Ak nedodržia svoje povinnosti, dostanú pokutu alebo príde k ich zrušeniu. Vedúci Úradu vlády SR Juraj Gedra a šéf Zboru poradcov predsedu vlády SR, europoslanec Erik Kaliňák sú spoluautormi poslaneckého návrhu poslanca NR SR za SNS Adama Lučanského k novele zákona o mimovládnych organizáciách, ktoré vykonávajú politickú činnosť. Viac o tomto zámere prezradili v rozhovore s redaktorkou Mimi Šramovou.
Mimovládne organizácie by mohli podliehať regulácii ich lobingu. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu k novele zákona o mimovládnych organizáciách, ktorý vo štvrtok (21. 11.) na Ústavnoprávnom výbore Národnej rady (NR) SR predložil poslanec za SNS Adam Lučanský. Výbor zatiaľ návrh neodobril. Lučanský tvrdí, že reguláciou lobingu vo vzťahu k mimovládnym organizáciám sa zabezpečí vyvážené etické prostredie. Zároveň navrhol vypustiť z novely pôvodný zámer o označovaní mimovládnych organizácií ako organizácií so zahraničnou podporou.
Lučanský navrhuje definovať lobing a zaviesť povinnosti pri jeho regulácii, ako aj sankcie za porušenie týchto povinností. „Regulácia lobingu môže prispieť k zdravšiemu a transparentnejšiemu demokratickému procesu,“ píše poslanec pri odôvodnení návrhu. Viaceré štúdie podľa neho analyzujú vplyv mimovládnych organizácií na tvorbu verejných politík.
„Lobing je proces, pri ktorom jednotlivci alebo skupiny ovplyvňujú rozhodovanie vládnych alebo parlamentných orgánov s cieľom presadiť určité záujmy alebo konkrétnu politiku, ktorá im vyhovuje,“ opisuje Lučanský. Priznáva, že lobing je v demokratickej spoločnosti legitímny nástroj na presadzovanie rôznych záujmov či pluralitných názorov, avšak musí napĺňať kritériá právneho štátu, najmä kritérium transparentnosti. Odvoláva sa aj na správu Európskej komisie o právnom štáte, ktorá Slovensku odporúča reguláciu lobingu.
Neregulovaný lobing mimovládnych organizácií môže podľa SNS viesť k rôznym rizikám. „Regulácia lobingu vo vzťahu k mimovládnym organizáciám v slovenskom právnom poriadku nebola doteraz regulovaná,“ zdôraznil.
Poukázal na chýbajúcu transparentnosť, spoločenskú zodpovednosť či chýbajúcu verejnú kontrolu. Regulovanie lobingu má podľa neho napríklad pomôcť identifikovať a minimalizovať konflikty záujmov, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodovanie verejných činiteľov. Môže tiež zabezpečiť, aby mali mimovládne organizácie rovnaké príležitosti ovplyvniť politiku.
Nezisková organizácia, neinvestičný fond i nadácia by podľa návrhu mali byť povinné vypracovať výkaz za rok, ktorý by obsahoval prehľad príjmov a výdavkov, prehľad o osobách, ktoré prispeli na jej činnosť vrátane výšky peňažného daru. Zbierať sa majú aj dáta o fyzických osobách, ktoré sú členmi orgánov neziskovej organizácie, fondu či nadácie.
V prípade nedodržania tzv. povinností transparentnosti by mala hroziť neziskovým organizáciám i fondu pokuta do 1000 eur. Ak nedôjde k náprave, pokuta by sa následne mala vyšplhať až do 10.000 eur. Ak následne v určenej lehote nedôjde k náprave, malo by dôjsť k zrušeniu a likvidácii organizácie súdom.
Občianske združenia a organizácie s medzinárodným prvkom by mali byť povinné podávať výkaz raz ročne vtedy, ak presiahnu hranicu príjmov vo výške 35.000 eur. Za nedodržanie „povinností transparentnosti“ hrozia takisto pokuty.
Pôvodnú novelu predložili poslanci SNS ešte v marci, koncom apríla prešla do druhého čítania. Odvtedy sa právnu úpravu schváliť nepodarilo. Jej hlavným cieľom bolo zavedenie označovania organizácií prijímajúcich financie zo zahraničia cez 5000 eur za rok ako „organizácie so zahraničnou podporou“. Lučanský vypustenie tejto povinnosti odôvodnil potrebou zosúladenia návrhu zákona s interpretáciou európskeho práva.
Návrh novely zákona priblížili Juraj Gedra a Erik Kaliňák:
Návrh regulovať mimovládky z hľadiska lobingu je podľa Komory mimovládnych neziskových organizácií protiústavný a diskriminujúci, keďže nereguluje lobing iných sektorov. Zdôraznil to predseda komory Marcel Zajac. Zámer môže podľa neho priniesť reguláciu väčšiny oficiálnych kontaktov mimovládnych organizácií s predstaviteľmi štátnych inštitúcií.
Návrh podľa Zajaca neprešiel žiadnym pripomienkovým konaním ani verejnou diskusiou, pritom má potenciál predstavovať najväčší negatívny zásah do pôsobenia občianskeho sektora, participácie a princípu partnerstva za posledných 25 rokov. „Najprv nás chceli označovať ako zahraničných agentov. Keď pochopili, že je to v civilizovanej Európskej únii neprijateľné a ohrozovalo by to naše eurofondy, tak nás chcú označovať ako lobistov,“ pripomenul Zajac, ktorý je zároveň podpredsedom rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie.
Úpravou by sa podľa Zajaca mimovládky zásadne odstavili od možnosti komunikovať s verejnými funkcionármi, a to nielen pri príprave legislatívy, stratégií a politík tohto štátu, ale vždy, keď funkcionári nadobudnú pocit, že ich chcú mimovládky priamo alebo nepriamo ovplyvniť. „Zásadne obmedzuje možnosti účasti slovenskej verejnosti na rozhodovaní o budúcnosti Slovenska,“ dodal.
Návrh tiež podľa komory poskytuje obrovský priestor pre úradnícku svojvôľu, šikanovanie, pokutovanie a dokonca možné rušenie mimovládok. Výkonný výbor komory adresoval svoje výhrady aj splnomocnenkyni vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Simone Zacharovej.
„Ak návrh prejde, obrátime sa na prezidenta a ak bude treba, budeme vec ťahať až na Ústavný súd do Košíc alebo európsky súd do Štrasburgu,“ skonštatoval Zajac.
Platforma pre demokraciu vníma návrh, ako snahu odradiť občianske organizácie od verejného angažovania, enormne zvýšiť ich administratívne zaťaženie a odstrašiť darcov. Platforma tiež upozornila, že každá občianska organizácia, ktorá chce priamo alebo nepriamo ovplyvňovať verejných funkcionárov, sa bude musieť podľa návrhu registrovať a raz štvrťročne zverejniť zoznam všetkých aktivít, ktorými mohli byť verejní funkcionári ovplyvnení.
Zdroj: YouTube Rozhovory s Mimi Šramovou / epochtimes.sk / pravda.sk / InfoVojna
Bývalý ruský prezident, v súčasnosti podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev už predtým v…
Pripravuje Kyjev “špinavú” bombu? Prečo vojaci OSU študovali jadrovú kriminalistiku v Spojených štátoch? Túto vskutku…
Russia Today (RT) pokrýva témy z rôznych častí sveta vrátane Európy, USA a Afriky, čím…
“Putinove vyhlásenia treba brať vážne,” píše The Economist. Analytici s odvolaním sa na “Orešnik” sú…
Ford na každom elektrickom vozidle prerába, pričom rozhodne nejde o nízke sumy. Automobilový priemysel si…
35. samit Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce, ktorú tvorí 21 krajín z Ameriky a juhovýchodnej Ázie, ktorý…