Námestník Sergeja Lavrova vyhlásil, že dialóg sa nachádza na kritickej nulovej úrovni vďaka politike Washingtonu a Bruselu. Námestník šéfa ruského rezortu diplomacie Alexandr Gruško pri príležitosti 75. výročia vzniku Severoatlantickej aliancie povedal, že vzťahy medzi Moskvou a NATO sa „predvídateľne a zámerne“ zhoršujú.
Vzťahy medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou (NATO) sa zhoršujú, no Moskva nemá v úmysle vstúpiť do konfliktu s členskou krajinou NATO. Uviedol to námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexandr Gruško v rozhovore, ktorý bol zverejnený vo štvrtok. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Gruško pri príležitosti 75. výročia vzniku Severoatlantickej aliancie povedal, že vzťahy medzi Moskvou a NATO sa „predvídateľne a zámerne“ zhoršujú. Podľa neho boli všetky vzájomné komunikačné kanály privedené krokmi Washingtonu a Bruselu na „kritickú nulu“.
„Je vojenský blok pripravený na otvorený konflikt s Ruskom? Na to sa musíte opýtať samotných členov NATO. (My) v každom prípade nemáme takéto úmysly, pokiaľ ide o členské krajiny Aliancie,“ uviedol Gruško v rozhovore pre ruskú tlačovú agentúru RIA.
Pri tejto príležitosti kritizoval vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o možnom nasadení francúzskych vojakov na Ukrajine ako neprijateľné, najmä v súvislosti s napätou vojensko-politickou situáciou v Európe.
„Ruské ministerstvo zahraničných vecí opakovane komentovalo nedávne vyhlásenia francúzskeho prezidenta o možnom vyslaní vojenského personálu z členských krajín aliancie do bojovej zóny. Opakujem, že tieto myšlienky boli okamžite dementované v centrále NATO v Bruseli, vo Washingtone a vo väčšine ostatných hlavných miest bloku,“ citovala Gruška ruská tlačová agentúra RIA Novosti.
„Tieto vyhlásenia naznačujú pripravenosť ísť cestou eskalácie v podmienkach, keď samotný Západ utrpí strategickú porážku na zemi. Takéto chvastúnstvo, bez ohľadu na to, aké zahraničnopolitické alebo vnútropolitické ciele sledujú, je pre zodpovedných politikov neprijateľné, najmä v kontexte už aj tak napätej vojensko-politickej situácie v Európe,“ povedal Gruško.
Gruško tiež zdôraznil, že generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg opakovane vyhlásil, že aliancia nie je vo vojnovom stave s Ruskom a nie je účastníkom konfliktu na Ukrajine.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo februári oznámil plán Európskej únie na vytvorenie koalície ochotných, ktorá by dodala Ukrajine rakety dlhého doletu, a bez konsenzu diskutoval o možnom nasadení vojsk, pričom uviedol, že sa zvažujú všetky možnosti.
Viac vo videu:
Od spustenia ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa Severoatlantická aliancia rozšírila o Fínsko a Švédsko. Obe krajiny sa cítili vojnou na Ukrajine ohrozené a rozhodli sa ukončiť dlhotrvajúcu politiku vojenskej neutrality. Švédsko sa k NATO oficiálne pripojilo minulý mesiac, Fínsko vlani v apríli.
Väčšina členských krajín NATO pomáha Ukrajine v boji proti ruským silám a poskytuje Kyjevu zbrane, výcvik a spravodajské informácie. Ruský prezident Vladimir Putin vo februári povedal, že priamy konflikt medzi Ruskom a NATO by znamenal, že svet je len krôčik od tretej svetovej vojny.
Zdroj: pluska.sk / rt.com / english.news.cn / InfoVojna
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…