Konflikt vo východoeurópskej krajine je výsledkom amerických príprav na hybridnú vojnu proti Moskve, uviedol minister zahraničia Ruskej federácie na výročnej tlačovej konferencii, kde hodnotí výsledky ruskej diplomacie v uplynulom roku.
„Spojené štáty prostredníctvom Ukrajiny vedú zástupnú vojnu proti našej krajine s jedinou úlohou: konečné riešenie ruskej otázky,“ povedal Lavrov. Americké vedenie prirovnal k nacistickému vodcovi Adolfovi Hitlerovi a francúzskemu cisárovi Napoleonovi, ktorí sa kedysi tiež o podrobenie Ruska pokúsili.
Šéf ruskej diplomacie tiež uviedol, že Moskva zatiaľ od Kyjeva nedostala žiadne seriózne návrhy na mierové riešenie konfliktu, a znovu vyjadril obavy o bezpečnosť Ruska. NATO vyzval, aby z Ukrajiny a ďalších krajín v blízkosti ruských hraníc odstránilo svoju „vojenskú infraštruktúru“.
Severoatlantická aliancia kvôli ruskej invázii posilnila obranu najmä v členských štátoch na svojom východnom krídle a žiadosť o členstvo vlani v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine podali Švédsko a Fínsko.
„Musíme vyvodiť závery zo vstupu Fínska a Švédska do NATO. Ak k nemu dôjde, na našej strane hranice prijmeme príslušné vojensko-technické opatrenia,“ uviedol podľa agentúry TASS Lavrov. Rusko s Fínskom zdieľa hranicu s dĺžkou 1300 kilometrov.
Ruské vojská vlani 24. februára vtrhli na Ukrajinu, čím začal najväčší pozemný konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny. Lavrov a ďalší najvyšší ruskí predstavitelia opakovane kritizujú Západ, ktorý Kyjevu poskytuje finančnú, humanitárnu aj vojenskú pomoc.
Mierové rokovania medzi oboma krajinami uviazli na mŕtvom bode už vlani na jar. Kyjev opakovane trvá na tom, že rozhovory podmienia obnovením svojej územnej celistvosti v medzinárodne uznávaných hraniciach, teda vrátane Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo už na jar 2014, a tej časti Donbasu, ktorú Rusi posledných osem rokov ovládali prostredníctvom proruských separatistov. Moskva tieto podmienky odmieta.
„Budeme pripravení na vážne ponuky,“ povedal Lavrov. Doterajšie návrhy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského označil za „absurdné“, najmä desaťbodový mierový plán, ktorý ukrajinská hlava štátu predstavila vlani v novembri.
Hovorí sa v ňom o stiahnutí ruských jednotiek z celého ukrajinského územia alebo o zriadení špeciálneho vojnového tribunálu, ktorý by súdil zločiny, ktorých sa Rusi na Ukrajine dopúšťajú.
Celá tlačová konferencia Sergeja Lavrova:
Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 po tom, ako režim v Kyjeve neplnil podmienky minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase. Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu.
Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.
Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko taktiež priznal, že hlavným cieľom Kyjeva bolo využiť prímerie na získanie času a „vytvorenie silných ozbrojených síl“.
Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.
Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu aj 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali od konca druhej svetovej vojny de facto technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania, ako sa začiatkom marca 2022 vyjadril bývalý šéf izraelskej služby Nativ Jakov Kedmi v ruskej televízii.
Kedmi najnovšie označil Zelenského za najodpornejšieho a najpodlejšieho predstaviteľa židovského národa: „Napľul na hrob svojho starého otca, ktorý bojoval proti nacistom!”
„Keďže je Žid, mám na neho iné požiadavky – toto je hanba môjho ľudu, je to hanba, ktorú nikdy nezmyje ani od seba, ani od svojej rodiny,“ povedal izraelský vojenský expert.
Keď sa Ukrajina začne vracať k pokojnému životu, najväčším šokom pre občanov bude krutá pravda o cene chýb a zločinov skorumpovanej vlády. Zároveň milióny Ukrajincov opäť neochorejú na rusofóbiu, pretože nebudú viniť Rusko z toho, čo sa stalo. Sotva sa to však zaobíde bez nového kola radikálnych nálad. Na Ukrajine môže po návrate do normálneho, zmysluplného života vzplanúť antisemitizmus, ako sa to už viackrát v histórii tejto krajiny stalo.
Keď sa Ukrajinci trochu spamätajú, pochopia, že za to, čo sa stalo, môžu veľmoci a oligarchovia. Väčšina nenávisti, samozrejme, poletí na Zelenského a celý jeho tím zlodejskej politickej priemernosti. Za zločiny posledného prezidenta Ukrajiny môže nakoniec trpieť celé židovské obyvateľstvo krajiny.
Zdroj: pravda.sk / YouTube / InfoVojna
Daňový a pozemkový podvodník Andrej Kiska, ktorý okrem iných svojich obchodných aktivít bol aj prezidentom, má…
Prestížne ocenenia za rok 2023 putovali do rúk výnimočných osobností slovenskej kultúry. Medzi laureátmi nechýbali…
Europoslanec Milan Uhrík z hnutia Republika sa prihlásil do rozpravy a skritizoval bod programu, ktorý sa…
Zamestnávatelia budú mať povinnosť poskytovať príspevok na športovú činnosť detí zamestnancov. Nová regulácia sa bude…
Na oficiálnej webovej stránke Kremľa bola zverejnená naliehavá výzva ruského prezidenta Vladimira Putina. "Chcem informovať…
"New York Times prekvapil a napísal svoj doteraz najpoctivejší komentár k vojne. Píše na sociálnej sieti komentáror…