Na Paneurópskej vysokej škola v nenávistnej diskusii proti iným názorom debatovala s Radičovou a zástupcom eurokomisie na Slovensku Šuchom, ktorý pred rokom vyhlásil, že Slováci majú v DNA pokazené chromozómy a preto ich k rodovej rovnosti treba dotlačiť.
„Komisia nemá záujem peniaze zastavovať. Ale musíme mať garancie, že nebudú zneužívané,“ informovala 25. apríla 2024 Věra Jourová, ktorá je komisárkou pre hodnoty a transparentnosť a dočasne prevzala aj oblasť justície. Do funkcie eurokomisárky ju v rokoch 2014 a 2019 nominovalo hnutie ANO Andreja Babiša. Neskôr sa zúčastnila propagandistickej debaty „Sila slov – hrozba alebo podpora demokracie?“ za účasti dekanky Fakulty masmédií a bývalej premiérky Ivety Radičovej a zástupcu EK na Slovensku Vladimíra Šuchu.
Nikto si neželá, aby Slovensko prišlo o peniaze z európskych fondov, je dostatok času na objasnenie požiadaviek Európskej komisie (EK), povedala novinárom jej podpredsedníčka Věra Jourová po rokovaní s členmi slovenskej vlády. EK diskutuje s vládou o zmenách v trestnom práve, ktoré vládna koalícia premiéra Roberta Fica napriek žiadosti EK presadila v zrýchlenom režime.
EK bude podľa Jourovej žiadať od Bratislavy ďalšie informácie, hoci slovenská strana pri rokovaniach uviedla, že poskytla odpovede na všetky otázky. Jourová tiež upozornila, že navrhovaný slovenský zákon, podľa ktorého mimovládne organizácie financované zo zahraničia majú mať zvláštne označenie, by bol v prípade schválenia v rozpore s európskym právom.
„Komisia nemá záujem peniaze zastavovať. Ale musíme mať garancie, že nebudú zneužívané. Dialóg je intenzívny. Domnievam sa, že si budeme písať aj naďalej, budeme sa pýtať slovenskej strany znovu,“ uviedla Jourová, ktorá je komisárkou pre hodnoty a transparentnosť a dočasne prevzala aj oblasť justície.
V roku 2017 sa na sociálnej sieti pochválila stretnutím so zakladateľom globálnej siete progresívno-liberálnych mimovládok Georgeom Sorosom a jeho synom Alexom. V statuse vyzdvihla hodnoty otvorenej spoločnosti ako srdcovku agendy Bruselu.
Otázky EK sa podľa Jourovej zameriavajú na záruky nezávislosti a profesionálneho výkonu slovenskej prokuratúry v súvislosti s ochranou peňazí z európskych fondov. Slovenská vláda presadila v parlamente napríklad rozpustenie elitného útvaru prokuratúry ÚŠP, ktorý mal na starosti najzávažnejšiu kriminalitu. Len časť prokurátorov ÚŠP prešla na trestný odbor generálnej prokuratúry. Platnosť niektorých ďalších zmien v slovenskom trestnom práve vrátane skrátenia premlčacích dôb trestných činov pozastavil ústavný súd.
Jourová v Bratislave rokovala tiež s premiérom Robertom Ficom, ktorý o nej v polovici apríla povedal, že terajšiu slovenskú vládu nenávidí. Podpredsedníčka EK k tomu povedala, že osobné útoky nikam nevedú a nikomu nepomáhajú.
Jourová uviedla, že zákon ohľadom označovania slovenských mimovládnych organizácií by bol v rozpore s európskym právom, ak by ho slovenský parlament schválil v navrhnutej podobe. Predloha, o ktorej v prvom čítaní rokuje NR SR, počíta s tým, že mimovládne organizácie, ktoré sú financované zo zahraničia, by vo svojom názve až na výnimky museli nanovo používať tiež označenie „organizácia so zahraničnou podporou“. Tento návrh predložili poslanci vládnej SNS, ktorá je najmenšou z troch strán vo Ficovom kabinete.
Jourová tiež povedala, že komisia posúdi po jeho schválení aj zákon o RTVS a že v ňom vidí citlivé záležitosti.
„Komisia bude zákon vyhodnocovať, keď bude schválený. Budeme ho porovnávať s európskym zákonom o slobode médií. Povedala som niekoľko vecí, ktoré vidíme ako citlivé,“ povedala Jourová v Bratislave k svojej schôdzke so slovenskou ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou.
Neskôr na tlačovej konferencii Jourová privítala, že zákon nebude parlament schvaľovať v zrýchlenom režime. Z jej vyjadrení tiež vyplynulo, že EK mala výhrady k zriadeniu programovej rady a k možnosti odvolať budúceho riaditeľa verejnoprávneho rozhlasu a televízie na Slovensku aj bez uvedenia dôvodu, ako pôvodne navrhovalo ministerstvo kultúry. „Som rada, že ten zákon tak, ako bol schválený vládou, už prešiel určitými zmenami,“ povedala Jourová.
Predstavitelia vlády tvrdia, že RTVS nie je objektívna. Podľa opozície aj samotnej RTVS chce vláda túto stanicu ovládnuť.
Pracovníci slovenského verejnoprávneho rozhlasu a televízie (RTVS) a ich sympatizanti vo štvrtok na protest proti vládou schválenému návrhu nového zákona o tejto stanici prišli do práce v čiernom. Návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR), ktorý kabinet premiéra Roberta Fica podporil v stredu, predpokladá napríklad výmenu terajšieho riaditeľa RTVS.
„Nechceme sa nechať pochovať. Ale ak má byť verejnoprávna a nezávislá RTVS minulosťou, vyhlasujeme na štvrtok, deň po schválení návrhu zákona vládou, za Čierny deň RTVS,“ napísali v stredu nespokojní zamestnanci RTVS.
Postavenie verejnoprávnych inštitúcií v Európe treba posilňovať. Ich podpora je dôležitá najmä pre jedinečnosť verejnoprávnych vysielateľov na mediálnom trhu. Zhodli sa na tom zástupcovia Ministerstva kultúry (MK) SR a podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová na štvrtkovom stretnutí, informovala riaditeľka odboru komunikácie MK Petra Bačinská.
Jourová žiadala v rámci rokovania vysvetlenie k viacerým otázkam súvisiacich s novovznikajúcou Slovenskou televíziou a rozhlasom. Zaujímalo ju kreovanie Rady, detaily fungovania Etickej komisie, a aj to, či je za zmenou zákona snaha vymeniť vedenie súčasnej RTVS, priblížila Bačinská.
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) eurokomisárku ubezpečila, že všetky zmeny sú v súlade s platnou slovenskou aj európskou legislatívou. „MK SR pri tvorbe finálnej podoby zákona zobralo do úvahy veľké množstvo pripomienok od rôznych subjektov, vrátane opozičných politikov. Celkovo sme ich dostali 327,“ povedala.
Zástupcovia ministerstva vysvetľovali Jourovej aj to, prečo pripravili úplne nový zákon. Štátny tajomník MK SR Tibor Bernaťák poukázal na to, že pri jeho tvorbe vychádzali z programového vyhlásenia vlády a v návrhu pracovali aj s niektorými ustanoveniami Európskeho aktu o slobode médií.
Jourová zástupcov rezortu ubezpečila, že komisia nezasahuje do personálnych výmen na postoch vo verejnoprávnych inštitúciách v členských štátoch Európskej únie. Vyjadrila však obavy v súvislosti s bojom proti dezinformáciám, pretože aj v tejto sfére majú verejnoprávne inštitúcie svoje povinnosti.
„Ľudia majú právo sa slobodne a subjektívne vyjadrovať, ale verejnoprávne inštitúcie majú povinnosť subjektívne vyjadrenia korigovať,“ podotkla eurokomisárka.
Spoločne diskutovali aj o Akte o digitálnych službách. Rezortu kultúry ponúkla Jourová svoje odporúčania, ako tento vznikajúci inštitút správne uchopiť.
Viac vo videu:
Propagandistická debata „Sila slov – hrozba alebo podpora demokracie?“ za účasti dekanky Fakulty masmédií a bývalej premiérky Ivety Radičovej, eurokomisáky Věry Jourovej a zástupcu EK na Slovensku Vladimíra Šuchu.
V posledných rokoch sme svedkami nového fenoménu – tendencie časti našej spoločnosti privlastňovať si rôzne slová a napĺňať ich falošným významom, ktorým potom „zamoruje“ verejný priestor.
• Kto sú títo zlodeji slov?
• Čo predstavuje tento fenomén pre demokraciu?
• Aká je úloha médií v dobe „odcudzných“ slov?
• Ako môžeme túto situáciu zlepšiť?
Odpovede na tieto otázky hľadali vyššie spomenutí účastníci debaty:
Video eurokomisie k uvedeniu symbolického Slovníka „odcudzených” slov, ktoré bolo premietnuté na začiatku debaty:
Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha po návrate z Bruselu v roku 2019 vstúpil do strany Progresívne Slovensko, za ktorú v roku 2020 aj kandidoval. Na konferencii Férová akadémia, ktorá sa konala 9. mája 2023 v Bratislave mal Šucha otvárací prejav, v ktorom vyhlásil, že Slováci majú v DNA pokazené chromozómy, preto ich treba k rodovej rovnosti treba dotlačiť.
Zdroj: pravda.sk / InfoVojna
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…
Incident sa odohral počas amerických náletov, ktorých cieľom sú húsíjskí povstalci v Jemene. Zostrelenie dvoch…