VIDEO: Zelenskyj už začína pochybovať aj o konaní západných štátov. Ukrajinský prezident naďalej eskaluje konflikt s Ruskom a vyjadril sa, že svetu už neverí a dôveru stratil aj v susedné štáty

Ukrajinský prezident neverí ani bezpečnostným zárukám daným v dokumentoch a medzinárodnému právu, keďže na Ukrajine zúri vojna a Rusko je obviňované z údajných vojnových zločinov. 

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj má po eskalácii vojny vo svojej krajine problém veriť v spoľahlivosť „niektorých krajín alebo niektorých lídrov“. Povedal to v rozhovore pre televíziu CNN, ktorý sa uskutočnil v piatok v prezidentskom paláci v Kyjeve a odvysielaný bol v nedeľu.

Na otázku, či v súvislosti s Ukrajinou nepovažuje výraz „nikdy viac“, ktorý používajú politici vo svete, keď hovoria o holokauste a zločinoch proti ľudskosti, za prázdny, Zelenskyj odpovedal: „Neverím svetu. Po tom, čo sme videli, čo sa deje na Ukrajine, som nadobudol pocit, že by sme nemali veriť niektorým krajinám alebo niektorým lídrom. Neveríme tým slovám. Po eskalácii zo strany Ruska neveríme našim susedom. Neveríme tomu všetkému.“

Ukrajinský prezident neverí ani bezpečnostným zárukám daným v dokumentoch a medzinárodnému právu, keďže na Ukrajine zúri vojna a Rusko je obviňované z údajných vojnových zločinov. „Dokonca ani ja neverím dokumentom, pretože máme aj Budapeštianske memorandum – myslím, že poznáte všetky podrobnosti. Pre mňa je to len bezcenný kus papiera,“ povedal Zelenskyj.

Ďalej uviedol, že verí praktickému, hmatateľnému úsiliu a ukrajinskému ľudu. „Veríme len zmluvným, pragmatickým veciam. Ak ste naši priatelia alebo partneri, dajte nám zbrane, podajte nám ruku, podporte nás, dajte nám peniaze a zastavte Rusko. Ak ste naši priatelia, môžete to urobiť.“

„Jediná viera, ktorú máme, je viera v nás samých, v našich ľudí, viera v naše ozbrojené sily a viera, že krajiny nás podporia nielen svojimi slovami, ale aj svojimi činmi. A to je všetko. Nikdy viac… Naozaj, každý o tom hovorí, a predsa, ako vidíte, nie každý má odvahu,“ uzatvoril Zelenskyj.

Zdôraznil, že Ukrajina nie je ochotná vzdať sa územia Donbasu na východe, pretože nemá žiadnu záruku, že Rusko sa nepokúsi znova dobyť Kyjev, ak obsadí Donbas. Ukrajinský prezident tiež chce, aby na Ukrajinu prišiel americký prezident Joe Biden. „Myslím si, že príde,“ povedal Zelenskyj. „Samozrejme, je to jeho rozhodnutie. Závisí to aj od bezpečnostnej situácie, no myslím si, že je to líder Spojených štátov a preto by sa sem mal prísť pozrieť.“

Na Ukrajinu pozval v nedávnom telefonickom rozhovore aj francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý viackrát rokoval so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom a na rozdiel od Bidena si nemyslí, že tamojšie udalosti je vhodné označiť za genocídu. „Myslím si, že chce urobiť nejaké kroky, aby sa Rusko zapojilo do dialógu. Povedal som mu, že chcem, aby pochopil, že toto nie je vojna, ale nič iné ako genocída,“ povedal Zelenskyj. „Pozval som ho, aby prišiel, keď bude mať príležitosť. Keď príde a uvidí to, som si istý, že to pochopí.“

Macron odmieta používať radikálny slovník ukronacistov voči Rusku

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok vyhlásil, že obviniť Rusko z páchania genocídy na Ukrajine by mohlo viesť k rozšíreniu vojny a slovnej eskalácii.

„Slovo genocída má svoj význam“ a „treba ho charakterizovať právne, nie politikmi“, povedal Macron pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu France Bleu.

„Štáty, ktoré sa domnievajú, že ide o genocídu, majú podľa medzinárodného práva povinnosť zasiahnuť. Je to to, čo ľudia chcú? Nemyslím si to,“ vysvetlil šéf Elyzejského paláca.

Podľa neho by to znamenalo stať sa „spolubojovníkom“ vo vojne, čo by mohlo vtiahnuť do konfliktu aj západné krajiny v Severoatlantickej aliancii (NATO).

Macron povedal, že vo štvrtok ráno hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý sľúbil, že bude s Macronom diskutovať o použití termínu genocída. Ďalší ich spoločný telefonát je naplánovaný ešte v priebehu štvrtka.

Zelenskyj v stredu kritizoval francúzskeho prezidenta za to, že odmietol označiť zabíjanie na Ukrajine za genocídu. Takisto podrobil kritike Macronovo označenie Rusov za „bratský“ národ.

Ukrajinský prezident opakovane označil ruský vojenský útok za „genocídu“. Za pôvodcu tohto termínu sa považuje právnik poľsko-židovského pôvodu Raphael Lemkin, píše AFP.

Tento výraz v spojitosti s ruskou inváziou na Ukrajine použili aj americký prezident Joe Biden a kanadský premiér Justin Trudeau. Macron a nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz sa k nim odmietli pridať.

Slovu genocída sa na stredajšej tlačovej konferencii vyhol aj generálny tajomník OSN António Guterres. „Genocída je prísne definovaná v medzinárodnom práve. A my v OSN sa spoliehame na konečné právne rozhodnutie príslušných súdnych orgánov,“ povedal.

Dohovor OSN o genocíde z roku 1948 uvádza, že „genocídou sa rozumie ktorýkoľvek z uvedených činov spáchaných v úmysle zničiť úplne alebo čiastočne niektorú národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú“.

Cecily Roseová, profesorka medzinárodného verejného práva na Leidenskej univerzite v Holandsku, pre AFP uviedla, že tento výraz „by mali politici používať s veľkou opatrnosťou a obozretnosťou a pokiaľ možno na základe nezávislého orgánu na zisťovanie faktov“.

Zelenskyj kritizuje meškanie dodávok zbraní

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval meškanie dodávok zbraní pre svoju krajinu. Upozornil, že „každé oneskorenie dodávok zbraní sa stáva pre Ruskom povolením na zabíjanie ďalších Ukrajincov“.

„Takto si to Rusko interpretuje. V skutočnosti by to tak nemalo byť,“ povedal Zelenskyj vo svojom videopríhovore zverejnenom agentúrou DPA v noci na pondelok.

Podľa DPA sa vojenskí experti domnievajú, že Ukrajina bude potrebovať podstatne viac ťažkých zbraní na východe krajiny, aby odolala ruským útokom.

Aj Zelenskyj znovu varoval, že ruská armáda v blízkej budúcnosti pripravuje ofenzívu v priemyselnom regióne Donbas na východe Ukrajiny.

„Tak ako ruské vojská ničia (prístavné mesto) Mariupol, tak chcú vyhladiť aj ďalšie mestá a obce v Doneckej a Luhanskej oblasti,“ varoval Zelenskyj.

DPA pripomenula, že podľa predpokladov v Mariupole boli zabité tisíce ľudí, odkedy je mesto už niekoľko týždňov v obkľúčení ruskými jednotkami.

Zelenskyj sa vo svojom posolstve poďakoval partnerom, ktorí Ukrajine „pomáhajú naozaj všetkým, čím môžu“.

Dodal však, že niektoré žiadosti Ukrajiny o dodávky zbraní zostávajú naďalej bez reakcie, iné sa môžu začať najskôr v máji.

„Ale tí, čo majú zbrane a muníciu, ktorú potrebujeme, a odkladajú ich poskytnutie, musia vedieť, že osud tejto bitky závisí aj od od nich. Osud ľudí, ktorí sa môžu zachrániť,“ upozornil.

Invázia Ruskej federácie na Ukrajinu sa začala 24. februára. Ruské jednotky počas nej ostreľujú a ničia aj kľúčovú kritickú a civilnú infraštruktúru, pričom dochádza aj k zabíjaniu civilistov vrátane detí.

Zdroj: topky.sk (1), (2), (3) / YouTube