Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka na vypočúvaní na rokovaní ústavnoprávneho výboru NR SR o paragrafe 363 aj jeho údajných podozrivých stykoch. O návšteve šéfa slovenskej prokuratúry v Rusku sa nediskutovalo.
Podiel rozhodnutí zrušených generálnym prokurátorom podľa paragrafu 363 Trestného poriadku je za ostatných šesť rokov najnižší. Povedal to generálny prokurátor Maroš Žilinka pred Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR.
Na výbore chýbali viacerí členovia výboru, preto nebol uznášaniaschopný. Napriek tomu poslanci so šéfom prokurátorov diskutovali.
Šéf generálnej prokuratúry povedal, že neúplný počet členov výboru je odzrkadlením vzťahu poslancov k jeho osobe, ako aj generálnej prokuratúre.
„Vaše presvedčenie o vlastnej neomylnosti má desí,“ vytkol mu nezaradený poslanec Juraj Šeliga. Nepáčila sa mu Žilinkova neochota vykladať poslancom zákon. „Nikdy som nepovedal, že som neomylný,“ bránil sa Žilinka.
Strana Za ľudí na sociálnej sieti uviedla, že opozícia požadovala vymazať audiovizuálny záznam z rokovania Ústavnoprávneho výboru. „To je ich ukážka demokracie a transparentnosti,“ uviedla strana.
Zmazanie videozáznamu požadoval poslanec Boris Susko (Smer), podľa ktorého bolo rokovanie ústavnoprávneho výboru v rozpore s rokovacím poriadkom. Národná rada potvrdila, že video neodstráni.
V zmysle dohody z posledného zasadnutia mal Žilinka s poslancami ústavnoprávneho výboru diskutovať o zmenách navrhovanými ministerstvom spravodlivosti.
To okrem novej súdnej mapy v súčasnosti pripravuje aj veľkú zmenu Trestného zákona. „Je to zase len odzrkadlením doby a vzťahu ku generálnej prokuratúre a generálnemu prokurátorovi,“ skonštatoval Žilinka potom čo bol informovaný o opätovnom uznášanianeschopnosti výboru.
Rovnako ako v pondelok ani na tento výbor neprišlo dosť poslancov. Z výboru sa ospravedlnili Boris Susko a Martin Nemky zo Smeru, Petra Hajšelová a Miloš Svrček zo Sme rodina a nezaradený Matúš Šutaj Eštok.
„Poslancov, ktorí majú záujem o vecnú a odbornú diskusiu, chcem pozvať diskutovať na Generálnu prokuratúru,“uviedol.
Žilinka podľa vlastných slov vyhovel 13,95 percentu žiadostí. „Kde boli poslanci, ktorí kritizujú ustanovenia paragrafu 363 trestného poriadku, v roku 2019, keď ten podiel bol 19 percent,“ informoval Žilinka.
Nezaradený poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí) sa Žilinku pýtal, čo si myslí o tom, že osoby, ktorým zrušil obvinenie alebo stíhanie, v súčasnosti žiadajú ospravedlnenie alebo odškodnenie od štátu.
„Nie je úlohou generálneho prokurátora dávať návod a prípadne prejudikovať prípadné budúce možné konania vo veciach náhrady škody…Je irelevantné, čo si ja myslím. Ja som viazaný zákonom,“ skonštatoval Žilinka s tým, že on, ako generálny prokurátor má aplikovať zákon.
Podnikateľ Jaroslav Haščák sa rozhodol uplatniť si voči štátu nárok na náhradu škody, ktorú utrpel vzneseným obvinením a následným väzobným stíhaním.
Jeho právny zástupca Peter Kubina skonštatoval, že rozhodnutie odvolacieho senátu Najvyššieho súdu SR zo 7. januára 2021 a rozhodnutie Generálneho prokurátora SR z 31. augusta 2021, ako aj rozhodnutie dovolacieho senátu
Najvyššieho súdu z 20. septembra 2021 jednoznačne konštatovali nezákonnosť a neopodstatnenosť vznesenia obvinenia a väzobného stíhania Jaroslava Haščáka.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka považuje otázky k ceste do Moskvy len za hľadanie nejakej zámienky. „Zámienky na čo?“ pýtal sa ho poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí).
„Vy to nevnímate. Ten dennodenný boj, ktorý sa tu trištvrte roka vedie voči generálnej prokuratúre či generálnemu prokurátorovi,“ dodal Žilinka.
„Nie je to boj. Je to tým, že nekomunikujete,“ reagoval Šeliga.
Žilinka však toto tvrdenie odmietol. Na ústavnoprávnom výbore povedal, že médiá ešte nikdy nemali také kvantum informácií, ako majú teraz. „Len si myslím, že táto spoločnosť nie je pripravená spracovať také množstvo informácií,“ dodal generálny prokurátor.
Keď mu Šeliga pripomenul, ako nevpustili vlani dve reportérky Denníka N a Aktualít na tlačovú besedu, tak Žilinka reagoval, že obe len robili divadlo na ulici.
Žilinka tiež povedal, že spolu so zástupcami Najvyššieho súdu, Najvyššieho správneho súdu i Slovenskej advokátskej komory požiadal o diskusiu na tému súdnej mapy s premiérom Eduardom Hegerom (OĽANO). Stretnúť sa majú 8. februára.
Predsedu vlády požiadali o stretnutie za prítomnosti ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej.
Na pôde ministerstva majú podľa šéfa Generálnej prokuratúry zároveň v polovici februára diskutovať o novele Trestného zákona, konkrétne o navrhovanom trestnom čine šírenia nepravdivej informácie.
Žilinka pripomenul, že návrh súdnej mapy nezohľadňuje potreby trestnej justície. Prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera dodal, že významná činnosť prokuratúry je trestná agenda. „Pre nás je dôležité vedieť, či pobočka, ktorá je plánovaná, bude mať trestnú agendu,“ skonštatoval Kandera k súdnej mape.
Pokiaľ pobočka súdu nebude mať trestnú agendu, pre prokuratúru je to podľa neho neefektívne.
Generálna prokuratúra ešte nerozhodla o sťažnostiach proti obvineniu vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry. Potvrdil to námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera.
Zároveň zdôraznil, že nepovažuje obdobie rozhodovania o sťažnostiach za neprimerane dlhé. Kandera zároveň uviedol, že prokurátor Juraj Chylo podľa prokuratúry nepochybil pri návrhu na vzatie do väzby vyšetrovateľov.
„Vzhľadom na to, že špeciálny prokurátor Daniel Lipšic to namietal, zaoberali sme sa tým v rámci operatívnej porady generálneho prokurátora. Nechali sme prešetriť okolnosti návrhov na vzatie do väzby zo strany prokurátora krajskej prokuratúry. Bolo to uzatvorené s tým, že sme nezistili žiadne pochybnosti, ktoré by zakladali disciplinárnu zodpovednosť tohto prokurátora, respektíve porušenie zákona z jeho strany,“ pokračoval Kandera.
Krajský súd v Bratislave prepustil 1. októbra obvinených vyšetrovateľov NAKA a dočasného šéfa policajnej inšpekcie Petra Scholza z väzby na slobodu, pretože ich trestné stíhanie je neopodstatnené.
Ján Čurilla, Pavol Ďurka, Milan Sabota a Štefan Mašin sú však naďalej stíhaní pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločin marenia spravodlivosti. Čurilla a Ďurka, ktorí pracovali v rámci tímu Očistec na vyšetrovaní sledovaných trestných káuz, boli obvinení v súvislosti s vyšetrovaním trestných vecí zločineckej skupiny takáčovci.
Údajne bránili členovi skupiny Martinovi Mikulcovi v roku 2020 v návrate na Slovensko zo zahraničia, čím chceli docieliť vznik dôvodu na jeho útekovú väzbu.
V prípade Pavla Ďurku sa tiež obvinenie týka údajnej manipulácie s výpoveďou svedka Csabu Dömötöra.
Ďalšie obvinenie celej štvorice policajtov je spojené so zámerom NAKA vyšetrovať aktivity takzvaného antitímu policajnej inšpekcie.
Pre danú vec bol obvinený aj dočasný šéf Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Peter Scholz. Ten rovnako čelí obvineniu zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti.
Zvolenie Maroša Žilinku bolo najhoršou možnosťou, akú mala vládna koalícia na obsadenie postu generálneho prokurátora. Skonštatoval to po dnešnom zasadnutí Ústavnoprávneho výboru Národnej rady koaličný poslanec Alojz Baránik (SaS).
Zároveň dúfa, že vo svetle nových poznatkov nájde koalícia vôľu ráznejšie zmeniť podobu fungovania prokuratúry.
Oprávnenie generálneho prokurátora rušiť právoplatné rozhodnutia policajtov a prokurátorov podľa paragrafu 363 Trestného poriadku považuje Baránik za „úplne nesystémové“ s tým, že šéfovi prokuratúry dáva viac právomocí, ako všetkým súdom dohromady.
„To je neprijateľné,“ skonštatoval poslanec.
Zároveň zopakoval svoje skoršie tvrdenie, že podľa jeho názoru je Žilinku potrebné „dostať z úradu právnym spôsobom“.
Za situáciu, keď „jeden generálny prokurátor je horší ako druhý,“ podľa Baránika môže ich praktická neodvolateľnosť. „Akonáhle sa dostanú do funkcií, sú neodvolateľní a potom už je len otázkou času, kedy si ich príslušné kruhy spracujú,“ vyhlásil poslanec.
Viac vo videu:
Zvolenie Maroša Žilinku bolo podľa Juraja Šeligu najväčším omylom tejto vládnej koalície. Povedal to po rokovaní ústavnoprávneho výboru, na ktorom si poslanci Maroša Žilinku vypočuli. Ten po výbore odišiel a vyhol sa novinárskym otázkam.
Zdroj: veci-verejne.sk / sme.sk / pravda.sk
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…