Na spáchanie atentátu ho mali podľa Sledkomu naverbovať ukrajinské špeciálne jednotky. Odmenou bolo 100-tisíc dolárov a život v jednej z európskych krajín.
Veliteľ jednotiek radiačnej, chemickej a biologickej a ochrany ruských ozbrojených síl generálporučík Igor Kirillov zahynul v utorok 17. decembra 2024 pri raňajšom výbuchu v Moskve. Kirillov velil ruskému vojenskému útvaru zodpovednému za ochranu vojakov a civilistov pred chemickými a biologickými zbraňami, ako aj rádioaktívnym spádom pri jadrových útokoch alebo útokoch „špinavými bombami“. Do funkcie bol vymenovaný v roku 2017 a predniesol viac ako 40 brífingov o zisteniach špecialistov pod jeho velením.
Ruský vyšetrovací výbor v stredu (18. 12.) oznámil, že zadržal 29-ročného občana Uzbekistanu, ktorý je podozrivý zo zabitia veliteľa jednotiek radiačnej, chemickej a biologickej obrany ruských ozbrojených síl generálporučíka Igora Kirillova a jeho asistenta. Informujú o tom agentúra AFP a stanica BBC.
Kirillov spolu so svojím asistentom zahynul v utorok ráno pri výbuchu v ruskej metropole. Explózia nastala približne o šiestej hodine ráno miestneho času. Spôsobila ju bomba ukrytá v elektrickej kolobežke odstavenej pri vchode do bytového domu na Riazanskom prospekte.
„Občan Uzbekistanu, narodený v roku 1995, bol zadržaný pre podozrenie zo spáchania útoku, pri ktorom zahynul veliteľ jednotiek radiačnej, chemickej a biologickej obrany ruských ozbrojených síl Igor Kirillov a jeho asistent Iľja Polikarpov,“ uviedol vo vyhlásení ruský vyšetrovací výbor (Sledkom), ktorý dodal, že podozrivého „naverbovali ukrajinské špeciálne jednotky“, píše AFP.
Vyšetrovací výbor podľa Reuters tiež vyhlásil, že podozrivý počas výsluchu povedal, že prišiel do Moskvy, kde dostal improvizované výbušné zariadenie na vykonanie útoku. Za jeho úlohu pri vražde mu objednávatelia ponúkli 100.000 dolárov a pobyt v jednej z európskych krajín. Podozrivý podľa AFP tiež uviedol, že kamera namontovaná na palubnej doske prenajatého auta zaparkovaného pred budovou, pred ktorou došlo k výbuchu, natočila útok a vysielala ho „naživo organizátorom útoku v (ukrajinskom) meste Dnipro“.
Vyšetrovatelia oznámili, že identifikujú ďalšie osoby zapojené do útoku. Ruský denník Kommersant informoval, že bol zadržaný ďalší podozrivý, píše agentúra Reuters, ktorá dodáva, že nedokázala túto informáciu nezávisle overiť.
Kirillov bol najvýznamnejším vojenským predstaviteľom zavraždeným v Rusku, odkedy Kremeľ pred takmer tromi začal svoju inváziu na Ukrajinu, uvádza AFP.
Služba bezpečnosti Ukrajiny (SBU) v pondelok obvinila Kirillova z vojnových zločinov, pričom tvrdila, že práve on nariadil použiť proti ukrajinským silám vo vojne na Ukrajine zakázané chemické zbrane. Agentúra AFP s odvolaním na zdroj z SBU v utorok informovala, že za výbuchom stojí práve SBU, ktorá útok nazvala „špeciálnou operáciou“ a Kirillova označila za „vojnového zločinca„.
Veliteľ jednotiek radiačnej, chemickej a biologickej a ochrany ruských ozbrojených síl generálporučík Igor Kirillov zahynul spolu so svojím asistentom v utorok 17. decembra 2024 ráno pri výbuchu v Moskve. Explózia nastalo okolo 06.00 h miestneho času.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová obvinila v súvislosti s Kirillovovou smrťou Západ zo „schvaľovania vojnových zločinov bojovníkov kyjevského režimu“.
Kirillov velil ruskému vojenskému útvaru zodpovednému za ochranu vojakov a civilistov pred chemickými a biologickými zbraňami, ako aj rádioaktívnym spádom pri jadrových útokoch alebo útokoch „špinavými bombami“. Do funkcie bol vymenovaný v roku 2017 a predniesol viac ako 40 brífingov o zisteniach špecialistov pod jeho velením.
Od eskalácie konfliktu na Ukrajine v roku 2022 sa značná časť Kirillovových správ zaoberala toutou problematikou. Jeho brífingy obsahovali obvinenia z použitia chemických látok ukrajinskými vojakmi na bojisku a varovania pred možnými provokáciami zo strany Kyjeva.
Kirillov sa zaoberal aj obavami týkajúcimi sa mikrobiologických laboratórií podporovaných USA, ktoré vzbudili značnú pozornosť Ruska a iných krajín. Americká vláda tvrdí, že aktivity financované agentúrou Pentagónu pre znižovanie obranných hrozieb sú zamerané na odhaľovanie prirodzene sa vyskytujúcich hrozieb. Kritici však tvrdia, že tieto programy majú oveľa hrozivejšie ciele.
Veľká Británia v októbri roku 2024 uvalilo sankcie na Kirillova po tom, ako ten koncom augusta obvinil Ukrajinu z plánovania útoku chemickými zbraňami pod falošnou vlajkou, ktorého cieľom bolo hodiť to na Rusko a podkopať jeho postavenie v Organizácii pre zákaz chemických zbraní (OPCW). Tvrdil, že NATO dodalo Ukrajine nadmerné množstvo ochranných chemických prostriedkov, čo podľa neho svedčí o bezprostrednej hrozbe.
Zdroj: spravy.rtvs.sk / rt.com / InfoVojna
Vo štvrtok, 12. decembra 2024 sa uskutočnil Protestný pochod Za budúcnosť kultúry! Organizátorom bola Platforma Otvorená kultúra. Táto…
Ukrajinské ozbrojené sily majú veľké a čoraz väčšie problémy pri Kursku, najmä po vstupe do…
Holandsko plánuje odovzdať Ukrajine dve štyridsaťročné mínolovky, ktoré boli predtým vyradené z prevádzky. Obe lode…
Hra okolo nefunkčných Nord Streams obsahuje viacero zaujímavých zápletiek. Nemecká línia zostáva najneistejšia, ale zároveň…
Modelovanie je nový spôsob komunikácie správ o nepriateľoch. Hizballáhu bolo povedané: ak neustúpite, Libanon sa…
“Podozrivý” z vraždy generála Kirillova bol zadržaný. Ukázalo sa, že ide o uzbeckého občana naverbovaného…