VIDEO: Putin varoval Západ pred vážnymi následkami, ak povolí Ukrajine použiť svoje zbrane proti ruskému územiu.

Macron napriek varovaniam eskaluje napätie vyhláseniami, že Ukrajine by malo byť umožnené neutralizovať ruské vojenské základne. Ruský prezident Vladimir Putin varoval šéfa Severoatlantickej aliancie (NATO) Jensa Stoltenberga a takzvaný kolektívny Západ pred povolením ukrajinských útokov na vojenské ciele v Rusku pomocou západných zbraní.

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok varoval, že ak západné štáty dajú Ukrajine súhlas na použitie svojich zbraní na útoky na ruskom území, bude to mať vážne následky.

„Táto neustála eskalácia môže viesť k vážnym následkom,“ povedal Putin, citovaný agentúrou AFP, počas návštevy Uzbekistanu. „Ak tieto vážne dôsledky nastanú v Európe, ako sa zachovajú USA, ak vezmeme do úvahy našu paritu v oblasti strategických zbraní? Ťažko povedať. Chcú globálny konflikt?,“ spýtal sa ruský líder.

„V Európe, najmä v malých štátoch, by si mali byť vedomí toho, s čím sa zahrávajú. Mali by na to pamätať, ako krajiny s malými, husto osídlenými územiami… Mali by to mať na pamäti skôr, ako budú hovoriť o údere voči Rusku.“

Putin okrem toho kritizoval západných novinárov, že neinformujú o ostreľovaní ruského pohraničného mesta Belgorod a ďalších priľahlých území.

„Každý hovorí len o tom, že Rusko otvorilo nový front a útočí na Charkov, ale ani slovo o tom, čo to spôsobilo,“ upozornil Putin, pričom dodal, že Ukrajina si túto situáciu „spôsobila sama“ a „žne plody svojej kreativity“.

Ruský prezident varoval, že „to isté sa môže stať, ak sa použijú vysoko presné zbrane dlhého doletu“. Putin to uviedol v odpovedi na otázku novinára na margo diskusie o návrhu, aby ukrajinské ozbrojené sily mohli použiť západné zbrane dlhého doletu na zasiahnutie ruského územia.

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg v uplynulých dňoch vyhlásil, že „spojenci by mali zvážiť odvolanie niektorých obmedzení, ktoré zaviedli na použitie zbraní dodaných Ukrajine“.

Argumentoval napríklad zintenzívnením bojov v Charkovskej oblasti – frontová línia sa tam nachádza neďaleko ruskej hranice, čo Ukrajincom sťažuje obranu, keď nemôžu dodané zbrane použiť na útoky na ruské územie.

Ukrajinské útoky na ruské cezhraničné oblasti podľa Putina prinútili Moskvu začať ofenzívu v Charkovskej oblasti a vytvoriť „nárazníkovú zónu“. O vytvorení novej takej zóny by Rusko muselo rozhodnúť, ak by Ukrajina použila presné zbrane dlhého doletu, cituje Putina TASS.

Charkovská oblasť je teraz podľa Putina stredobodom záujmu ruského vojnového snaženia. „Všetko sa teraz točí okolo vývoja o prístupe k Charkovu,“ odpovedal šéf Kremľa na otázku novinárov.

Ruský prezident tiež komentoval dokument, ktorý podpísal hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj a ktorý by umožnil eventuálne vyslanie francúzskych vojenských inštruktorov do ukrajinských výcvikových centier.

Podľa Putina už na Ukrajine sú a majú straty. Putin svoje tvrdenie podporil údajnými vojenskými odpočúvaniami, v ktorých sú počuť cudzie jazyky. Západné krajiny podľa svojich vyjadrení s výcvikom ukrajinských vojakov už pomáhajú, avšak iba na svojich území.

Paríž už na začiatku mája poprel správy ohľadom vyslania bojových jednotiek na Ukrajinu, hoci prezident Francúzska Emmanuel Macron aj šéf poľskej diplomacie Radoslaw Sikorski uviedli, že vyslanie nebojových vojenských jednotiek „by nemali vylúčiť“. Európske štáty a NATO sa podľa nemeckého kancelára Olafa Scholza na februárovej parížskej konferencii zhodli, že na Ukrajinu vojakov nevyšlú.

Viac vo videu:

Putin tvrdí, že západní inštruktori už na Ukrajine pôsobia a obsluhujú zbrane

Putin tiež vyhlásil, že na Ukrajine už sú západní vojenskí inštruktori, ktorí tam pôsobia v utajení ako žoldnieri. Reagoval takna otázku, ktorá sa týkala diskusie o vyslaní francúzskych vojenských inštruktorov na Ukrajinu.

Západní špecialisti podľa jeho vyjadrnia obsluhujú na Ukrajine Západom poskytnuté vysoko presné zbraňové systémy s dlhým doletom.

Dodal, že „sú na Ukrajine a majú tam aj straty“. Argumentoval, že pri odpočúvaní komunikácie na ukrajinskej strane „počujeme angličtinu, francúzštinu a poľštinu“.

Ruský prezident zároveň pripustil, že oficiálne vyhlásenia o možnom vyslaní zahraničných jednotiek na Ukrajinu môžu súvisieť s tým, že je čoraz ťažšie spomínané straty utajiť.

„Možno je čas ukázať, že tam oficiálne sú, aby sa straty mohli zverejniť reálne a legálne,“ dodal Putin.

Na margo vyhlásení poľského vedenia, že je pripravené poslať na Ukrajinu svoje kontingenty, šéf Kremľa uviedol, že na Ukrajine je už aj tak veľa žoldnierov z Poľska.

Ruský prezident súčasne tvrdil, že „ak prídu spolu s Poliakmi aj iné kontingenty z európskych krajín, tieto (západné) odídu, ale Poliaci nikdy“.

„Je to jasná vec, aspoň pre mňa určite, možno sa mýlim, ale je to nepravdepodobné,“ pokračoval ruský prezident na brífingu v uzbeckej metropole Taškent, kde je od nedele na štátnej návšteve.

Upozornil súčasne, že kontingenty cudzích armád, ktoré sa budú nachádzať na hraniciach zóny tzv. špeciálnej vojenskej operácie, budú na dostrel ruských ozbrojených síl.

„Nemyslím si, že toto (prítomnosť zahraničných kontingentov na území Ukrajiny) je dobré a správne rozhodnutie a dobré východisko. Toto je eskalácia a ďalší krok k vážnemu konfliktu v Európe a ku globálnemu konfliktu,“ varoval Putin.

Ruský prezident opäť spochybnil Zelenského legitimitu, nakoľko ukrajinskému diktátorovi vypšal prezidentský mandát

Šéf Kremľa už druhýkrát za posledných desať dní spochybnil legitimitu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Ukrajinské vedenie označuje takéto vyhlásenia za špeciálnu dezinformačnú operáciu zameranú proti legitímnym vodcom štátu, ktorí vzdorujú ruskej agresii, informovala britská stanica BBC.

Putin pred odchodom z Uzbekistanu, kde bol od nedele na návšteve, v rozhovore s novinármi vyhlásil, že „jedinou legitímnou autoritou na Ukrajine je parlament a predseda Najvyššej rady“.

Ruský prezident, ako aj ďalší ruskí predstavitelia tvrdia, že Zelenského právomoci sa skončili 20. mája – po piatich rokoch od jeho nástupu do úradu, pripomína TASR.

Ukrajinský zákon však výslovne zakazuje konanie volieb počas stanného práva. Ukrajinská ústava obsahuje aj ustanovenie, že súčasný prezident si ponecháva svoje právomoci až do nástupu ďalšej hlavy štátu.

Ukrajinské úrady uviedli, že Rusko sa všetkými možnými spôsobmi snaží „spochybniť legitímnosť vládnych rozhodnutí prijatých na Ukrajine po 20. máji, šíriť paniku“, ako aj najrôznejšie konšpiračné teórie.

Macron: Ukrajina by mala mať možnosť neutralizovať ruské základne

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok vyhlásil, že Ukrajine by malo byť umožnené „neutralizovať“ ruské vojenské základne, z ktorých ruské jednotky odpaľujú rakety na Ukrajinu.

„Myslíme si, že by sme im mali dovoliť neutralizovať vojenské miesta, z ktorých sú odpaľované rakety, odkiaľ (…) je napádaná Ukrajina,“ povedal Macron na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckým spolkovým kancelárom Olafom Scholzom, ktorá sa konala po ich rokovaní na zámku Meseberg v Brandenbursku.

Podľa spravodajskej televízie BFM Macron na tlačovej konferencii ukázal aj mapu, aby vysvetlil, ako sa zmenila ruská vojenská taktika.

„Na ukrajinské územie sa útočí zo základní v Rusku,“ zdôraznil Macron a položil otázku, „ako vysvetlíme Ukrajincom“, že sa budú musieť brániť bez toho, aby mali „právo dosiahnuť bod, odkiaľ prilietavajú rakety“.

Upozornil na paradox, keď spojenci Ukrajine síce dodávajú zbrane, ktorými sa však potom nebudú môcť brániť.

Macron si preto myslí, že „by sme im (Ukrajine) mali dovoliť neutralizovať vojenské základne (…), z ktorých sa na Ukrajinu útočí, ale nemali by sme im dovoliť zasiahnuť iné ciele v Rusku“, čím mal na mysli civilné objekty, dodala agentúra AFP.

Zdroj: cas.sk (1), (2) / bleskovky.sk (1), (2) / ta3.com / rt.com / Rumble AENews / InfoVojna