VIDEO: Odborná diskusia o rušení Úradu špeciálnej prokuratúry na pôde Univerzity Komenského, ktorú spolitizoval ten, ktorý stojí na čele zdiskreditovaného ÚŠP – politik Daniel Lipšic

Na pôde Filozofickej fakulty UK v Bratislave sa dňa 30. januáara 2024 v diskusii organizovanej študentmi Právnickej fakulty UK stretla odborná verejnosť z rôznych oblastí justície, sudcovia, advokát, profesor trestného práva. Diskusia bola realizovaná v dvoch paneloch.

Moderoval ju redaktor portálu Aktuality a vysokoškolský pedagóg PF UK Peter Hanák. Diskutujúcimi boli členka súdnej rady a sudkyňa Krajského súdu v Bratislave Marcela Kosová, predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala, špeciálny prokurátor a politik Daniel Lipšic, advokát Peter Erdös, profesor trestného práva Tomáš Strémy, prokurátor ÚŠP Matúš Harkabus, a tiež člen súdnej rady a sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko.

V prvej časti odbornej diskusie debatovali šéf Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) Ján Hrubala, advokát Peter Erdős a profesor trestného práva na právnickej fakulte Tomáš Strémy.

Hrubala hneď v úvode poznamenal, že neregistruje na ÚŠP žiadnu zločineckú skupinu, ani zo strany advokátov, ani zo strany špeciálnych prokurátorov. Reagoval tak na slová dekana právnickej fakulty Eduarda Burdu z novembra, keď prekvapivo uviedol, že v rámci špeciálnej prokuratúry môže pôsobiť zločinecká skupina.

„Registrujem prokurátorov, ktorí sa snažia, obhajcov, ktorí sa snažia a od nás dostanú spätné väzby v rozsudkoch,“ povedal predseda špecializovaného súdu.

Uviedol tiež, že je proti zrušeniu ÚŠP a dokonca za väčšiu samostatnosť. Pripomenul, že v čase vzniku inštitútu bol veľký dopyt po špecializácii. „Vtedajší legislatívci, vtedajšia politická moc začala pracovať na špecializácii, aby sa veci dali do poriadku,“ povedal. Spresnil tiež, že je predstaviteľ orgánu, ktorý proti korupcii nebojuje.

„Jedným z tých nápadov bola špeciálna prokuratúra a špeciálny trestný súd. Je to dôležité povedať, lebo vtedajšia moc si povedala, že potrebuje oddeliť ten košiar a urobiť jedného baču v košiari, ktorý má na starosti boj proti korupcii, a nechať mu samostatnosť,“ uviedol Hrubala na debate moderovanej Petrom Hanákom.

Hrubala tiež povedal, že patril do skupiny odborníkov, ktorá bola za „ešte väčšiu samostatnosť špeciálnej prokuratúry“. Zároveň prezradil, že presviedčal ostatných, aby dali väčšiu samostatnosť aj policajtom.

Hrubala počas debaty aj čítal správu Rady Európy o úrovni a dodržiavaní právneho štátu na Slovensku: „Nevytýkajú nám, že máme špeciálnu prokuratúru, že máme Špecializovaný trestný súd, skôr naopak, oceňujú tieto inštitúty“.

Profesor trestného práva Tomáš Strémy debatu obohatil štatistikou. Z ich akademickej analýzy vyplýva, že iba v šiestich ďalších krajinách Európskej únie majú generálni prokurátori také veľké kompetencie ako na Slovensku. Ide o jednu tretinu členských štátov EÚ. Tento záver akademici predostreli aj prezidentke počas diskusie odbornej verejnosti o tom, či na Slovensku treba reformovať generálnu prokuratúru.

Advokát Peter Erdös pripomenul, že pri vzniku ÚŠP a ŠTS neprebiehala „taká veľmi široká odborná diskusia“ ako teraz pri návrhu zrušiť špeciálnu prokuratúru. Pýtal sa tiež, či súčasný návrh naozaj ruší špeciálnu prokuratúru, keďže aj teraz spadá ÚŠP pod generálnu prokuratúru.

Podľa Erdösa už pred vznikom ÚŠP existoval na generálnej prokuratúre odbor, ktorý sa venoval tzv. organizovanému zločinu. „Z toho dôvodu je nevyhnutné, aby aj na generálnej prokuratúre boli osoby, ktoré sa podobne špecializujú,“ uviedol.

Nepochybuje o tom, že by zrušením ÚŠP zanikla aj špecializácia prokurátorov. „Som presvedčený o tom, že odborne zdatní prokurátori budú vykonávať svoju činnosť tak, ako to robili doteraz.“

Erdős si zároveň myslí, že politika do trestného práva nepatrí. „To je to najhoršie, čo sa môže udiať,“ uviedol advokát. Dodal, že pokiaľ je v Národnej rade prednesený nejaký návrh, prináleží mu iba diskutovať o tom, či v prípade prijatej novely „dôjde k akémukoľvek ohrozeniu nejakých princípov právneho štátu“.

Lipšic, Kosová, Harkabus, Šamko

V druhom paneli debatovali špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, sudcovia Krajského súdu v Bratislave Marcela Kosová a Peter Šamko a Matúš Harkabus z ÚŠP.

Šamko hneď v úvode vyjadril pochybnosť o existencii ÚŠP. Úrad označil za zbytočný inštitút. Podľa sudcu bratislavského krajského súdu absentuje pri tomto úrade opravný prostriedok. Podporila ho aj kolegyňa Marcela Kosová, ktorá sa odvolávala na „európsky pohľad“ v otázke rušenia špeciálnej prokuratúry a špeciálneho súdu, ktorý konštatoval, že takéto zmeny nie sú v rozpore s právom EÚ.

Lipšic argumentoval, že každé jedno rozhodnutie špeciálnej prokuratúry je preskúmateľné. „V našich veciach majú obvinení dva opravné prostriedky a dve inštancie. Vo veciach úplne obdobných pri krajskej prokuratúre majú len jeden opravný prostriedok a dve inštancie. Tak kto je viac kontrolovaný,“ pýtal sa špeciálny prokurátor.

Dodal, že na krajských prokuratúrach nie je špecializácia na eurofondové podvody alebo na terorizmus.

„ÚŠP je absolútna anomália, nielen v systéme súdov, ale aj prokuratúry, s týmto systémom rozhodovania,“ kontroval Šamko a dodal, že špeciálny prokurátor je chybne vnímaný ako „druhý generálny prokurátor“. Ako problém vníma aj to, že špeciálny prokurátor je volený parlamentom.

Šamko sa tiež vyjadril k súvislosti prokuratúry a polície. „Keď zrušíte ÚŠP, tak nezrušíte políciu, ktorá bude prípady objasňovať. Ak to bude objasňovať a odhaľovať, tak to budú dozorovať na krajoch,“ povedal. „Keď bude polícia fungovať, nepotrebujete žiadny ÚŠP, lebo to zastrešia krajské prokuratúry.“

Matúš Harkabus uviedol, že v debate uniká jeden podstatný dôvod, pre ktorý ÚŠP vznikol, a tým nemyslel špecializáciu. „Sťažia sa miestne väzby.“

„Pre mňa je komfortom na špeciálnej prokuratúre, že šanca, že v krajine, kde existuje 3,5 milióna trestne zodpovedných osôb, mám minimálnu šancu sa stretnúť s niekým, kto je v našom záujme v takom osobnom kontakte,“ vysvetlil prokurátor ÚŠP.

Daniel Lipšic položil otázku, prečo teraz vadí politickej triede paragraf 363 trestného zákona. „Dvadsať rokov funguje ÚŠP, dokonca do roku 2015 mal ešte samostatnejšie postavenie, lebo nebol prípustný paragraf 363 proti zrušeniu obvinenia. Teraz je a je veľmi frekventovaný a využívaný. Dovtedy v zásade nikomu z politickej triedy neprekážal. Tá otázka je legitímna, že prečo im prekáža teraz, keď v posledných troch rokoch viedli trestné stíhania na najvyššie poschodia biznisu, oligarchie, politiky či justície,“ povedal Lipšic.

Marcela Kosová pripomenula, že nie je zástankyňou skrátených legislatívnych konaní, ale zároveň dodáva, že klasické legislatívne konanie nie je automaticky zárukou dobrého zákona. Vláda ruší špeciálnu prokuratúru v skrátenom konaní, čo narazí na Ústavný súd.

Kosová dodala, že novela trestného poriadku má aj rukopis legislatívcov z ministerstva spravodlivosti. Narážala na záležitosti drogovej politiky z dielne exministra Viliama Karasa.

Záznam diskusie:

Dekan Burda mal pravdu – politika na akademickú pôdu nepatrí alebo pár postrehov advokáta JUDr. Ribára k „študentskej“ diskusii k zrušeniu ÚŠP na Filozofickej fakulte UK

Advokát a predseda Občianskeho združenia Za demokraciu a právny štát JUDr. Martin Ribár diskusiu glosoval na sociálnej sieti:

Dekan Burda sa diskusie nezúčastnil – už predtým odmietol účasť na „politickej“ diskusii, trval na výlučne odbornej.

Diskusie som sa osobne nezúčastnil ani ako divák v hľadisku, „nedostal som sa tam“ – nestihol som sa registrovať na stránke študentov, kapacita bola naplnená prihlasovaním na internete do 60 minút.

Pár hodín pred diskusiou som písal e-mail a cez FB priamo študentovi Janigovi, či by som sa predsa len nemohol zúčastniť diskusie ako divák, nereagoval však. Chcem byť objektívny, bolo to naozaj pár hodín pred diskusiou, tak si moje správy asi nestihol prečítať. Som však zvedavý, či sa ozve dodatočne, možno som staromódny, ale odpovedať, aj dodatočne, patrí teda aspoň podľa mňa k elementárnej slušnosti, tak uvidíme..

Diskusia bola určená primárne pre študentov – o to zaujímavejšie bolo „publikum“.. Pomôžem si FB statusom Anky Žitnej Lučaiovej, ktorá bola na diskusii osobne prítomná (FB Anka Žitná Lučaiová – 31.1.2024)

„V hľadisku sedela poslankyňa Irena Bihariová, keď sa sudkyňa Kosová opýtala organizátorov, prečo je prítomná politička PS, ak deklarovali, že diskusia je určená študentom, dostala odpoveď, že pani Biháriová je študentka- doktorandka. Okrem nej v hľadisku sedeli prokurátori Repa s Masárom aj sudca Kliment. Adam Lučanský – poslanec NR SR a jeho brat Jakub sa dnu nedostali, nebolo miesto :-)“

Mrzí ma prezentovaný postoj médií a študentov k neúčasti dekana Burdu na diskusii:

PREČO? Bol som osobne prítomný 17.1.2024 na zasadnutí Akademického senátu Právnickej fakulty UK, kde dekan Burda opakovane vysvetlil, že sa rád zúčastní ODBORNEJ diskusie, ale nie POLITICKEJ. Priamo na tomto zasadnutí AS PF totiž študenti prezentovali presah diskusie do POLITIKY – zo zasadnutia existuje zvukový záznam, takže je OVERITEĽNÉ, že sa študenti opakovane vyjadrili, že diskusia bude mať „POLITICKÝ PRESAH“..

Prinášam aj vyjadrenie dekana Burdu z tohto zasadnutia AS PF – vy sami si môžete urobiť názor na to, prečo dekan Burda odmietol účasť na politickej diskusii, dekan Burda sa aj „zaujímavo“ vyjadril k osobe špeciálneho prokurátora Lipšica:

Bola diskusia k zrušeniu ÚŠP na Filozofickej fakulte UK, ktorú zorganizovali študenti OBDORNÁ a APOLITICKÁ? Podľa môjho názoru NIE! Presnejšie, bola apolitická do určitého momentu – do momentu, kedy sa do diskusie zapojil špeciálny prokurátor Lipšic Je to môj názor – ale pán špeciálny prokurátor Lipšic vniesol do diskusie POLITICKÉ argumenty.

Vy sami máte možnosť si pozrieť záznam z diskusie – hoci je časovo dlhší – a vy sami si môžete urobiť na vec SVOJ VLASTNÝ NÁZOR!

Opäť si „pomôžem“ FB statusom Anky Žitnej Lučaiovej, ktorá bola na diskusii osobne prítomná:

„Prečo tvrdím, že to bolo napriek snahe sudcov Petra Šamka a Marcely Kosovej udržať odbornú líniu, politické? Predstavte si odbornú diskusiu, v ktorej moderátor z Aktualít cielene vyberá otázky z publika, pričom decentne „opomenie“ napríklad túto: Pán Lipšic, neprekáža vám spôsob, akým ste sa dostali na post špeciálneho prokurátora?“ Ďalší detail, v odbornej debate sa na konci objaví hlasovanie o tom, ktorý z hostí druhého kola presvedčil najviac divákov. Sudkyňa Kosová, ktorá po celý čas odborne argumentovala, získala tri percentá. Pán prokurátor Lipšic cez päťdesiat. Sympatiám holt nerozkážeš, ale v publiku sa šepkalo, že v hre bolo aj vypískanie zástancov rušenia Lipšicovho úradu.“

Pripájam ešte jeden, podľa mňa „trefný“ postreh pani Žitnej Lučaiovej: „Čakajú nás však rozhodne zaujímavé časy. Politik Lipšic sa vracia na scénu.“

Dekan Burda mal pravdu – politika na akademickú pôdu nepatrí.

K aktivite študentov a konkrétne k študentovi Marekovi Janigovi – môj osobný názor:

Som veľký zástanca slobody slova, slobody prejavu – práva na vyjadrenie názoru, slobody myslenia, práva šíriť informácie a som absolútne proti akejkoľvek cenzúre. Vítam aktivitu a snahu študentov o akúkoľvek diskusiu. Vítam preto aj aktivitu a snahu osobne študenta Mareka Janigu – chcem veriť, že jeho aktivita a snaha pramenia z jeho mladosti a úprimnej túžby po slobode a pluralite názorov.. chcem veriť, že jeho študentské angažovanie nie je iba skrytým začiatkom jeho začínajúcej politickej kariéry..

Zdrj: postoj.sk / YouTube / Facebook Za právny štát / InfoVojna