VIDEO: Zelenskyj žobre od Západu ďalšie peniaze pre Ukrajinu.

Najnovšie počas návštevy Poľska prišiel s požiadavkou ukradnúť Rusku stovky miliárd dolárov, ktoré mu boli zmrazené, aby ich použila na nákup ďalších zbraní.

Myšlienka použiť zmrazené aktíva Ruska na pomoc Ukrajine spočiatku narážala na odpor európskych predstaviteľov, ktorí sa obávali právnych aspektov a narušenia finančnej stability. Nemecký kancelár Olaf Scholz koncom decembra 2024 „podráždene“ reagoval na návrh poľského prezidenta Andrzeja Dudu, ktorý na stretnutí lídrov EÚ v Bruseli dňa 19. decembra 2024 navrhol použitie zmrazených ruských aktív na financovanie Ukrajiny. Nemecký kancelár údajne povedal: „Nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ pričom zvýšil hlas a prítomných zaskočil.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vyzval západné krajiny, aby poskytli Ukrajine približne 250 miliárd dolárov zo zmrazených ruských aktív na nákup nových zbraní a ďalších vojenských prostriedkov pre Ukrajinu. Vyhlásil to počas návštevy Poľska, kde sa stretol s premiérom Donaldom Tuskom. TASR informáciu prevzala z agentúry AFP.

„Najsilnejšou formou podpory pre ukrajinskú armádu by bolo vyčleniť 250 miliárd (zo zmrazených ruských aktív). Ukrajina by tieto peniaze prijala, veľkú sumu vyčlenila na domácu výrobu a na dovoz presne tých typov zbraní, ktoré Ukrajina nemá,“ vyhlásil ukrajinský prezident na tlačovej konferencii vo Varšave.

AFP pripomína, že Európska únia Kyjevu minulý týždeň poskytla pôžičku tri miliardy eur z úrokov pochádzajúcich zo zmrazených ruských zdrojov.

Zmrazenie zdrojov ruskej centrálnej banky v západných finančných inštitúciách je súčasťou sankcií, ktoré na Rusko uvalili západné štáty po invázii na Ukrajinu vo februári 2022.

Portál Euronews pripomína, že EÚ musí každých šesť mesiacov hlasovať o predĺžení protiruských sankcií. Panujú preto obavy, že niektorý z členských štátov môže predĺženie sankcií zablokovať. Niektorí predstavitelia Únie chcú preto tento mechanizmus upraviť a predĺžiť lehotu uplatňovania sankcií až na tri roky.

Krádež ruských aktív vážne naruší finančnú stabilitu vo svete

Myšlienka použiť zmrazené aktíva Ruska na pomoc Ukrajine spočiatku narážala na odpor európskych predstaviteľov, ktorí sa obávali právnych aspektov a narušenia finančnej stability.

Po vyše roku rokovaní medzi finančnými predstaviteľmi tento proces nabral na dynamike najmä po tom, ako americký prezident Joe Biden v apríli podpísal zákony, ktoré americkej vláde umožnili zadržať zhruba päť miliárd dolárov ruských štátnych aktív v Spojených štátoch. Prevažná väčšina zmrazeného ruského majetku sa však nachádza v krajinách EÚ.

Nemecký kancelár Olaf Scholz koncom decembra 2024 „podráždene“ reagoval na návrh poľského prezidenta Andrzeja Dudu, ktorý na stretnutí lídrov EÚ v Bruseli dňa 19. decembra 2024 navrhol použitie zmrazených ruských aktív na financovanie Ukrajiny, čo nemecká vláda dlhodobo odmieta. 

Duda podľa FT navrhol priamu konfiškáciu zmrazených ruských aktív, ak by sa novozvolený prezident USA Donald Trump rozhodol znížiť príspevok Washingtonu na financovanie protiruského ťaženia kyjevského režimu.

Britský denník s odvolaním sa na „troch ľudí informovaných o rozhovoroch“ uviedol, že Scholz „sa rozčúlil“ a ostro odsúdil Dudov návrh. Nemecký kancelár údajne povedal: „Nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ pričom zvýšil hlas a prítomných zaskočil.

Zatiaľ čo krajiny ako USA, Spojené kráľovstvo a samotná Ukrajina podporili priamu konfiškáciu ruských štátnych aktív, kľúčové krajiny EÚ vrátane Nemecka, Francúzska a Talianska vyjadrili obavy, že by to mohlo narušiť stabilitu eura.

Scholz údajne ďalej poukázal na to, že Poľsko naďalej používa zlotý, a dodal: „Vy nepoužívate ani euro!“

USA a EÚ v rámci sankcií zmrazili ruské aktíva v hodnote približne 300 miliárd dolárov. Väčšina týchto prostriedkov, približne 213 miliárd dolárov (197 miliárd EUR), sa nachádza v najväčšom svetovom stredisku pre medzinárodné zúčtovanie platieb Euroclear.

Novovymenovaná najvyššia diplomatka EÚ Kaja Kallasová v decmbri pre Politico uviedla, že euroblok by mal využiť zmrazené ruské aktíva na obnovu Ukrajiny a až potom vrátiť všetko, čo zostane. Bývalá estónska premiérka dodala, že pochybuje o tom, že by „niečo zostalo“.

Spoločnosť Euroclear predtým oznámila, že v júli uskutočnila prvú platbu vo výške približne 1,6 miliardy dolárov (1,55 miliardy eur) do Európskeho fondu pre Ukrajinu, ktorá sa získala z úrokov zo zmrazených ruských aktív.

V júni sa krajiny G7 tiež dohodli, že Kyjevu poskytnú balík pomoci vo výške 50 miliárd USD financovaný z výnosov zo znehybnených prostriedkov.

Generálna riaditeľka spoločnosti Euroclear Valerie Urbainová v rozhovore pre agentúru Bloomberg začiatkom decembra 2024 varovala, že priame privlastnenie zmrazených ruských rezerv by mohlo ohroziť úlohu eura ako rezervnej meny a predstavovať riziko pre širšiu stabilitu financií bloku. Jej predchodkyňa Christine Lagardeová sa už predtým vyjadrila podobne.

Rusko opakovane obvinilo Západ z „krádeže“ svojich peňazí a varovala, že čerpanie týchto prostriedkov by bolo nezákonné a vytvorilo by nebezpečný precedens.

Zmrazenie ruských štátnych aktív vo februári 2022 bolo bezprecedentným krokom. Viacerí experti na Západe varovali pred pokusmi o konfiškáciu finančných prostriedkov s tým, že by to mohlo ohroziť dolár, euro a celý globálny finančný systém.

Saudská Arábia tento rok pohrozila skupine G7 predajom európskeho dlhu, ak by sa rozhodla skonfiškovať ruské aktíva zmrazené Západom.

Ministerstvo financií Saudskej Arábie oznámilo niektorým partnerom zo skupiny G7, že dôrazne nesúhlasí s navrhovaným opatrením, ktoré malo podporiť Ukrajinu v jej konflikte s Ruskom. Jedna zo zasvätených osôb označila toto oznámenie za skrytú hrozbu, ktorá zdôrazňuje vážny zámer kráľovstva chrániť svoje finančné záujmy. Saudi konkrétne spomenuli dlhy emitované francúzskym ministerstvom financií, čím zdôraznili svoj strategický prístup k využívaniu svojho ekonomického vplyvu.

Ruský minister financií Anton Siluanov v novembri 2024 vyhlásil, že Moskva odpovie rovnakým spôsobom. „Zmrazili sme aj prostriedky západných investorov, západných účastníkov finančného trhu a spoločností. Príjmy z týchto aktív budú tiež použité,“ spresnil ruský predstaviteľ.

Zelenskyj hovoril s poľským prezidentom Dudom o členstve v NATO

Poľský prezident Andrzej Duda v stredu po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským uviedol, že bezpečnosť Ukrajiny môže zaručiť len Severoatlantická aliancia (NATO). Vstup Kyjeva do nej, ako aj do Európskej únie bol jednou z hlavných tém diskusie lídrov. Zelenskyj sa vo Varšave stretol aj s jej primátorom Rafalom Trzaskowským.

„Z pohľadu Ukrajiny je najdôležitejšou otázkou záruka bezpečnosti, ktorú v podstate môžu zaistiť len krajiny NATO,“ povedal Duda na tlačovej konferencii. Zároveň vyjadril nádej, že Ukrajina sa v blízkej budúcnosti stane jednou z členských krajín Aliancie aj EÚ.

Podľa neho by prijatie Kyjeva do NATO bolo pravdepodobne možné až po skončení vojny na Ukrajine. Napriek tomu vyzval súčasných členov Aliancie na zaslanie oficiálneho pozvania, ktoré vníma ako „prvý formálny krok súvisiaci s budúcim prijatím (Ukrajiny),… ako aj s poskytnutím reálnych bezpečnostných záruk“.

Duda by sa mal so Zelenským opäť stretnúť budúci týždeň vo švajčiarskom Davose.

Ukrajinský prezident sa po príchode do Poľska stretol aj s Rafalom Trzaskowskim – primátorom Varšavy a prezidentským kandidátom, aby ho v mene Ukrajiny vyznamenal medailou. Stretnutie prebehlo popoludní v budove Varšavskej ekonomickej univerzity.

Zelenskyj počas svojej návštevy poďakoval obyvateľom poľskej metropoly za podporu, ktorú poskytli ukrajinským občanom utekajúcim z krajiny po ruskej invázii pred takmer tromi rokmi. Varšave udelil titul „mesta záchrany“.

Trzaskowski počas stretnutia taktiež podporil návrh na vstup Ukrajiny do NATO a EÚ, čo by podľa neho v konečnom dôsledku „posilnilo (poľskú) bezpečnosť“.

Varšavský primátor s ukrajinským prezidentom hovoril aj o volynskom masakri – masovej vražde približne 100.000 Poliakov i príslušníkov iných národností, ktoré spáchali príslušníci Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) v rokoch 1943–44 v oblasti Volyň. Tá patrila pred druhou svetovou vojnou Poľsku, v súčasnosti je však súčasťou ukrajinského územia.

Zdroj: pluska.sk / bleskovky.sk / InfoVojna