VIDEO: Šéf NATO Stoltenberg vyzýva členské štáty Severoatlantickej aliancie povoliť Ukrajine útoky západnými zbraňami na územie Ruska.

Nemecký kancelár Scholz takúto možnosť odmieta, ale naďalej sníva, že Ukrajina s pomocou Západu dokáže Rusko poraziť. Situácia sa skomplikovala ešte viac, pretože Zelenskému vypršalo funkčné obdobie a nové prezidentské voľby ukrajinský diktátor odmieta vypísať. Putin v tejto súvislosti poukazuje na to, že o mierovom urovnaní konfliktu tak nemá s kým rokovať, keďže súčasný vodca kyjevského režimu nie je už viac legitímnym predstaviteľom Ukrajiny.

Ruské vedenie popiera, že by jeho vojenská kampaň proti Ukrajine bola motivovaná dobyvačnými úmyslami a trvá na tom, že čelí hrozbe pre svoju národnú bezpečnosť, ktorá vyplýva z rozširovania NATO v Európe a jeho rastúcej vojenskej prítomnosti na Ukrajine po ozbrojenom prevrate v Kyjeve v roku 2014.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyhlásil že členské štáty tohto vojenského paktu by mali Ukrajine povoliť útoky západnými zbraňami na územie Ruska

„Nastal čas, aby spojenci zvážili, či by nemali zrušiť niektoré obmedzenia, ktoré uvalili na používanie zbraní, ktoré darovali Ukrajine,“ povedal Stoltenberg v piatok v rozhovore pre časopis The Economist.

„Najmä teraz, keď sa veľa bojov odohráva v Charkove, blízko hraníc, odoprieť Ukrajine možnosť použiť tieto zbrane proti legitímnym vojenským cieľom na ruskom území im veľmi sťažuje obranu,“ dodal.

Stoltenberg poznamenal, že niektorí členovia NATO už zrušili obmedzenia týkajúce sa používania svojich zbraní na útoky na ciele na ruskom území. Na otázku, či mal na mysli USA, odpovedal: „Myslím si, že to, čo vidíme teraz, ukazuje potrebu prehodnotiť tieto obmedzenia, a to aj preto, že na hraniciach medzi Ruskom a Ukrajinou prebiehajú boje.“

Podľa Moskvy je však rétorika o obmedzení používania americkej munície falošná a má za cieľ udržať ilúziu, že Západ nie je súčasťou konfliktu. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov uviedol, že americké zbrane, ako napríklad rakety ATACMS vyzbrojené hlavicami so zákazanou kazetovou muníciou, už boli použité pri útokoch na území Ruska vrátane úderov na civilné ciele.

„Vychádzame z toho, že americké a iné západné zbrane útočia na ciele na území Ruska, predovšetkým na civilnú infraštruktúru a obytné oblasti,“ povedal v piatok novinárom.

Vyjadrenia šéfa NATO prichádzajú v čase, keď sa západní lídri čoraz odvážnejšie vyjadrujú o útokoch na ruské územie. Americký prezident Joe Biden sa v prvých dňoch konfliktu s Ruskom zdržal vyslania zbraní dlhého doletu na Ukrajinu, pričom uviedol obavy z možnosti vyvolania širšieho konfliktu. Keď boli neskôr schválené modernejšie zbrane, boli k nim pripojené určité podmienky vrátane zákazu zasiahnuť ruské územie. Ako však vo štvrtok informoval denník New York Times, názory na tieto obmedzenia sa zmenili, keďže ruské sily dosahujú úspechy na bojisku.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken po vopred neohlásenej návšteve Kyjeva začiatkom mája začal naliehať na americkú administratívu, aby Ukrajine umožnila používať americké zbrane podľa vlastného uváženia. Skupina amerických zákonodarcov začiatkom tohto týždňa poslala list ministrovi obrany Lloydovi Austinovi, v ktorom naňho nalieha, aby Ukrajincom žiadosti vyhovel.

„Tento postoj je absolútne nezodpovedný, táto pozícia je absolútne nebezpečná svojimi následkami,“ povedal vo štvrtok v ruskej štátnej televízii hovorca Kremľa Dmitrij Peskov a dodal, že Washingtone, no aj vo viacerých európskych metropolách niektoré „horúce hlavy“ neustále podnecujú eskaláciu.

„Všetkým expertom je dnes očividné, že žiadne zbrane nie sú schopné nijako zvrátiť situáciu v zóne špeciálnej vojenskej operácie,“ povedal hovorca Kremľa, pričom použil výraz, ktorým Rusko označuje svoju vojnu proti Ukrajine.

Stoltenberg uviedol, že podľa jeho názoru môžu členovia NATO previazať geopolitickú niť tým, že podporia obranu Ukrajiny bez toho, aby sa stali priamymi účastníkmi konfliktu. „Poskytujeme Ukrajine výcvik, zbrane, muníciu, ale nebudeme sa z územia NATO priamo zúčastňovať na bojových operáciách nad Ukrajinou alebo na Ukrajine,“ povedal. „Takže to je niečo iné.“

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj žiada, aby USA a ďalší západní spojenci povolili Kyjevu používať zbrane, ktoré mu dodali, na údery aj na ruskom území. Na tento účel zatiaľ Ukrajina využíva prevažne zbrane vlastnej výroby.

Ruský prezident Vladimir Putin zopakoval, že Moskva je pripravená vrátiť sa k rokovaciemu stolu za predpokladu, že pri mierových rokovaniach sa zohľadní súčasná situácia na bojisku.

Rusko však aktuálne spochybňuje legitimitu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, pretože Kyjev oznámil, že pre prebiehajúcu vojnu s Ruskom sa tento rok nebudú konať prezidentské voľby.

„Ale s kým rokovať? To je zvláštna otázka, súhlasím,“ povedal Putin novinárom v piatok a poznamenal, že „legitimita úradujúcej hlavy [ukrajinského] štátu vypršala“.

Je na ukrajinskom právnom systéme, parlamente, ústavnom súde a ďalších orgánoch, aby určili, ako ďalej, povedal Putin.

Zelenského funkčné obdobie prezidenta vypršalo v pondelok, bez naplánovaných volieb z dôvodu vojnového stavu, ktorý bol zavedený čoskoro po eskalácii konfliktu Ruska vo februári 2022.

„Putin môže bojovať tak dlho, ako to bude potrebné, ale Putin je pripravený aj na prímerie – na zmrazenie vojny,“ povedal jeden zo štvorice vysokopostavených ruských zdrojov, ktorý údajne pracuje s Putinom a v Kremli pozná rozhovory na najvyššej úrovni.

Putinov hovorca Dmitrij Peskov v odpovedi na žiadosť o vyjadrenie uviedol, že šéf Kremľa dal opakovane najavo, že Rusko je otvorené dialógu na dosiahnutie svojich cieľov, pričom zdôraznil, že Moskva nechce „večnú vojnu“. Ukrajinské ministerstvá zahraničných vecí a obrany na otázky neodpovedali.

Minulotýždňové vymenovanie ekonóma Andreja Belousova za nového ruského ministra obrany niektorí západní vojenskí a politickí analytici vnímajú ako postavenie ruského hospodárstva do trvalej vojnovej pozície s cieľom vyhrať tento konflikt. K výmene na poste došlo po trvalom nátlaku na bojisku a územnom postupe Ruska v uplynulých týždňoch.

Na základe poznatkov z rozhovorov v najvyšších kruhoch Kremľa dva zdroje uviedli, že Putin zastáva názor, že doterajšie úspechy vo vojne sú dostatočné na to, aby „ruskému ľudu predal víťazstvo“ na Ukrajine.

Tento najväčší pozemný konflikt v Európe od druhej svetovej vojny si vyžiadal desaťtisíce obetí na oboch stranách a viedol k rozsiahlym sankciám Západu voči ruskej ekonomike.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba označil Putinove vyhlásenia o mierových rokovaniach za pokus o narušenie mierového summitu, ktorý sa uskutoční v polovici júna vo Švajčiarsku.

Ruský veľvyslanec v Spojených štátoch Anatolij Antonov vyzval Washington, aby si uvedomil situáciu „na bojisku“ a „prestal sa snažiť predlžovať agóniu Zelenského režimu „.

Nemecký kancelár Scholz odmieta konflikt medzi NATO a Ruskom v súvislosti s Ukrajinou

Nemecko bude aj naďalej posielať peniaze na Ukrajinu, ale neurobí nič, čím by sa Berlín dostal do priameho konfliktu s Ruskom, prisľúbil kancelár Olaf Scholz. Nemecký vodca načrtol červené čiary vo svojom článku uverejnenom vo štvrtok v časopise The Economist.

Jeho postoj ostro kontrastuje s postojom francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý tvrdí, že sa nesmie vylúčiť možnosť nasadiť na Ukrajine vojakov štátov NATO.

„Je dôležité, aby bolo úplne jasné, že NATO sa neusiluje o konfrontáciu s Ruskom – a že neurobíme nič, čo by z nás mohlo urobiť priamu stranu tohto konfliktu,“ zdôraznil Scholz.

Obaja vodcovia síce naďalej svorne obviňujú Rusko z prebiehajúcich nepriateľských akcií, ale ich názory na to, ako by sa ich krajiny mohli zapojiť do konfliktu, sa rozchádzajú. Macron napríklad súhlasil s tým, že Kyjevu poskytne francúzske riadené rakety stredného doletu SCALP, avšak Scholz podobný krok odmietol s odôvodnením, že nemecký vojenský personál sa nesmie podieľať na príprave ukrajinských úderov proti Rusku.

Šéf nemeckej vlády hovoril o zvyšujúcich sa vojenských výdavkoch svojej krajiny aj o ochote umiestniť vojakov mimo jej hraníc, konkrétne v Litve, blízko hraníc s kľúčovým ruským spojencom Bieloruskom. Na rozdiel od obdobia vlády Adolfa Hitlera „tentoraz prišli nemecké jednotky v mieri, aby bránili slobodu a odstrašili imperialistického agresora,“ napísal Scholz vo svojom článku.

Ruské vedenie popiera, že by jeho vojenská kampaň proti Ukrajine bola motivovaná dobyvačnými úmyslami a trvá na tom, že čelí hrozbe pre svoju národnú bezpečnosť, ktorá vyplýva z rozširovania NATO v Európe a jeho rastúcej vojenskej prítomnosti na Ukrajine po ozbrojenom prevrate v Kyjeve v roku 2014.

V prvých týždňochpo vypuknutí konfliktu bola medzi Ruskom a Ukrajinou vopred dohodnutá mierová zmluva, na základe ktorej by sa Ukrajina zaviazala k neutralite a súhlasila s určitými obmedzeniami svojej vojenskej sily. Zelenského režim však neskôr z rokovaní vycúval s tým, že musia dosiahnuť vojenské víťazstvo nad Ruskom pomocou zbraní darovaných Západom.

Scholz poznamenal, že členovia EÚ sa stali „zďaleka najväčšími finančnými a hospodárskymi podporovateľmi Ukrajiny“, a prisľúbil, že „Nemecko bude Ukrajinu podporovať tak dlho, ako to bude potrebné“.

Zdroj: rt.com (1), (2), (3) / info.sk / pluska.sk / InfoVojna