Môže mať modifikácia počasia spojitosť s nedávnymi povodňami v Dubaji? V priebehu pár dní na niektorých miestach na území Spojených arabských emirátoch spadlo až 25 cm dažďových zrážok. Pritom ročný úhrn zrážok je v tejto krajine v priemere do 20 cm. Niektorí odborníci pripisujú extrémnemu dažďu zámernému ovplyvňovaniu počasia.
Pedagóg, environmentalista a publicista Radovan Dluhý-Smith sa v rozhovore so zakladateľom projektu „Zákony bohatství“ Tomášom Lukavcom zverejnenom 22. apríla 2024 vyjadril práve k tejto téme.
Povodně, které minulý týden zasáhly Spojené arabské emiráty (SAE), zaplavily dálnice, zničily tisíce domů a zastavily provoz jednoho z nejrušnějších letišť světa. Během pár dnů na některých místech SAE spadlo až 25 cm dešťových srážek. Přitom roční úhrn srážek je v této zemi v průměru do 20 cm.
Někteří odborníci přičítají extrémní deště záměrnému ovlivňování počasí.
Nebylo by to poprvé, kdy se osévání mraků mohlo stát příčinou katastrofických povodní. Vzpomeňme záplavy v anglickém městečku Lynmouth v roce 1952 či v australské Tasmánii v roce 2016. Podle oficiálních dokumentů se v obou případech prokázalo, že byly mraky před povodněmi opravdu letadly ‚očkovány‘.
Osévání mraků má dlouhou historii. Irving Langmuir, laureát Nobelovy ceny za chemii, již koncem 30. let minulého století doporučil americké vládě se touto metodou zabývat, protože má podle jeho slov obrovský potenciál.
„Co se týče uvolněné energie, 30 miligramů jodidu stříbrného může za optimálních podmínek vyvolat energii, která se rovná výbuchu jedné atomové bomby,“ vzpomínal na ono doporučení plátek Charleston Daily Mail v článku z roku 1950.
Langmuir se v roce 1947 stal členem vědeckého týmu, který ve spolupráci s americkou společností General Electric zahájil vládní Projekt Cirrus. Záměrem tohoto projektu bylo manipulovat s počasím právě pomocí osévání mraků.
A je obecně známo, že SAE tuto metodu s cílem vyvolat pravidelné srážky používají.
Podle nedávno zveřejněné reportáže na internetovém serveru idnes.cz, Spojené arabské emiráty od roku 2001 věnují osévání mraků kolem tisíc hodin ročně. Z letadel vypouštějí jodid stříbrný či chlorid sodný potažený oxidem titaničitým.
Oxid titaničitý podle Světové zdravotnické organizace patří mimochodem do skupiny možných karcinogenů.
Chemické částice, které se vpraví do mraků, kondenzují vodní páru v podobě ledových krystalků a na zem dopadají jako dešťové kapky.
Samozřejmě se nabízí otázka, jestli k osévání mraků došlo i v období bouře, která v SAE napáchala tolik škod.
Dr. Ahmed Habib, meteorolog z Národního centra pro meteorologii ve SAE (NCM), pro agenturu Bloomberg sdělil, že v pondělí a úterý letadla opravdu vzlétla s cílem využít příznivé mrakové útvary. Ve středu pak NCM informovalo, že k osévání mraků došlo jen v neděli a v pondělí.
Pro CNBC ale NCM uvedlo, že „k žádnému osévání mraků před či během bouře nedošlo“.
Maarten Ambaum, profesor z University of Reading si nemyslí, že by osévání mraků v Emirátech způsobilo povodně.
„Osévání mraků, určitě v Emirátech, se používá pro mraky, které normálně nevyprodukují déšť… Za normálních podmínek byste tímto způsobem nezpůsobili takovou bouři,“ uvedl Ambaum.
Na druhou stranu Johan Jaques, hlavní meteorolog u společnosti Kisters zaměřující se na environmentální technologie, sdělil pro časopis Newsweek, že „kdykoli zasahujeme do přírodních srážkových procesů, vyvoláme řetězec události, nad kterými nemáme úplnou kontrolu.“
Jaques pokračoval: „Povodně v Dubaji jsou velkým varováním, k jakým nepředvídatelným důsledkům může dojít, když používáme technologie, které mění počasí.“
V této souvislosti je důležité zdůraznit, že SAE v rámci ovlivňování počasí nevyužívají jen metodu osévání mraků. Povodně mohly způsobit také laserové drony.
Laserové drony se v SAE podle agentur CBS News a Forbes používají již několik let. Drony vypouští do mraků elektrický výboj, který shlukuje kapénky deště. Ty se za optimálních atmosférických podmínek mohou transformovat na déšť.
NCM v roce 2021 zveřejnil dvě videa s vydatnými dešti (zde a zde), která měla podle Business Insider prokázat a předvést účinnost laserových dronů při vyvolání srážek.
Ve vyjádřeních pro Business Insider kritici varují, že by tato technologie, která využívá pro ovlivňování počasí laserové drony, mohla způsobit v budoucnu masivní povodně.
Rôzne vlády, Európska únia a Organizácia Spojených národov sú čoraz viac naklonené tomu, aby lietadlá vypúšťali do atmosféry desiatky miliónov ton rôznych chemických látok (navrhujú sa oxidy síry alebo oxidy hliníka) s cieľom znížiť globálnu teplotu. Táto stratégia má odborný názov riadenie slnečného žiarenia (Solar Radiation Management – SRM).
„Jednohlasne navrhujeme, aby sa vypúšťanie aerosólov do stratosféry začlenilo do systému jej regulácie,“ napísali odborníci z Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) v správe z roku 2023.
Vedci sa domnievajú, že aerosóly v rámci riadenia slnečného žiarenia by boli schopné odrážať slnečné žiarenie späť do vesmíru. Podobne ako prach zo sopečných erupcií, tieto chemické látky by mohli spôsobiť ochladenie planéty. Spolu s „nadšením“ z tejto stratégie však rastie aj odpor, a to najmä kvôli potenciálnym vplyvom na ľudské zdravie.
Napríklad známy americký geoinžinier a dnes profesor na Chicagskej univerzite David Keith pred niekoľkými rokmi varoval, že vypustenie miliónov ton oxidov síry alebo hliníka do atmosféry „by mohlo zabiť mnoho desiatok tisíc ľudí“.
V amerických štátoch New Hampshire, Južná Dakota a Rhode Island sú už na stole návrhy zákonov, ktoré by zakázali stratégiu riadenia slnečného žiarenia vrátane ďalšieho „zámerného vypúšťania znečisťujúcich emisií do atmosféry, tvorby mrakov, ovplyvňovania počasia a používania nebezpečných mikrovlnných a rádiových frekvencií… Porušenie zákazu by bolo trestným činom.“
V návrhu zákona štátu New Hampshire sa uvádza: „Mnohé činnosti v atmosfére, ako napríklad modifikácia počasia, vypúšťanie aerosólov do stratosféry (SAI), riadenie slnečného žiarenia (SRM) a iné formy geoinžinierstva, sú škodlivé pre ľudské zdravie, životné prostredie, poľnohospodárstvo a voľne žijúce zvieratá. Ohrozujú aj leteckú dopravu, národnú bezpečnosť a hospodárstvo štátu New Hampshire.“
V návrhu zákona sa ďalej špecifikujú a konkretizujú techniky znečisťovania atmosféry, ktoré by sa trestali odňatím slobody na dva a viac rokov alebo pokutou najmenej 500 000 USD, prípadne oboma formami trestu súčasne.
Na ovplyvňovanie počasia sa používajú rôzne metódy a technológie – mraky sa tvoria biologickými a chemickými časticami alebo ionizujú elektrickými impulzmi. Niektoré spoločnosti, ako napríklad Climate Global Control Trading, používajú veľmi sofistikované technológie, ktoré dokážu usmerňovať atmosférické rieky na stovkách tisícov kilometrov štvorcových. Podľa Svetovej meteorologickej organizácie je metóda tvorby mrakov v súčasnosti bežná vo viac ako päťdesiatich krajinách.
Na ilustráciu sa pozrime na niekoľko konkrétnych príkladov. Podľa CNN sa Čína snaží ovplyvňovať počasie na území väčšom ako India a podľa portálu Popular Science spôsobila v novembri 2009 ovplyvňovaním počasia snehovú kalamitu v Pekingu. Veľmi intenzívne ovplyvňovanie počasia sa deje aj na Arabskom polostrove.
Podľa portálu denik.cz napríklad v Dubaji na vyvolanie dažďa ionizujú mraky elektrickými výbojmi. Saudská Arábia dokonca buduje nové moderné mesto Neom v púšti pomocou ovplyvňovania počasia. Modifikácia počasia však nie je technologickou inováciou. Jej počiatky siahajú do 50. rokov 20. storočia.
V roku 1947 spoločnosť General Electric, významní americkí vedci a americká armáda spustili spoločný projekt na tvorbu oblakov a ovplyvňovanie búrok s názvom Projekt Cirrus. Pravdepodobne inšpirovaný týmto a ďalšími projektmi vyhlásil viceprezident USA Lyndon Johnson v roku 1962, že „tí, ktorí ovládajú počasie, môžu ovládať svet“.
V 70. rokoch 20. storočia americká armáda podľa časopisu Popular Science použila technológiu tvorby oblakov počas vojny vo Vietname v rámci takzvanej operácie Popeye.
Sovietsky zväz údajne tiež experimentoval s technikami ovplyvňovania počasia. Podľa britského Telegraphu použil metódu osievania mrakov po výbuchu černobyľskej elektrárne v roku 1986, keď nechal nad Bieloruskom vypršať rádioaktívne mraky smerujúce na Moskvu.
Podrobný opis ovplyvňovania počasia od druhej polovice 20. storočia až po súčasnosť nájdeme v knihe amerického profesora a historika meteorológie Jamesa Fleminga s názvom Hazardovanie s nebom. Dobre spracované analýzy ovplyvňovania počasia a klímy nájdete aj tu, tu a tu.
Ovplyvňovanie počasia totiž môže byť nielen škodlivé pre ľudské zdravie, ale narúša aj prírodné javy a môže vyvolávať extrémy počasia. Tie sa potom dajú využiť aj na geopolitické účely, ako to poznáme zo skúseností z vojny vo Vietname.
Tieto návrhy zákonov v troch štátoch USA neriešia vplyv leteckej dopravy, ktorá je jedným z najväčších znečisťovateľov atmosféry.
Výskum renomovaných inštitúcií, ako sú MIT v Bostone, NASA v USA a Vysoká technická škola v Zürichu (ETH), potvrdzuje, že lietadlá vypúšťajú nebezpečné oxidy síry, oxidy dusíka a sadze obsahujúce nanočastice grafénu, bária a hliníka.
Aké je množstvo splodín? Spomínaný profesor David Keith uviedol, že každé komerčné lietadlo vypustí v priemere približne 100 g oxidov síry za minútu. Podľa britskej BBC letecká doprava vypúšťa niečo vyše 100 g oxidu uhličitého (CO2) na kilometer a o niečo menej ďalších znečisťujúcich látok. Len pre predstavu, dve najväčšie letecké spoločnosti, Boeing a Airbus, spôsobili za 20 rokov približne 600 miliónov ton emisií CO2. Vzhľadom na celosvetové odhady leteckej dopravy tak lietadlá každý deň vypustia tisíce ton nebezpečných plynov. Milióny ton ročne.
V tejto súvislosti spomeňme správu denníka The Guardian, podľa ktorej len 1 % svetovej populácie spôsobuje polovicu všetkých emisií CO2 z leteckej dopravy – a logicky aj polovicu všetkých nebezpečných emisií. Túto skupinu tvoria najbohatší ľudia na svete, ktorí používajú najmä malé súkromné lietadlá.
Vedci v súčasnosti čoraz viac pripúšťajú, že letecká doprava ovplyvňuje aj globálnu klímu a je zodpovedná za tzv. „náhodné“ klimatické inžinierstvo.
Autor predchádzajúcich dvoch článkov – pedagóg, environmentalista a publicista Radovan Dluhý-Smith sa v rozhovore so zakladateľom projektu „Zákony bohatství“ Tomášom Lukavcom zverejnenom 22. apríla 2024 vyjadril práve k tejto téme.
Viac vo videu:
Zdroj: epochtimes.cz / epochtimes.sk / YouTube Zákony Bohatství / InfoVojna
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…
Incident sa odohral počas amerických náletov, ktorých cieľom sú húsíjskí povstalci v Jemene. Zostrelenie dvoch…