Zahraničný výbor Národnej rady SR si na svoje dnešné zasadanie pozval veľvyslanca Ruskej federácie na Slovensku Igora Bratčikova, ktorý upozornil na prebiehajúcu humanitárnu katastrofu v centre Európy, ktorú si nikto nevšíma.
Zahraničný výbor Národnej rady (NR) SR na stredajšom rokovaní odsúdil agresiu Ruska voči Ukrajine. Prijal uznesenie z dielne Andreja Stančíka (OĽANO), v ktorom sa hovorí i o porušení medzinárodného práva aj Minských dohôd. Výbor súčasne vyjadril solidaritu s Ukrajinou a pripomenul, že SR podporuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny.
„Tiež sme vyzvali vládu SR, aby sa v úzkej koordinácii so spojencami EÚ a NATO pripojila k spoločnému postoju a sankciám, ktoré budú adresované voči ruskému režimu a voči tým, ktorí sa priamo podieľajú na agresii voči Ukrajine. Rovnako sme deklarovali, že otázka členstva Ukrajiny v NATO musí byť výsledkom suverénneho rozhodnutia Ukrajiny a členských štátov Aliancie,“ uviedol Stančík.
Prvá schôdza výboru sa konala v neverejnom režime, poslanci sa na nej pýtali na situáciu aj závery bezpečnostnej rady štátnych tajomníkov rezortov obrany a diplomacie.
Podľa šéfa výboru Mariána Kéryho (Smer-SD) nedostali poslanci jednoznačnú odpoveď na otázky. Peter Pellegrini (nezaradený) očakával od vlády predstavenie konkrétnych krokov v súvislosti s dôsledkami konfliktu na Ukrajine. Tvrdí, že nedostal informácie o príprave na hroziacu utečeneckú krízu ani na nedostatok energie či plynu. „Nemôžem povedať, že by ma odpovede štátnych tajomníkov rezortu diplomacie a obrany uspokojili. Boli to dohady, že máme rôzne scenáre, neboli povedané konkrétne počty, dosahy,“ skonštatoval.
Na ďalšej časti rokovania sa zúčastnil aj ruský veľvyslanec na Slovensku Igor Bratčikov, vysvetľoval situáciu a hovoril o dezinformáciách zo strany Západu. Podčiarkol, že uprostred Európy prebieha humanitárna katastrofa. Územia Donecka a Luhanska boli poľa jeho slov násilne ostreľované, v dôsledku čoho došlo k obetiam, ničeniu infraštruktúry a obyvatelia regiónu boli nútení odísť. Upozornil na hrozbu obnovenia bojových operácií. Uviedol, že tieto územia preto idú pod ochranu Ruska. Podotkol, že o dodržiavaní medzinárodného práva by mohli diskutovať veľmi dlho a hovoril o protiprávnych aktivitách NATO.
Bratčikov v priebehu zasadania upozornil, že územie Luhanska a Donecka, ktorých suverenitu ruský prezident Vladimir Putin nedávno uznal, boli zo strany Ukrajiny masívne ostreľované. „Došlo k veľkým obetiam a ničeniu infraštruktúry,“ doplnil veľvyslanec.
„Sme na prahu obnovenia rozsiahlych vojenských operácií. Je tu hrozba, že zahynú tisícky ľudí, ktorí sú aj ruskými občanmi,“ pokračoval Bratčikov.
Člen zahraničného výboru a nezaradený poslanec Tomáš Valášek v tejto súvislosti podotkol, že slušnosť káže, aby aj druhá strana dostala možnosť vysvetliť kroky, ktoré na území Ukrajiny podnikla.
Valášek súhlasil, že v „okupovaných“ častiach Luhanska a Donecka „prebieha tragédia“. Vinu však nevidí na ukrajinskej strane. Odsúdil uznanie týchto území zo strany Ruska za samostatné republiky. Podčiarkol, že sú naďalej súčasťou uznaného územia Ukrajiny. Hovorí o nelegálnom kroku Ruska a porušení medzinárodného práva. Slová veľvyslanca označil za propagandu.
„Racionálne logické kroky Ruska však neexistujú. Posledných 15 minút sme tu počúvali propagandu,“ povedal Valášek a následne vo svojom vyhlásení odsúdil uznanie donbaských republík.
Ruský veľvyslanec Bratčikov sa proti tvrdeniam, ktoré Valášek vyslovil, ohradil.
Valášek predložil aj vlastné uznesenie k požiadavkám Ruska vyjadreným v návrhu zmluvy medzi Ruskou federáciou a Severoatlantickou Alianciou. Výbor však po diskusii s ruským veľvyslancom nebol uznášaniaschopný, a teda ho neprijal.
Na slová nezaradeného poslanca následne zareagoval aj predseda zahraničného výboru Marián Kéry (Smer).
Samotný konflikt na Ukrajine má podľa neho širšiu súvislosť a ide aj o konflikt Ruskej federácie a NATO. „Mrzí ma, že ako súčasť NATO sa v mnohých veciach stávame rukojemníkmi,“ povedal Kéry. Pripomenul však, že rovnako ako SR neuznala Kosovo, nemôže uznať ani Donecko a Luhansko ako samostatné republiky. Podčiarkol potrebu dodržiavať medzinárodné právo.
„Konflikt na Ukrajine má širšie súvislosti. Vnímam ho skôr ako konflikt medzi Ruskom a NATO,“ pokračoval neskôr Kéry. Ten zároveň pripomenul, že Slovensko neuznalo ani Kosovo a neuzná ani Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku.
Ďalší člen výboru, poslanec hnutia OĽaNO Andrej Stančík vyjadril prekvapenie, „že poslanci Smeru akoby pritakávali Rusku.“ „Vyrukovali ste s konšpiráciami,“ dodal Stančík.
Veľvyslancovi pripomenul Putinov prejav, v ktorom povedal, že Ukrajina v podstate nemá historické právo na svoju existenciu.
„Čo sa týka Putinovho prejavu, tak Ukrajina vznikla v období boľševizmu za Lenina a Stalina. O tom sa nemôžeme sporiť. Ukrajina sa stala súčasťou vtedajšieho ZSSR,“ priblížil svoje stanovisko Bratčikov.
Zasadnutie zahraničného výboru NR SR:
Veľvyslanec Ruskej federácie: Pokiaľ viem, na Ukrajine nie sú ruské vojská
Zdroj: hnonline.sk / topky.sk / tv.pravda.sk / YouTube
Vraj sa tým klaniame režimu, ktorý podkopáva bezpečnosť celej Európy. Novopečený „energetický expert“ a poslanec…
Ukrajinský prezident podľa slovenského premiéra finančne poškodzuje Slovensko a kvôli podpore sankcií na ruský jadrový…
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…