VIDEO: Občania mesta Šurany ostro vystúpili proti výstavbe baterkárne ohrozujúcej životné prostredie na území najúrodnejšej ornej pôdy na Slovensku.

Svoj nesúhlas dali jasne najavo na stretnutí s investorom a primátorom, ktorých vypískali. Ľudia, ktorí prišli na stretnutie s investorom v Šuranoch, vyjadrili svoju nevôľu z toho, že tam má vyrásť fabrika vyrábajúca batérie do elektromobilov, ktorú tam plánuje postaviť čínsky investor s pomocou štátneho MH Investu a slovenskej vlády.

Emotívne stretnutie občanov Šurian s investorom monitoroval a situáciu vo svojom článku priblížil redaktor denníka Plus JEDEN DEŇ Miro Lisál.

Ľudia na stretnutí argumentovali tým, že za peniaze si nikto nekúpi zdravie, peniaze nenahradia úrodnú pôdu, ktorá sa tam tvorila stovky rokov, ani čistú vodu, bez ktorej sa nedá žiť.

Občianska iniciatíva „Chránime si naše“ už spustila aj petíciu proti baterkárni, ktorú nazýva nebezpečnou chemickou továrňou. Už ju podpísalo takmer 10-tisíc ľudí.

Ľudia proti baterkárni: pôda, voda, vzduch

O baterkárňach sa všeobecne tvrdí, že nemajú významný vplyv na životné prostredie, no občianska iniciatíva zhrnula riziká, ktoré z tejto investície na Slovensku podľa nich hrozia. Obávajú sa hlavne poškodzovania životného prostredia – znečistený vzduch, znečistená voda v riekach a studniach i množstvo vytvoreného odpadu. Inšpiráciu našli u obyvateľov maďarského mesta Göd, ktorí žijú v tesnej blízkosti baterkárne.

Poukazujú tiež na to, že kvôli výstavbe baterkárne podľa nich príde Slovensko o 500 hektárov najúrodnejšej a najkvalitnejšej ornej pôdy, kde sú výnosy úrody v porovnaní s inými časťami Slovenska o 20 až 30 percent vyššie.

Upozorňujú tiež na veľkú spotrebu vody, ktorú baterkáreň bude potrebovať. Ako príklad uvádzajú fabriku v meste Göd, ktorá spotrebuje 25-tisíc metrov kubických vody denne. Len pre predstavu to je 10 olympijských bazénov. Pri Šuranoch sa tiež očakáva odber vody z rieky Nitra. Obyvatelia sa preto boja aj zníženia hladiny spodnej vody v čase sucha.

S tým však investor nesúhlasí. „Voda používaná pri výrobe bude odoberaná z rieky Nitra a následne recyklovaná,“ uvádza aj v letáku, ktorý rozdali obyvateľom Šurian.

„Projektovaná spotreba technickej vody baterkárne v Šuranoch je 400 m3 za hodinu, pričom očakávaná priemerná spotreba denne je okolo 1000 m3 a pri špičkovom odbere 2500 m3 denne. Spotreba vody je tak zanedbateľný zlomok ročného prietoku rieky Nitra,“ argumentuje investor.

S tým však občianska iniciatíva vôbec nesúhlasí, pretože baterkáreň v Šuranoch bude väčšia ako tá v maďarskom meste Göd, kde sa denne spotrebuje až 25-tisíc metrov kubických vody.

Obyvatelia Šurian a okolitých obcí sa podľa investora nemusia báť ani vypúšťania technologickej vody. „Voda bude prečistená a monitorovaná, pričom nebude mať negatívny vplyv na ekosystém,“ tvrdí investor.

Aj energetická náročnosť baterkární je značná, o čom svedčia aj základné požiadavky na inžinierske siete v Šuranoch, kde má byť:

• plynová prípojka, resp. zdroj zemného plynu so schopnosťou zásobovať 25 000 m3/hod
• prípojka pitnej vody so schopnosťou dodávať 27 – 50 m3/hod
• prípojka vody na technologické účely so schopnosť dodávať 1 000 m3/hod

„V prípade, že by predmetný odberateľ využíval maximálnu kapacitu pripojovacieho plynovodu, možno ju prirovnať ku kapacite ročného odberu bratislavskej mestskej časti Petržalka,“ vysvetlil nám manažér externej komunikácie SPP – distribúcia Milan Vanga k chystanej plynovej prípojky pre baterkáreň v Šuranoch.

Nebezpečné rozpúšťadlo a odpad?

Obyvatelia hovoria aj o rozpúšťadle NMP (N-metyl-2-pyrolidón), čo je organická zlúčenina miešateľná s vodou, má nízku viskozitu a vysoký bod varu. V baterkárni Šuranoch sa podľa nich plánuje použiť až 2 233 ton NMP za rok. Ako upozorňujú iniciátori petície, výpary z rozpúšťadla NMP obsahujú rakovinotvorné látky a majú negatívny vplyv na reprodukčné zdravie mužov a žien, ako aj na samotný plod dieťaťa. Táto toxická látka spôsobuje vážne podráždenie očí, kože a dýchacích ciest.

S tým, že by mohla zlúčenina unikať však investor nesúhlasí. „Emisie budú minimálne, látka NMP sa regeneruje viac než na 99,99% a zachytáva uhlíkovými filtrami. Obsah NMP vo výfukových plynoch bude nižší ako EÚ požadovaných 1mg/Nm3.“

A pokračuje s tým, že vplyv baterkárne bude zanedbateľný. „Analýza vykonaná podľa metodiky Úradu verejného zdravotníctva SR ukázala, že hlavný podiel na znečistení má existujúce poľnohospodárstvo. Vplyv baterkárne bude zanedbateľný a nepredstavuje riziko zvýšeného výskytu nádorov a iných chorôb.“

Iniciátorov petície trápi aj to, že nevedia, ako a kde sa bude odpad pri výrobe batérii zneškodňovať. Spoločnosť Gotion Hi-Tech neuvažuje o recyklačnom zariadení pre batérie. „Recyklácia bude riešená dodávateľským spôsobom. V rámci priemyselného parku vzhľadom na malé množstvo neuvažujeme o vlastnom recyklačnom zariadení.“

Petičníci upozorňujú, že v meste Göd v roku 2020 vyprodukovali 23 600 ton odpadu, v roku 2021 to bolo už 35 tisíc ton.

Obávajú sa tiež hluku a svetelného smogu. A argumentujú tým, že obyvatelia maďarského mesta Göd sa už takmer 7 rokov sťažujú na stály monotónny hluk, ktorý sa pohybuje od 48 do 50 decibelov a je zreteľne počuť až jeden kilometer od výrobných hál.

Spoločnosť MH Invest zastupuje štát

Konateľ spoločnosti MH Invest Adrián Jenčo na diskusii uviedol, že v procese prípravy celého projektu zatiaľ prebehlo iba prvotné posudzovanie vplyvov na životné prostredie. „Ide o takzvanú ‚malú‘ EIA, ktorá sa zaoberala dopravou v okolí závodu, prípadným hlukom a ďalšími aspektmi, nie však samotnou technológiou. Tá je účinná, ale občania sa ešte môžu voči nej odvolať.“

„Dôležitá však bude tá ‚veľká‘ EIA, keď sa už bude hovoriť o technológii v továrni. Bude nasledovať povinné zisťovanie aj s povinnými verejnými zhromaždeniami všetkých dotknutých obcí. Tam sa už bude detailne skúmať aj technológia závodu a jej dosah na životné prostredie. Ale toto všetko ešte bude len nasledovať,“ vysvetlil Adrián Jenčo.

Ľudia investora aj primátora Šurian vypískali

Stretnutie s investorom bolo hlučné a veľmi emotívne. „Včera sa zdvihli emócie, ktoré bublali v občanoch. Bol to výsledok nekomunikácie zo strany vedenia mesta Šurany, ako aj investora. Realizácia verejného zhromaždenia po vydaní rozhodnutia zo zisťovacieho konania je výsmechom pre obyvateľov, ktorí dali vedeniu mesta mandát na pár rokov,“ tvrdili nám po diskusii zástupcovia občianskej iniciatívy.

Aj primátor mesta Marcel Filaga to na verejnom stretnutí poriadne schytal, keď si musel vypočuť piskot a výkriky z davu. Podľa petičníkov bol celý čas ticho, „okrem posielania mestskej polície za vlastnými občanmi“.

Obavy ľudí opadnú, hovorí primátor Šurian

Opýtali sme sa aj primátora Šurian, ako hodnotí verejné stretnutie.

„Základným podnetom pre organizáciu verejného zhromaždenia bola skutočnosť, že občania nevyhnutne potrebujú informácie od predstaviteľov štátnej spoločnosti aj zástupcov firmy, ktorá by mala fabriku stavať a prevádzkovať,“ reagoval primátor Filaga.

„Predpokladalo sa, že tieto informácie budú vypočuté. K tomu však viac menej neprišlo, pretože tí účastníci stretnutia, ktorí sú proti výstavbe baterkárne, prerušovali vystúpenia hostí od začiatku nesúhlasným skandovaním. Informácií sa tak nedočkali ani tí z prítomných, ktorí prišli na stretnutie nájsť odpovede na svoje otázky,“ povedal nám.

Investor so spoločnosťou MH Invest majú podľa primátora ambíciu v Šuranoch vybudovať inovatívny zelený projekt. „Ak investor zagarantuje také parametre prevádzky, ktoré budú v súlade so zákonnými limitmi ochrany životného prostredia a jeho argumenty potvrdí aj „veľká“ EIA, dá sa predpokladať, že obavy ľudí opadnú,“ dodal primátor.

O baterkárni už začali hovoriť aj politici

„Budem pochopiteľne veľmi pozorne sledovať predovšetkým environmentálne aspekty tohto projektu, pretože predsa len výroba batérií má určité dopady na životné prostredie,“ povedal premiér Róbert Fico na margo baterkárne.

Čínsku investíciu kritizovala aj europoslankyňa Miriam Lexmann. „Dlhodobo sa v takýchto investičných projektoch ukazuje, že tam nerobia ľudia, ktorí pochádzajú z tej krajiny, kde sa tá investícia nachádza, pretože tie pracovné a platové podmienky sú tak nízke, že sa tam navážajú buď čínski robotníci, ale robotníci z ďalších tretích krajín. Predáva sa orná pôda a nedodržujú sa environmentálne opatrenia, čo spôsobuje v mnohých krajinách vážne dopady na zdravie občanov.“

O verejnom stretnutí občanov Šurian s investorom vedelo aj Ministerstvo hospodárstva SR. „MH Invest rovnako ako zástupcovia spoločnosti Gotion a InoBat veľmi aktívne a otvorene komunikujú nielen so zástupcami samosprávy, ale aj s verejnosťou o všetkých aspektoch výstavby priemyselného parku aj investície, ktorá do tohto parku smeruje,“ povedal Peter Podstupka, riaditeľ tlačového odboru kancelárie Ministerstva hospodárstva.

„Súčasťou tejto komunikácie sú aj konkrétne prezentácie investora, ktoré jasne vyvracajú všetky nepravdivé tvrdenia o škodlivosti tejto investície ktorú navyše odborne preskúma proces EIA. Sme preto presvedčení, že aktívnou komunikáciou dokážeme ľudom aj poslancom vysvetliť výhody tejto investície nie len pre samotných ľudí ale aj pre celý región,“ dodal.

Autor: Miroslav Lisál

---

Viac vo videu:

Zostrihy zo stretnutia:

Tématické videá aktivistky Timey Ethey Katz:

Zdroj: pluska.sk / YouTube / InfoVojna