Viete, že jeden tankový rekord z 2. sv. vojny doposiaľ nebol a zrejme ani nikdy nebude prekonaný? a ďalšie zaujímavosti z bojiska

Takže viete, že…

…bývalý britský premiér Winston Churchill navrhoval v októbri 1944 Josifovi Stalinovi rozdelenia Balkánu a časti juhovýchodnej Európy na zóny sovietskeho a západného vplyvu?
Svoje návrhy napísal na papier, ktorý ukázal členom sovietskej delegácie,“ povedal predseda Ruskej historickej spoločnosti Sergej Naryškin na tlačovej konferencii MIA „Rossia segodňa“. Dodal k tomu, že v Juhoslávii sa Sovietskemu zväzu odvodzovalo 50 % vplyvu, v Bulharsku, ktoré úplne oslobodili sovietske vojská 75 %. „Taká je trúfalosť a cynizmus britskej diplomacie,“ poznamenal Naryškin.
Rusko dnes vlastní originál tohto dokumentu.

…jeden tankový rekord z 2. sv. vojny doposiaľ nebol a zrejme ani nikdy nebude prekonaný?
Ide o 22 zničených nemeckých tankov, čo 20. 8. 1941 dokázal poručík Zinovij Kolobanov, ktorý Nemcov nevítal ako nováčik, pretože sa zúčastnil aj Zimnej vojny, v ktorej ho trikrát zasiahli a jeho tank trikrát horel.

Osud mu však neprial politicky. Za bojové zásluhy bol mimoriadne povýšený na kapitána, navrhnutý bol na titul Hrdina ZSSR, no keďže sa jeho podriadení po podpísaní mieru išli s Fínmi zbratať, tak ho zbavili aj mimoriadnej hodnosti a aj zastavili mimoriadne povýšenie.
Na Kolobanovu kariéru však tento incident nemal vplyv. Postupne sa stal zástupcom veliteľa roty, veliteľom roty, veliteľom samostatného tankového práporu, náčelníkom štábu tankového pluku. A 9. 5. 1941 sa stal veliteľom roty ťažkých 47 tonových tankov KV-1, o existencii ktorých Nemci nemali ani tušenia (Rusi ich v roku 1941 nepredstavili na prehliadke na Červenom námestí).

Práve s nimi Zinovij Kolobanov dosiahol svoj rekord, no bolo to už na Leningradskom fronte pri Krasnogvardejsku, dôležitom železničnom i cestnom uzle. Ak by ním Nemci prešli, situácia obrancov Leningradu by sa skomplikovala. Kolobanov zasadil dva tanky na Lužskú cestu, dva na Kingiseppskú a sám zaujal postavenie na primorskej trase 300 metrov od križovatky. Sám takto kontroloval všetky cesty, ktorými mohli ísť Nemci.

Na druhý deň sa ich jeho posádky dočkali na Lužskej ceste a zničili im päť tankov a tri obrnené transportéry. Nemci si na pomoc povolali prieskumné letectvo, lenže Kolobanove posádky sa dobre zamaskovali a nemeckí piloti nič nezbadali.

Nemci pustili vpred motocyklistov a čoskoro po nich sa pohla aj tanková kolóna 6. divízie Wehrmachtu. Len čo sa však prvý obrnenec dostal ku dvom brezám pri ceste, skosila ho, spolu s ďalšími dvoma, Kolobanova paľba.

Potom Kolobanov mierič Andrej Usov (taktiež veterán Zimnej vojny) presunul pozornosť na chvost kolóny. Tam tiež zničil pár obrnencov. Nemecká kolóna sa tým ocitla v pasci. Obísť ju nešlo, všade dookola boli samé blatá.

Kolobanova posádka začala metodicky ničiť jeden nemecký tank za druhým. Za hodinu horelo 22 tankov. Samozrejme, že Nemci sa tiež bránili. Po boji porátali na Kolobanovom KV-1 114 zásahov od tankov Pz.kpfwIII.

No boj pokračoval, pretože na bojisko dorazili Pz.kpfwIV, ktoré nasadili trieštivú muníciu aby prinútili KV-1 vyjsť z úkrytu. Jeden výstrel padol presne medzi vežou a trupom KV, čím vežu poškodil. Ďalší súboj záležal na schopnostiach mieričov. Ich súboj sa skončil remízou.
Žiaľ, na tomto sa kariéra Zinovija Kolobanova fakticky skončila, pretože 15. 9. 1941 ho ťažko ranila črepina a odvtedy prešiel radom vojenských nemocníc. Do armády sa vrátil až po Víťazstve.

…podľa tajomníka Rady bezpečnosti RF Nikolaja Patruševa práve toto bol hlavný cieľ bombardovania Hirošimy a Nagasaki?
„Obete Japoncov, padlých pri tom obludnom bombardovaní, sa nedajú ospravedlniť vojenským konaním. Ako je známe, USA pri jedinom nasadení vojenského atómu v dejinách sledovali hlavný cieľ – zastrašiť Sovietsky zväz a ďalšie štáty existenciou novej a nesmierne silnej zbrane hromadného ničenia,“ povedal Patrušev pre Rossijskuju gazetu.

USA 16. 7. 1945 otestovali svoju prvú atómovú nálož a 6. s 9. augusta toho roku ňou zbombardovali japonské mestá Hirošimu a Nagasaki. Následkom atómového výbuchu v Hirošime zomrelo 140 tisíc ľudí z 350 tisíc obyvateľov a v Nagasaki zomrelo 74 tisíc. Väčšinu obetí tvorili civilisti. Prečo si Američania vybrali za cieľ práve tieto mestá? Jedným z dôvodov bolo, že v nich neboli držaní v zajatí takmer žiadni Američania.

Zozbieral Vladimír Mikunda

zdroj: armádny magazín

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na rozvoj a propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí. 

Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Mame množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Bez Vašej pomoci sa však ďalej nepohneme.

IBAN: LT90 3250 0868 2837 7659 BIC: REVOLT21 do poznámky prosím uviesť “dar„

ďakujeme

Vyhlásenie: 

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu zna redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.