VIDEO: Vojenský analytik a bývalý hlavný zbrojný inšpetor OSN Scott Ritter: Pravda o maskre v meste Buča je vonku, ale možno je príliš nepohodlná na to, aby bola objavená 

Chronológia príbehu prezentovaného vládou v Kyjeve a jej západnými poradcami zapína červenú kontrolku, že naratív, ktorý šíri Ukrajina a ktorý má odozvu na Západe, nie je taký, ako sa zdá. 

„Vo vojne je pravda prvou obeťou.“ Tento citát sa pripisuje Aischylovi, gréckemu dramatikovi a otcovi dramatického žándru tragédia zo 6. storočia pred n. l., ktorý sa vyznačoval „hojným používaním obrazov, mýtických narážok, veľkolepého jazyka, slovných hračiek a hádaniek“. Muž, ktorý ako prvý použil termín modernej vojnovej propagandy, by v súčasnosti mohol mohol byť svedkom oživenia jeho citátu v súvislosti so súčasnou situáciou na Ukrajine. Vláda v Kyjeve a jej západní poradcovia v oblasti informačnej vojny možno kooptovali všetky Aischylove dramatické prostriedky, aby v ukrajinskom mestečku Buča vytvorili novodobú tragédiu, ktorá je príkladom pojmu lož, ktorý je nielen vedľajší produkt vojny, ale zbraňou.

Hlavným zdrojom správ o tragédii v Buči je videonahrávka, ktorú urobila ukrajinská polícia, ako jeden z jej konvojov prechádza ulicou v meste. Na vozovke sa povaľuje asi tucet mŕtvol, z ktorých mnohé vyzerajú ako spútané. Toto video sa stalo virálnym a vyvolalo pandémiu úzkosti a hnevu, ktorá zachvátila veľkú časť sveta, upútala pozornosť hláv štátov aj hlavy katolíckej cirkvi a vyústila do prílivovej vlny odsúdenia a rozhorčenia namierenej proti Rusku a jeho prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Príčinná súvislosť medzi videom a celosvetovým ohlasom je jasná – prvé by nemohlo existovať bez druhého.

Jednou z prvých lekcií objektívnosti je spomaliť tempo, aby fakty neboli zastreté emóciami. Videonahrávka ze Buče je znepokojujúca. Zdá sa, že video bolo zverejnené v súčasnej podobe s jasným zámerom vyvolať u diváka pudy „šoku a úžasu“. Ak to tak naozaj bolo, potom tí, ktorí ho zverejnili – ukrajinská polícia – uspeli nad svoje očakávania. Prípadne nad očakávania ich poradcov.

Spojitosť medzi mŕtvymi a ruskou armádou sa vytvorila okamžite, bez toho, aby bola podložená akýmikoľvek faktami, a následne odznela vo všetkých typoch médií – mainstreamových aj sociálnych. Každý, kto sa odvážil spochybniť hlásaný naratív, že „to urobilo Rusko“, bol zahriaknutý a onálepkovaný ako „ruský agent“ alebo ešte horšie.

To, že tieto závery sú vedľajším produktom masovej hystérie, je vedľajšie – načo sa snažiť o objektivitu, keď príbeh zapadá do všetkých stereotypov, ktoré predtým starostlivo zostavili tí istí ľudia, ktorí dnes papagájujú príbeh o Buči. Sociálna „predpríprava“ publika, ktoré nie je zvyknuté kriticky myslieť, je základným krokom k tomu, aby toto publikum prijalo ako nominálnu hodnotu čokoľvek, čo sa mu predloží, bez ohľadu na to, ako veľmi fakty v príbehu narúšajú jeho vierohodnosť. A povedzme si jasne – ukrajinský príbeh o udalostiach v Buči sa zdá byť vierolomný.

Chronológia príbehu zapína červenú kontrolku, že naratív, ktorý šíri Ukrajina a ktorý má odozvu na Západe, nie je taký, ako sa zdá. Je preukázaným faktom, že ruské jednotky evakuovali Buču 30. marca. Ukrajinská národná polícia začala vstupovať do mesta Buča 31. marca a v ten istý deň starosta mesta Bucha oznámil, že mesto je plne pod kontrolou ukrajinských úradov. Starosta ani žiadny iný ukrajinský predstaviteľ nikdy nenaznačil, že by Rusko uskutočnilo masové vraždy. Spomínanú videonahrávku zverejnili ukrajinské orgány 2. apríla; nie je isté, či videonahrávka vznikla skôr alebo v ten deň. Isté však je, že zábery na videu sa výrazne líšia od toho, čo pôvodne prezentoval starosta.

Rusko zo svojej strany obvinenia dôrazne odmietlo a požiadalo o zvolanie mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN, na ktorom by sa prerokovalo to, čo ruské ministerstvo zahraničných vecí označilo za „zločinecké provokácie ukrajinských vojakov a radikálov“ v Buči. Bezpečnostnej rade predsedá Veľká Británia a britská misia pri OSN ruskú žiadosť odmietla s tým, že diskusia o Ukrajine, ktorá je v súčasnosti naplánovaná na utorok 4. apríla, bude slúžiť ako fórum pre akúkoľvek diskusiu o Buči.

Mohli by sme si myslieť, že Bezpečnostná rada, ktorá v minulosti preukázala ochotu stretnúť sa v krátkom čase a diskutovať o udalostiach z Ukrajiny, sa bude snažiť vyhovieť žiadosti Ruska v takejto dôležitej záležitosti. Zdá sa však, že cieľom Britov nie je rýchle hľadanie pravdy a spravodlivosti, ale skôr získanie času na ďalší vývoj politických dôsledkov údajného masakru v Buči.

Jedným z príkladov tejto taktiky je reakcia prezidenta USA Joea Bidena. „Videli ste, čo sa stalo v Buči,“ reagoval a dodal, že ruský prezident Vladimir Putin „je vojnový zločinec“. Biden využil krízu v Buči na to, aby obhájil dodávky ďalších zbraní na Ukrajinu. „Musíme naďalej poskytovať Ukrajine zbrane, ktoré potrebuje na pokračovanie v boji,“ povedal. „A musíme zhromaždiť všetky podrobnosti, aby to mohlo byť skutočné – aby sa uskutočnil súdny proces s vojnovými zločincami.“

To všetko od prezidenta krajiny, ktorá odmietla uznať Medzinárodný trestný súd. Z dôvodov, ktoré by mali byť zrejmé každému, kto je ochotný použiť aspoň trochu kritického myslenia.

Našťastie pre prezidenta Bidena a ukrajinskú vládu britský hlavný prokurátor súdu Karim Khan začiatkom marca 2022 oznámil, že začal vyšetrovanie údajných vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti spáchaných na Ukrajine. Vzhľadom povahu obvinení v Buči si možno predstaviť, že Khan vyslal forenzný tím, aby prevzal kontrolu nad miestom činu a dohliadol na pitvy obetí s cieľom zistiť čas smrti, mechanizmus úmrtia a to, či obete zomreli na mieste, kde ich údajne našli, alebo tam boli ich telá premiestnené z iného miesta.

Khan by bol tiež oprávnený viesť rozhovory s ukrajinskou políciou, ktorá mala v minulosti úzke vzťahy s členmi ukrajinskej krajnej pravice vrátane neslávne známeho práporu Azov. Osobitne zaujímavé by bolo akékoľvek vyšetrovanie príkazov vydaných polícii v súvislosti so zaobchádzaním s ukrajinskými civilistami, o ktorých sa predpokladá, že počas okupácie Buče spolupracovali s ruskou armádou.

Výsledky takéhoto vyšetrovania by s veľkou pravdepodobnosťou boli v rozpore s naratívom, ktorý presadzuje ukrajinská vláda a ktorý na Západe opakujú prikyvujúce médiá a politici. To je hlavný dôvod, prečo Khan v súčasnosti nie je na mieste v Buči. Dá sa predpokladať, že ak a keď Khan nakoniec získa prístup k dôkazom o vraždách v Buči, ukrajinská polícia ich zmanipuluje do takej miery, že vyvrátenie obvinení bude prakticky nemožné.

Pravda o tom, čo sa stalo v Buči, je vonku a čaká na odhalenie. Bohužiaľ, zdá sa, že táto pravda je nepohodlná pre tých, ktorí sú v pozícii, aby ju dôrazne presadzovali prostredníctvom forenzného vyšetrovania na mieste činu. Ak sa nakoniec ukáže, že ukrajinská polícia zavraždila ukrajinských civilistov za údajnú spoluprácu s Rusmi počas ich krátkej okupácie Buče, a ak sa proti skutočným páchateľom tohto zločinu použijú sily medzinárodného práva, akékoľvek skutočné hľadanie spravodlivosti bude musieť zahŕňať vládu USA aj vládu Spojeného kráľovstva ako vedomých spolupáchateľov akéhokoľvek obvineného zločinu.

Autor: Scott Ritter – bývalý spravodajský dôstojník americkej námornej pechoty a autor knihy „SCORPION KING: America’s Suicidal Embrace of Nuclear Weapons from FDR to Trump“. Slúžil v Sovietskom zväze ako inšpektor implementujúci Zmluvu INF, počas vojny v Perzskom zálive pôsobil v štábe generála Schwarzkopfa a v rokoch 1991 až 1998 bol hlavným zbrojným inšpektorom OSN v Iraku. Ritter sa v súčasnosti zaoberá otázkami týkajúcich sa medzinárodnej bezpečnosti, vojenských záležitostí, Ruska a Blízkeho východu, ako aj kontroly zbrojenia a dodržiavania medzinárodných zmlúv o nešírení zbraní.

Zdroj: rt.com / YouTube / rumble.com
Preklad: InfoVojna