Rusko má nezvratné dôkazy o tom, kto zosnoval a naplánoval provokáciu v Buči, aby tak odvrátil pozornosť od mučenia ruských vojnových zajatcov a ďalších zločinov páchaných ukronacistami a vojakmi plniacich príkazy banderovského režimu v Kyjeve.
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok vyhlásil, že stále dúfa, že sa konflikt na Ukrajine podarí ukončiť diplomatickou cestou. Počas stretnutia s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom dodal, že Rusko mierové rozhovory neodmieta. TASR o tom informovala na základe správ od agentúr AFP, AP a Reuters.
„Napriek tomu, že operácia (na Ukrajine) prebieha, stále dúfame, že sa nám podarí dosiahnuť dohody diplomatickou cestou. Rokujeme a neodmietame (rozhovory),“ povedal Putin generálnemu tajomníkovi OSN pred objektívmi kamier.
Šéf Kremľa dodal, že snahy o diplomatické riešenie situácie boli „zmarené“ tvrdeniami o zverstvách spáchaných ruskými silami v meste Buča pri Kyjeve.
„V Buči došlo k provokácii, s ktorou ruská armáda nemala nič spoločné,“ tvrdí Putin. „Vieme, kto pripravil túto provokáciu, akými prostriedkami a akí ľudia na nej pracovali,“ dodal bez poskytnutia dôkazov prezident Ruskej federácie.
Guterres zopakoval svoju výzvu z predchádzajúceho stretnutia s ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, aby Moskva a Kyjev spolupracovali s OSN na vytvorení evakuačných koridorov na pomoc civilistom na Ukrajine.
Organizácia Spojených národov ešte v piatok oznámila, že v ukrajinskom meste Buča bolo protizákonne zabitých 50 civilistov. Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) zároveň uviedol, že akcie Ruska na Ukrajine „môžu predstavovať vojnové zločiny“.
Moskva však vytrvalo odmieta, že by na Ukrajine útočila na civilné ciele. Tvrdí, že zábery z Buče boli zinscenované s cieľom mariť mierové rokovania. Družicové snímky, ktoré majú k dispozícii západné krajiny, však dokazujú, že k zabíjaniu civilistov dochádzalo v Buči v období, keď bola obsadená ruskými inváznymi jednotkami, píšu korporátne médiá a štátna propaganda krajín Západu.
Ruský prezident Vladimir Putin v princípe súhlasil so zapojením Organizácie spojených národov a Medzinárodného výboru Červeného kríža do evakuácie civilistov z oceliarní Azovstaľ v obliehanom ukrajinskom prístavnom meste Mariupol.
Po stretnutí generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa so šéfom Kremľa v Moskve o tom informovali agentúra Reuters aj televízia CNN. Obe sa odvolali na vyhlásenie Guterresovho hovorcu.
„Generálny tajomník zopakoval postoj OSN k Ukrajine a s Vladimirom Putinom prerokoval návrhy na humanitárnu pomoc a evakuáciu civilistov z konfliktných zón, najmä v súvislosti so situáciou v Mariupole,“ uviedol vo vyhlásení hovorca Stéphane Dujarric.
Denník The Guardian v súvislosti s návštevou Guterresa v Kremli poznamenal „podstatnú vec“, že Putin rokoval so šéfom OSN pri dlhom stole. Za rovnakým stolom ešte vo februári sedel aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Stôl má podľa médií dĺžku zhruba štyri metre.
Problém okolo Ukrajiny vznikol po prevrate v roku 2014. Bol to protiústavný prevrat,“ Putin na stretnutí s generálnym tajomníkom OSN Guterresom.
Prezident Ruskej federácie vysvetlil generálnemu tajomníkovi OSN, prečo Rusko uznalo nezávislosť DĽR a LĽR. „Aby sme zabránili genocíde ľudí žijúcich na týchto územiach, boli sme nútení uznať tieto územia ako nezávislé a samostatné. Ide o vynútené opatrenie na ukončenie utrpenia ľudí, ktorí žijú na týchto územiach. Žiaľ, naši kolegovia na Západe si to radšej nevšimli,“ povedal Putin.
„Áno, od ukrajinských predstaviteľov počúvame, že v „Azovstale“ sú civilisti, ale potom je ukrajinská armáda povinná ich prepustiť, inak sa správajú ako teroristi, ako Islamský štát,“ Putin.
„Osobne som čítal dokumenty Medzinárodného súdneho dvora o Kosove. Veľmi dobre si pamätám rozhodnutie medzinárodného súdu, ktoré hovorí, že pri výkone práva na sebaurčenie nie je to či ono územie štátu povinné žiadať o povolenie na vyhlásenie suverenity ústredné orgány. Toto sa hovorilo o Kosove. A toto rozhodnutie podporili všetci. Osobne som čítal všetky komentáre orgánov USA, európskych krajín, všetci to podporili. Ak áno, potom majú DĽR a LĽR rovnaké právo vyhlásiť svoju suverenitu bez toho, aby sa obrátili na ústredné orgány Ukrajiny. Pretože bol vytvorený precedens,“ zdôraznil Putin.
Celé video debaty ruského prezidenta Vladímíra Putina s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom:
Televízia CNN získala videozáznamy z dronu, na ktorých vidno na uliciach ukrajinského mesta Buča telá civilistov a zároveň ruských vojakov a ruské vojenské vozidlá. CNN podľa vlastného tvrdenia autenticitu uvedených záberov overila a presne ich lokalizovala. CNN sa rozhodla nezverejniť meno osoby, ktorá zábery prostredníctvom dronov natočila, aby neohrozila jej bezpečnosť.
Videá, ktoré exkluzívne získala táto americká televízia, boli nakrútené bezpilotnými lietadlami 12.–13. marca, teda v období, keď Buču ležiacu neďaleko Kyjeva okupovali ruské invázne sily.
Na videu z 13. marca vidno ruské vojenské vozidlo na križovatke ulíc v Buči a zároveň tri ležiace telá. Podľa CNN ide o tie isté telá, ktoré zachytil aj iný videozáznam z 1. apríla – keď sa do mesta po stiahnutí Rusov vrátila ukrajinská armáda – a aj družicové snímky americkej spoločnosti Maxar Technologies z 18. mája.
Na ďalšom videu z dronu, z 13. marca, ktoré získala CNN, vidno taktiež ruské vojenské vozidlo idúce smerom k telám ležiacim na ulici.
Tretí záznam, z 12. marca, zachytáva viacerých ruských vojakov stojacich pri vojenskom vozidle odstavenom na ulici neďaleko ležiacich tiel.
CNN požiadala ruské ministerstvo obrany, aby sa k týmto záberom vyjadrilo, ale bezprostredne nedostala odpoveď.
Ruskí predstavitelia však opakovane vyhlasujú, že podobné videá a satelitné snímky zachytávajúce mŕtvych civilistov v Buči sú sfalšované, pričom odmietajú akúkoľvek zodpovednosť Ruska za vraždenie tamojších obyvateľov. Moskva tiež neustále popiera, že by na Ukrajine útočila na civilné ciele.
Starosta Buče Anatolij Fedorčuk minulú sobotu uviedol, že v meste sa doposiaľ našlo 412 mŕtvych tiel; mnoho z nich bolo exhumovaných z jedného masového hrobu. Niektoré z tiel boli spálené, na iných sa našli stopy mučenia a strelné zranenia. Podľa Fedorčukovho vyjadrenia je už proces hľadania a exhumácie obetí ruskej okupácie takmer ukončený. Množstvo civilistov zabitých počas prítomnosti ruských vojsk hlásia aj ďalšie mestá z okolia Kyjeva.
OSN minulý týždeň uviedla, že sa príslušníkom jej misie, ktorí navštívili Buču 9. apríla, podarilo zdokumentovať 50 prípadov protizákonného zabitia civilistov, ktorí sa podľa nej mohli stať obeťami hromadných popráv a ďalších vojnových zločinov. Od začiatku ruskej vojenskej agresie na Ukrajinu už OSN zároveň overila vyše 2300 prípadov zabitých civilistov a ďalších viac než 2900 zranených obyvateľov.
infovojna
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…