éf ruskej diplomcaice dodal, že ruská „špeciálna operácia“ bola „odpoveďou na to, čo NATO robí na Ukrajine, aby pripravilo túto krajinu na veľmi agresívny postoj voči Ruskej federácii“.
Rusko sa nedomnieva, že by bolo vo vojne so Severoatlantickou alianciou (NATO), pretože takýto vývoj by zvýšil riziko jadrového konfliktu.
NATO sa však domnieva, že je vo vojne s Ruskom. Uviedol to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rozhovore pre televíziu al-Arabíja, informuje tlačová agentúra Reuters.
„Zdá sa, že NATO sa domnieva, že je vo vojne proti Rusku. Lídri NATO a Európskej únie, mnoho z nich z Anglicku, zo Spojených štátov, Poľska, Francúzska, Nemecka a, samozrejme, šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell bez okolkov a verejne vyhlasujú, že (ruský prezident Vladimir) Putin musí zlyhať, že Rusko musí byť porazené. Keď použijete takúto terminológiu, verím, že si myslíte, že ste vo vojne,“ povedal Lavrov.
Šéf ruskej diplomacie tvrdí, že Moskva pozná trasy, ktoré sú používané na zásobovanie Ukrajiny „západnými zbraňami“, pričom uviedol, že „hneď ako sa tieto zbrane dostanú na ukrajinské územie, sú legitímnym cieľom ruskej špeciálnej operácie“.
Lavrov ďalej uviedol, že Moskva Kyjevu predložila už mnoho návrhov, ako vyriešiť prebiehajúci konflikt, avšak nedokázala sa s Ukrajincami dohodnúť na konkrétnych otázkach.
Ruská „špeciálna vojenská operácia“ na Ukrajine je zameraná na ochranu dvoch samozvaných Ruskom podporovaných republík Doneck a Luhansk, uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatkovom rozhovore pre televíziu al-Arabíja.
„Cieľom našej operácie, ktorá bola otvorene oznámená, je chrániť tieto dve republiky a zabezpečiť, aby z ukrajinského územia nikdy nevychádzala žiadna hrozba pre bezpečnosť týchto ľudí a bezpečnosť Ruskej federácie,“ povedal Lavrov.
Podľa jeho slov Rusko sa usiluje chrániť tieto dve republiky, pretože „sú pod útokom ukrajinského režimu už dlhých, dlhých osem rokov. Keď v roku 2014 došlo k prevratu, povedali, že nechcú mať nič spoločné s týmito ľuďmi, ktorí sa dostali k moci nezákonne, a povedali: ‚Nechajte nás na pokoji, chceme pochopiť, čo sa deje‘, nikdy nezaútočili na zvyšok Ukrajiny.“
Krajne pravicový prevrat v Kyjeve v roku 2014 zvrhol vtedajšieho proruského prezidenta Viktora Janukovyča a je rozhodujúci pre pochopenie vojny na Ukrajine. Prevrat otvorene podporovali USA a európske mocnosti, čo malo za následok ešte väčšie napätie v ukrajinsko-ruských vzťahoch.
„Boli vyhlásení za teroristov, protiteroristickú operáciu spustil vodca mäsiar, ktorý sa dostal k moci násilím nezákonnými prostriedkami, a dlhých osem rokov boli obeťami ukrajinskej agresie, pričom zabili približne 13 000 až 14 000 civilistov, zničili civilnú infraštruktúru a ukrajinský režim proti nim spáchal mnoho, mnoho ďalších zločinov,“ povedal pre al-Arabíja.
Lavrov dodal, že ruská „špeciálna operácia“ bola „odpoveďou na to, čo NATO robí na Ukrajine, aby pripravilo túto krajinu na veľmi agresívny postoj voči Ruskej federácii“.
„Dostali útočné zbrane vrátane zbraní, ktoré môžu dosiahnuť ruské územie, budovali sa vojenské základne vrátane Azovského mora a pod záštitou NATO sa uskutočnilo mnoho desiatok vojenských cvičení vrátane mnohých na ukrajinskom území a väčšina týchto cvičení bola zameraná proti záujmom Ruskej federácie, takže cieľom tejto operácie je zabezpečiť, aby sa tieto plány neuskutočnili.“
Lavrov uviedol, že Rusko predložilo mnoho návrhov na ukončenie operácie na Ukrajine, ale nedokázalo s nimi dosiahnuť dohodu.
„Počas všetkých týchto rokov sme iniciovali návrhy zmlúv, návrhy dohôd s NATO, s krajinami Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a naposledy v decembri minulého roka sme Spojeným štátom a NATO navrhli ďalšiu iniciatívu na uzavretie zmlúv s oboma krajinami o bezpečnostných zárukách pre všetky krajiny v euroatlantickom priestore bez toho, aby sme vstúpili do akejkoľvek vojenskej aliancie,“povedal minister zahraničných vecí.
„Vždy, keď sme tieto kroky iniciovali, boli v podstate odmietnuté s viac či menej zdvorilým správaním. V roku 2009 sme navrhli Európsku bezpečnostnú zmluvu, ktorú NATO odmietlo zvážiť, a táto zmluva bola vlastne o kodifikácii niečoho, k čomu sa na najvyššej úrovni prihlásili všetky krajiny OBSE.“
Rusko navrhlo, aby politické záväzky dali krajinám právo vybrať si svoje spojenectvo a neposilňovať svoju bezpečnosť na úkor bezpečnosti inej krajiny, čo znamená, že „žiadna organizácia v Európe nemôže predstierať, že je dominantným hráčom v tomto geopolitickom priestore“.
Lavrov uviedol, že NATO reagovalo na Rusko vyhlásením, že mimo NATO nebudú existovať žiadne právne záväzné bezpečnostné záruky, čo podľa neho robí z OBSE, ktorú podpísali viacerí vládcovia z celého kontinentu, „len ústnu službu“.
Dodal, že posledný pokus zo strany Ruska sa uskutočnil v decembri 2021 pred spustením operácie na Ukrajine, kde opäť navrhli „zastaviť zvyšovanie napätia“ ako reakciu na „rastúce napätie a konfrontáciu“ v priebehu rokov.
Podľa Lavrova to NATO odmietlo, pretože nechcelo obetovať svoju „politiku otvorených dverí“, ktorá „vo Washingtonskej zmluve neexistuje“ a slúži ako „zásterka na presadzovanie expanzívnych plánov NATO“.
„NATO sa napriek sľubom a prísľubom svojich lídrov stále viac približovalo k ruským hraniciam a hovorili nám: „Nebojte sa, sme obranná aliancia a nebudeme predstavovať hrozbu pre vašu bezpečnosť.“
Poznamenal, že NATO bolo skutočne obrannou alianciou ešte v čase, keď existoval Berlínsky múr a „geopolitický múr medzi NATO a Varšavskou zmluvou“ vypracovanou v roku 1949 po druhej svetovej vojne.
„Keď Varšavská zmluva zanikla, keď Sovietsky zväz prestal existovať, NATO sa rozhodlo, že obranná línia by sa mala presunúť na východ, a túto obrannú líniu naozaj päťkrát presunulo,“ povedal Lavrov.
„Ministerka zahraničných vecí Veľkej Británie Liz Trussová jedného dňa vyhlásila, že NATO musí byť globálnym hráčom, takže môžeme toľkokrát počúvať o obrannom charaktere tejto aliancie, ale je to lož.“
Lavrov obvinil Kyjev, že „vymazal všetko ruské“ vrátane „jazyka, vzdelávania, médií a každodenné používanie ruského jazyka sa stalo administratívnym priestupkom“.
„Takže keď ukrajinský režim koncom minulého roka a začiatkom tohto roka zintenzívnil ostreľovanie východných území krajiny v Donbase, pri najhoršom porušovaní minských dohôd, ktoré boli podpísané vo februári 2015 a schválené rezolúciou Bezpečnostnej rady, keď sa zameral na civilné obyvateľstvo a civilnú infraštruktúru, školy, nemocnice, škôlky, nemali sme inú možnosť.“
Zdroj: ta3.com / english.alarabiya.net
Ministerstvo obrany (MO) SR uzavrelo zmluvu na 12 vrtuľníkov Black Hawk. Zaplatí za ne takmer…
Prezident SR Peter Pellegrini očakáva od premiéra Roberta Fica (Smer-SD) bližšie informácie o výsledkoch jeho…
V deň tlačovej konferencie ruského prezidenta Vladimira Putina 19. decembra sa vedúci predstavitelia EÚ zišli…
Rusko malo začať nepriateľské akcie na Ukrajine skôr a nie čakať tak dlho, povedal Vladimír…
Politický analytik Dmitrij Rodionov o tom, kto a z akého dôvodu mohol zabiť veliteľa jednotiek…
Neskoro večer 22. decembra a v noci 23. decembra ruské jednotky zahájili nové útoky. Hlásená…