Rusko a Bielorusko medzitým spustili druhú fázu cvičení s taktickými jadrovými zbraňami. Kubánska vláda uviedla, že návšteva štyroch ruských vojenských plavidiel spĺňa všetky medzinárodné normy a je súčasťou historických priateľských vzťahov medzi Kubou a Ruskom.
Tri ruské bojové lode a jedna ponorka dorazia v stredu na Kubu, kde zotrvajú do pondelka 17. júna, informoval v utorok veliteľ ruských námorných síl Alexandr Moisejev. TASR informuje podľa agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na ruské médiá.
„V dňoch 12. – 17. júna 2024 sa uskutoční oficiálna návšteva skupiny štyroch lodí ruského vojenského námorníctva v prístave Havana,“ uvádza sa vo vyhlásení kubánskej armády.
Kubánske ministerstvo zahraničných vecí minulý štvrtok spresnilo, že ide o fregatu Gorškov, ponorku na jadrový pohon Kazaň, ropný tanker Pašin a záchranný remorkér Nikolaj Čiker.
„Žiadna z lodí nemá na palube jadrové zbrane, takže ich zakotvenie v našej krajine nepredstavuje hrozbu pre región,“ ubezpečilo kubánske ministerstvo obrany.
Kubánska vláda tiež uviedla, že táto návšteva spĺňa všetky medzinárodné normy a je súčasťou historických priateľských vzťahov medzi Kubou a Ruskom.
„Počas svojho pobytu budú ruskí námorníci sledovať program aktivít vrátane zdvorilostných návštev veliteľa kubánskeho námorníctva a guvernéra Havany. Navštívia tiež miesta historického a kultúrneho významu,“ uviedla kubánska armáda.
„Po príchode do havanského prístavu bude z jednej z lodí vypálená 21-salvová pozdravná salva. V odpovedi vystrelí delostrelecká batéria Revolučných ozbrojených síl v pevnosti San Carlos de la Cabana,“ uviedlo ministerstvo obrany.
Ruskú vojenskú prítomnosť v regióne nazvali pozoruhodnou, nie však znepokojivou. Manévre označili za súčasť širšej ruskej reakcie na americkú vojenskú podporu Ukrajine.
Dochádza k nej v čase, keď ruský prezident Vladimir Putin naznačil, že Moskva by mohla reagovať „asymetrickými krokmi“ inde vo svete na rozhodnutie prezidenta USA Joea Bidena povoliť Ukrajine – pri ochrane Charkovskej oblasti – použitie amerických zbraní aj na útoky na ruskom území.
Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel vlani v rozhovore pre ruskú sieť RT odsúdil „rozširovanie NATO smerom k ruským hraniciam“ i americké sankcie voči Moskve. Zároveň vtedy ohlásil „projekty spolupráce s Ruskom“, ktoré sa na Kube pripravujú.
Obe krajiny taktiež oznámili množstvo dohôd a prezentovali viacero stretnutí na vysokej úrovni. Dohody umožňujú Rusku prenajať si pozemky na Kube až na 30 rokov, vybudovať turistické zariadenia na pláži neďaleko Havany, otvoriť supermarkety s ruskými výrobkami a zásobovať ostrov veľmi potrebným palivom.
Počas studenej vojny Kuba a Sovietsky zväz pestovali hlboké vzťahy. ZSSR rozmiestnil na ostrove tisíce diplomatov, špiónov a vojenských poradcov a vybudoval v Havane veľké veľvyslanectvo, ktoré malo symbolizovať akúsi šabľu v srdci amerického imperializmu.
Po páde Sovietskeho zväzu však Kuba stratila svojho hlavného obchodného partnera a dostala sa do hlbokej hospodárskej depresie.
Ruskí a bieloruskí vojaci začali druhú etapu manévrov, ktoré zahŕňajú cvičenia týkajúce sa použitia taktických jadrových zbraní. Podľa ruskej agentúry Interfax alebo serveru Meduza to oznámilo ruské ministerstvo obrany. Prvá fáza cvičenia, ktoré nariadil ruský prezident Vladimir Putin, sa začala v máji. Bieloruskí vojaci sa zapojili do druhej fázy manévrov.
„Počas cvičenia budú riešené otázky spoločného výcviku jednotiek ozbrojených síl Ruskej federácie a Bieloruskej republiky pre bojové použitie nestrategických jadrových zbraní,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany.
Cieľom manévrov je podľa neho „udržať pripravenosť“ armád oboch krajín zaistiť suverenitu a územnú celistvosť takzvaného Zväzového štátu Ruska a Bieloruska. Zväzové súštátie dvojice krajín formálne tvorí od roku 1999.
V prvej fáze manévrov ruské jednotky okrem iného cvičili používanie raketových systémov Iskander a letectvo hypersonických striel Kinžal. Oboje sú schopné niesť okrem konvenčných aj jadrové hlavice.
Taktické (nestrategické) jadrové zbrane sú menej deštruktívne ako strategické jadrové zbrane, ktoré dokážu zničiť celé mestá, ale aj tak majú významný ničivý potenciál.
Podľa analytikov ide o varovný signál ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý chce týmto krokom odradiť Západ od väčších zásahov do vojny, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine. Bližšie okolnosti druhej fázy cvičenia nie sú známe.
„Sme odhodlanejší viac než kedykoľvek predtým odpovedať na hrozby namierené na obe naše krajiny a spoločný Zväzový štát Ruska a Bieloruska,“ vyhlásil bieloruský minister obrany Viktar Chrenin.
„Naším cieľom nie je vytvárať napätie v otázkach regionálnej bezpečnosti. Nesnažíme sa vysielať vojenské hrozby k tretím krajinám alebo ku komukoľvek inému,“ doplnil Chrenin s tým, že Bielorusko je „krajinou mieru a nehľadá konfrontáciu“, no zároveň ostáva ostražité.
Ruský i bieloruský prezidenti už pred viac než rokom ohlásili presun taktických jadrových zbraní do Bieloruska. Ruské ministerstvo zahraničných vecí v máji podotklo, že cvičenie by mohlo „schladiť horúce hlavy v hlavných mestách na Západe“. Išlo o reakciu na slová francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý spomenul možnosť vyslania európskych jednotiek na obranu Ukrajiny.
Moskva minulý mesiac výslovne spojila manévre s tým, čo označuje za provokatívne vyhlásenie a hrozby niektorých západných predstaviteľov voči Rusku.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí v máji tohto roku podotklo, že cvičenie by mohlo „schladiť horúce hlavy v hlavných mestách na Západe“. Išlo o reakciu na slová francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý spomenul možnosť vyslania európskych jednotiek na obranu Ukrajiny.
Vojnu na Ukrajine vo februári 2022 rozpútala podľa štátov kolekívneho Západu a korporátnych médií invázia ruskej armády. Ruský prezident Vladimir Putin argumentuje, že treba zabezpečiť denacifikáciu a demilitarizáciu neonacistického režimu v Kyjeve. Západ Ukrajinu podporuje okrem iného dodávkami zbraní.
Rusko od svojej invázie opakovane naznačuje možnosť použitia jadrových zbraní. Šéf Kremľa v marci roku 2023 oznámil, že v Bielorusku rozmiestni taktické jadrové prostriedky.
Zdroj: bleskovky.sk / tass.com / pravda.sk / InfoVojna
Daňový a pozemkový podvodník Andrej Kiska, ktorý okrem iných svojich obchodných aktivít bol aj prezidentom, má…
Prestížne ocenenia za rok 2023 putovali do rúk výnimočných osobností slovenskej kultúry. Medzi laureátmi nechýbali…
Europoslanec Milan Uhrík z hnutia Republika sa prihlásil do rozpravy a skritizoval bod programu, ktorý sa…
Zamestnávatelia budú mať povinnosť poskytovať príspevok na športovú činnosť detí zamestnancov. Nová regulácia sa bude…
Na oficiálnej webovej stránke Kremľa bola zverejnená naliehavá výzva ruského prezidenta Vladimira Putina. "Chcem informovať…
"New York Times prekvapil a napísal svoj doteraz najpoctivejší komentár k vojne. Píše na sociálnej sieti komentáror…