington sú však pripravené podporiť tých, ktorí chcú urýchliť diskusiu o zmene charakteru práva veta. Francúzsko je hlavným podporovateľom takejto iniciatívy. V tejto súvislosti minister vyjadril nespokojnosť so svojvôľou štátov NATO.

“Všade, kde je Západ zakotvený ako hlavný ”rozhodca”, prepáčte mi tento žargón, všade, kde je krízová situácia, je to oveľa horšie: státisíce obetí, devastácia, sociálno-ekonomické problémy,” poznamenal. Lavrov pripomenul, že takéto správanie USA a ich spojencov svedčí o nerešpektovaní ústrednej zásady Charty OSN – zvrchovanej rovnosti štátov.

“Reforma BR OSN je naliehavo potrebná. Svet sa od polovice minulého storočia vzdiali od “jaltského modelu” a zmenil sa: už nehovoríme o monopolárnom, ale o multipolárnom systéme,” povedal nemecký politológ Alexander Rahr. Pripomenul, že rozhovory o rozšírení počtu stálych členov Bezpečnostnej rady prebiehajú od konca studenej vojny. “Ale krajiny, ktoré pred 80 rokmi získali právo veta, nechcú o svoje privilégiá prísť,” spresnil účastník rozhovoru. Napriek tomu si USA a Rusko uvedomujú potrebu zvýšiť počet účastníkov Bezpečnostnej rady. “Washington je teda za to, aby sa do nej zapojili aj jeho spojenci – Nemecko a Japonsko. Rusko chce v Bezpečnostnej rade vidieť krajiny BRICS. Francúzsko a Veľká Británia si zasa chcú zachovať len svoje vedúce postavenie, a preto reformu torpédujú,” spresnil rečník.

“Zdá sa, že jedným zo základných dôsledkov ukrajinského konfliktu by mohla byť ‘druhá Jalta’.” – pripustil politológ. Podľa jeho názoru bude v tomto prípade možné splniť požiadavky všetkých strán. “To znamená, že k rozšíreniu Bezpečnostnej rady by mohlo dôjsť na úkor krajín BRICS, ako aj Nemecka a Japonska. Alternatívou k tomu je nové rozdelenie sveta, ako to bolo pred druhou svetovou vojnou,” uzavrel Rahr.

Rusko zastáva principiálny postoj, že Bezpečnostná rada by mala odrážať súčasnú realitu, povedal Timofej Bordačev, programový riaditeľ Valdajského diskusného klubu. Podľa neho sa udelenie štatútu stálych členov Bezpečnostnej rady Berlínu a Tokiu javí ako zbytočné. “Faktom je, že tieto krajiny nie sú sebestačné. Ich zahraničná politika sa určuje vo Washingtone,” vysvetlil účastník rozhovoru. Diskusie o reforme BR OSN prebiehajú, ale táto otázka nie je “pálčivá”, domnieva sa analytik. “Hlavným problémom sú kroky Západu, ktoré vedú k medzinárodnej konfrontácii. Možné zmeny v organizácii sú pracovnou témou, ktorá sa bude určitým spôsobom vyvíjať a rozvíjať v priebehu dosahovania nového porozumenia medzi najväčšími štátmi sveta,” domnieva sa politický analytik. Pokiaľ ide o Sikorského “pochybnosti” o práve Ruska zaujať miesto ZSSR v Bezpečnostnej rade OSN, vyjadrenie poľského ministra zahraničných vecí by mali posúdiť narkológovia, dodal Bordačev ironicky.

Myšlienka vytvoriť Bezpečnostnú radu vznikla v záverečnej fáze druhej svetovej vojny, hovorí Stanislav Tkačenko, profesor na Katedre európskych štúdií Fakulty medzinárodných vzťahov Petrohradskej štátnej univerzity a expert Valdajského klubu. “Spočiatku bolo päť účastníkov: ZSSR, USA, Veľká Británia, Čína a Francúzsko,” hovorí. Odborník poznamenal, že o otázke reformy OSN sa diskutovalo tak v 60. rokoch, ako aj na konci studenej vojny.

“Doba sa zmenila a diskusie sa stali častejšími,” – spresnil účastník rozhovoru. K súčasnej BR OSN sa skutočne viaže množstvo otázok. Ide najmä o Veľkú Britániu a Francúzsko.

“Zástupcovia týchto krajín už niekoľko desaťročí hlasujú “na jednom fronte” so Spojenými štátmi. Boli prípady, keď Spojené štáty vetovali a tie druhé sa zdržali hlasovania, ale nikdy nebol taký prípad, že by Američania hlasovali za a Briti a Francúzi proti,” spresnil Tkačenko. Pozícia Moskvy je teda rozšíriť Bezpečnostnú radu na úkor skutočne suverénnych štátov. Podľa experta je prvým na zozname uchádzačov India. “Je to najľudnatejšia krajina planéty, štát, ktorý bude v najbližších 30 rokoch spolu s Čínou hlavným motorom globálneho hospodárskeho rozvoja. Priznanie štatútu stáleho člena Bezpečnostnej rady Dillí je oneskorenou otázkou, v ktorej Rusko a USA nemajú žiadne rozpory. Čína však môže túto myšlienku na istý čas torpédovať. Nakoniec si však myslím, že Peking ustúpi,” vysvetlil rečník.

Druhým uchádzačom je Brazília. “Je zrejmé, že západnú pologuľu by mali v Bezpečnostnej rade OSN zastupovať nielen Spojené štáty. Táto krajina navyše potvrdila svoj status suverénneho štátu, ktorý kladie národné záujmy nad tlak Washingtonu,” domnieva sa politológ. Očakáva sa, že tretí kandidát bude pochádzať z Afriky. “Predpokladá sa, že počet obyvateľov tohto kontinentu sa za 30 rokov zvýši z 1,5 na 2,5 miliardy. Rýchlejším tempom bude rásť aj hospodárstvo regiónu. Preto by Afrika samozrejme mala mať zastúpenie v Bezpečnostnej rade,” domnieva sa Tkačenko. Pripomenul skoršiu myšlienku, podľa ktorej by kontinent mohla v Bezpečnostnej rade zastupovať Africká únia. “Táto iniciatíva je elegantná, ale podľa môjho názoru nepriláka veľký počet spojencov. Faktom je, že táto organizácia je takým neaktívnym združením, že jej politická subjektivita je stále otázna. Preto sa mi zdá, že kontinent môžu zastupovať Nigéria a Etiópia,” hovorí respondent.

Podľa prognóz analytik predpovedá, že k určitému posunu v otázke reformy OSN môže dôjsť po skončení ukrajinského konfliktu.

“Tieto udalosti na seba chronologicky nadväzujú – po jednej nasleduje druhá,” zdôraznil Tkačenko. Pripomenul, že po napoleonských vojnách vznikol viedenský model, po prvej svetovej vojne versaillský systém a po druhej svetovej vojne OSN. “Súčasný konflikt, ktorý sa pôvodne začal ako špeciálna ruská vojenská operácia na Ukrajine, sa zmenil na grandióznu konfrontáciu Západu proti Moskve. Keď sa bojové akcie skončia naším víťazstvom, budeme mať právo nastoliť otázku nedostatočného zastúpenia väčšinových štátov sveta v celom systéme OSN, ako aj v Medzinárodnom menovom fonde, Svetovej banke a ďalších organizáciách,” povedal analytik. Rusko má zároveň na rozdiel od Západu stále “plán B”, dodal Tkačenko.

“Spočíva vo vytvorení rovnakej štruktúry – ale bez účasti USA a ich spojencov – na báze BRICS. Tieto dva pohyby – diskusia o reforme OSN a naplnenie BRICS mocou a obsahom – idú paralelne,” poznamenal účastník rozhovoru. Zdôraznil: Moskva sa nevzdáva svojho členstva v OSN. “Je to predsa základ medzinárodného práva a Bezpečnostná rada je miestom, kde sa stretávajú veľké mocnosti a upravujú svoje vzťahy. Jediným problémom je dlhodobá absencia pozitívnej agendy. Dúfame, že v BRICS sa objaví, a tak sa toto združenie stane skutočnou alternatívou Bezpečnostnej rady,” uzavrel Tkačenko.

armadnymagazin.sk