Exminister spravodlivosti a bývalý šéf Najvyššieho súdu SR vo svojom videoblogu poukázal na fakt, že rakúsky premiér Sebastian Kurz (ÖVP) podal demisiu za to, že si za štátne peniaze dával robiť prieskumy verejnej mienky.
Štefan Harabin v tejto súvislosti pripomenul, že to isté robil špeciálny prokurátor Daniel Lipšic v roku 2005, ktorý sa však namiesto trestno-právnej zodpovednosti stal začiatkom februára 2021 šéfom Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP):
V Rakúsku premiér podal demisiu za to, že si za štátne peniaze dával robiť prieskumy verejnej mienky. To isté robil Lipšic v roku 2005. Miesto odsúdenia, však dostal post špeciálneho prokurátora.
Kurz podal demisiu po oznámení protikorupčnej prokuratúry, že jeho a ďalších deväť osôb vyšetruje, lebo od apríla 2016 boli peniaze rezortu financií využité na zaplatenie prieskumov verejnej mienky v prospech Kurza, ktorý bol v tom čase ministrom zahraničných vecí.
Podľa obvinenia, verejné peniaze boli cez korupčné zmluvy v rokoch 2016–18 použité na zaistenie pozitívneho obrazu ÖVP v bulvárnych novinách. Platby za prieskumy mala dostať mediálna spoločnosť Österreich.
Verejnoprávna stanica ORF odhalila, že si Kurz a spol. u agentúry objednali prieskum týkajúci sa ešte nerozhodnutých voličov a bezprostredne potom dostala agentúra z ministerstva financií zákazku na výskum na tému boja proti podvodom v hodnote takmer 62 000 eur.
Analogický prípad sa stal u nás v roku 2005. Vtedajší minister spravodlivosti Lipšic, si dal za štátne peniaze urobiť prieskum verejnej mienky. Nie však o tom, čo by sa týkalo ministerstva spravodlivosti, ale o svojej osobe, kde za štátne peniaze agentúra zisťovala, čo má robiť Lipšic, aby ho volili, dôchodcovia, aby ho volili športovci, mládež atď. …
Keď som prišiel na ministerstvo, po zistení sprenevery štátnych peňazí, vedúci úradu podal trestné oznámenie na Lipšica. Lipšica vtedy prikryli Čižnár (krajský prokurátor v Bratislave) a Trnka s Kaliňákom, keď neumožnili prokurátorovi Šamkovi podať už napísanú obžalobu za spreneveru.
Dnes žnú odmenu. Lipšic sa im „odvďačuje“ cez organizovanú skupinu v justičných zložkách, ktorá na nich aj cez kajúcnikov vyrába obvinenia.
Kaliňák s Čižnárom pritom zachránili Lipšica aj po jeho dopravnej nehode. Čižnár totiž zrušil metodicky pokyn pre prokurátorov, podľa ktorého za smrteľné dopravné nehody, sa musel navrhovať nepodmienečný trest. Lipšic tak vyviazol s podmienkou a trestom zákazu činnosti, vo výkone ktorých je doteraz, dokonca i vo funkcii šéfa špeciálnej prokuratúry.
Pričom sám Lipšic dávno predtým striktne hlásal nulovú toleranciu pre vstup do právnických povolaní.
OČTK na Slovensku doposiaľ neukončili trestne stíhanie Lipšica za prieskumy verejnej mienky, ktoré si dal urobiť za štátne peniaze na svoju osobu v roku 2006. Teda presne to isté, čo v Rakúsku urobil Kurz.
V Rakúsku ale Kurz podal demisiu, no na Slovensku Lipšic dodnes nemá neukončené vyšetrovanie a za odmenu sa ešte stal špeciálnym prokurátorom.
Tu vidíme evidentne dvojaký prístup k štátnej korupcii.
Rakúšania nám ukazujú, že korupciu na najvyššej štátnej úrovni treba reálne riešiť.
Dočkáme sa toho aj na Slovensku? Ak sa to stíha v Rakúsku ako je možné, že sa to isté nestíha na Slovensku? Veď sme predsa v EÚ.
Čo vy na to páni bojovníci z koalície proti korupcii?
Na odsúdenie tejto nespornej korupcie Lipšica nie je potrebný ani jeden kajúcnik, lebo u neho existujú nespochybniteľné písomné dôkazy.
Lipšic je bez najmenších pochybnosti zlodej našich peňazí zo štátneho rozpočtu
Zakročí Žilinka konečne rázne proti Lipšicovej korupcii a podá už vypracovanú obžalobu?
Ministerstvo spravodlivosti v čele s Lipšicom zaplatilo v roku 2005 za prieskumy spoločnosti Takt – poradenství a konzultace 2,39 milióna korún (79 333 EUR). Firma ich vypracovala za účelom zlepšovanie osobného imidžu politika Daniela Lipšica.
Harabin ho v roku 2006 ako jeho nástupca vyzval, aby peniaze vrátil na účet rezortu. Lipšic ale tvrdí, že zadanie bolo v súlade so zámerom profesionálne komunikovať reformy v justícii.
Respondenti v prieskume odpovedali okrem iného na otázky: Keď sa povie minister spravodlivosti Daniel Lipšic, čo si pod tým predstavíte? alebo Čo sa vám na pánovi ministrovi Lipšicovi páči, s čím ste u neho spokojní?
Prieskumy verejnej mienky, ktoré si dal urobiť bývalý šéf rezortu spravodlivosti Daniel Lipšic, zverejnilo ministerstvo spravodlivosti na svojej internetovej stránke v septembri roku 2006.
Rezort zaplatil za prieskumy od 15. apríla 2005 do 1. februára 2006 celkovo 2,39 milióna korún (430 000 Sk, 980 000 k, 980 000 Sk). Samotná spoločnosť Takt vo svojich záveroch napríklad uvádza, že „cílem obou průzkumů je stanovit možnosti komunikační strategie určené pro Daniela Lipšice nejen jako ministra spravedlnosti SR, ale i jako člena KDH “.
Ministerstvo spravodlivosti SR pritom vybralo spoločnosť Takt poradenství a konzultace, ktorá poskytla o takmer milión korún vyššiu cenu ako ostatní uchádzači. Vo výberovom konaní však mala zvíťaziť najnižšia ponuka. Spoločnosť Takt pritom ani nesplnila jednu zo základných podmienok a mala byť už na začiatku vylúčená. Ministerstvo vtedy zverejnilo prieskumy na svojej internetovej stránke.
Rezort spravodlivosti sa počas ministrovania Štefana Harabina rozhodol peniaze požadovať iba od vtedajšieho poslanca za KDH Lipšica a nie od hnutia samotného, pretože prieskumy boli zamerané priamo na jeho osobu a osobné politické ambície, za čo nemôže niesť právnu zodpovednosť jeho materská strana.
Harabin vtedy Lipšica zároveň vyzval, aby sa neskrýval za frázy a priznal, že si dal ako minister spravodlivosti a podpredseda vlády SR za peniaze daňových poplatníkov urobiť prieskum pre svoje stranícke a politické ciele.
„Funkcia ministra spravodlivosti nemôže byť zneužívaná na túžbu po moci a popularite,“ vysvetlil vtedajší minister spravodlivosti Štefan Harabin a dodal, že ide o prieskumy na zlepšovanie osobného imidžu politika Lipšica.
„Po prečítaní si môže urobiť každý názor, či si majú ministri právo za milióny korún daňových poplatníkov objednávať takéto prieskumy,“ uviedol Harabin v roku 2006.
Zdroj: YouTube Štefan Harabin / stefanharabin.blog.pravda.sk / InfoVojna
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…