Varšava oznámila, že aj naďalej bude uplatňovať zákaz dovozu ukrajinského obilia. Orbánova vláda považuje rozhodnutie Bruselu nepredĺžiť zákaz dovozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov za nehoráznosť. Slovenské ministerstvo poľnohospodárstva oznámilo, že embargo nezruší. „Musíme chrániť aj záujmy našich poľnohospodárov,“ reaguje šéf Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory
Maďarsko, Poľsko a Slovensko sa vzopreli rozhodnutiu Európskej komisie ukončiť obmedzenia na ukrajinské obilie a predĺžili svoje zákazy.
Ukrajina v pondelok oznámila, že na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO) podala žaloby proti svojim trom susedom z EÚ – Maďarsku, Poľsku a Slovensku – za to, že odmietli ukončiť zákaz dovozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov. TASR Informuje podľa správy agentúry AFP.
Trojica stredoeurópskych krajín oznámila tieto zákazy s cieľom chrániť svojich poľnohospodárov po tom, ako Európska komisia minulý piatok odmietla predĺžiť platnosť opatrení voči štyrom ukrajinským agroproduktom, ktoré tento rok prijala po dohode s členskými štátmi EÚ susediacimi v Ukrajinou.
Kyjev v súvislosti s rozhodnutím svojich susedov avizoval, že podnikne právne kroky.
Zákazy dovozu viedli k nepríjemnej diplomatickej roztržke s Poľskom, ktoré je najvernejším spojencom Kyjeva v boji proti Rusku.
Prvá podpredsedníčka ukrajinskej vlády a ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková však v pondelok vo svojom vyhlásení ozrejmila, že pre Kyjev je „mimoriadne dôležité dokázať, že jednotlivé členské štáty nemôžu zakázať dovoz ukrajinského tovaru“.
„Preto proti nim podávame žaloby“ vo WTO, dodala Svyrydenková.
Ministerka súčasne v mene Ukrajiny vyjadrila nádej, že trojica stredoeurópskych štátov zruší svoje obmedzenia a „my nebudeme musieť dlho riešiť túto záležitosť na súdoch“.
Pripomenula, že ukrajinskí vývozcovia „naďalej znášajú značné straty“ v dôsledku prestojov, dodatočných nákladov a neschopnosti plniť dohody v zahraničí.
Rezort hospodárstva dodal, že Ukrajina vzniknutú situáciu „vníma ako porušenie medzinárodných záväzkov zo strany troch krajín EÚ“. Ukrajina sa tiež domnieva, že jednostranné kroky členských štátov EÚ v oblasti obchodu sú neprijateľné a „všetky členské krajiny bloku musia koordinovať a harmonizovať obchodnú politiku, keďže patrí do výlučnej kompetencie EÚ“.
Ruská invázia na Ukrajinu výrazne narušila ukrajinský vývoz obilia cez Čierne more, v dôsledku čoho sa EÚ stala hlavnou tranzitnou trasou a cieľovou destináciou vývozu ukrajinského obilia.
Maďarsko, Poľsko a Slovensko sa vzopreli rozhodnutiu Európskej komisie ukončiť obmedzenia na ukrajinské obilie a predĺžili svoje zákazy.
Táto otázka je obzvlášť citlivá v Poľsku, kde sa v októbri konajú voľby. Súčasná populistická pravicová vláda strany Právo a spravodlivosť (PiS) má silnú podporu práve v poľnohospodárskych regiónoch.
Poľsko bude naďalej uplatňovať zákaz dovozu ukrajinského obilia – napriek tomu, že Kyjev toto opatrenie napadol na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
„Trváme na svojom stanovisku, myslíme si, že je správne, vyplýva z ekonomickej analýzy a právomocí vyplývajúcich z práva EÚ a medzinárodného práva,“ uviedol v pondelok hovorca poľskej vlády Piotr Müller vo svojom vystúpení v televízii Polsat News.
Dodal, že Varšava podporuje Ukrajinu vo vojne rozpútanej Ruskom, lebo ide aj o bezpečnosť Poľska. Súčasne však upozornil, že sa nemôže stať, aby Poľsko v prípade ohrozenia svojich ekonomických alebo poľnohospodárskych záujmov ustúpilo „pred takýmto morálnym alebo iným právnym nátlakom“, čím mal zjavne na mysli žalobu zo strany Kyjeva.
Zdôraznil, že žaloba podaná Ukrajinou na pôde WTO nezmení postoj Poľska, ktoré nemá v úmysle ustúpiť od tohto embarga.
Müller v televízii komentoval krok Ukrajiny, ktorá v pondelok oznámila, že na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO) podala žaloby proti svojim trom susedom z EÚ – Maďarsku, Poľsku a Slovensku – za to, že odmietli ukončiť zákaz dovozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov.
Trojica stredoeurópskych krajín oznámila tieto zákazy s cieľom chrániť svojich poľnohospodárov po tom, ako Európska komisia minulý piatok odmietla predĺžiť platnosť opatrení voči štyrom ukrajinským agroproduktom, ktoré tento rok prijala po dohode s členskými štátmi EÚ susediacimi v Ukrajinou.
Prvá podpredsedníčka ukrajinskej vlády a ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková v pondelok vo svojom vyhlásení ozrejmila, že pre Kyjev je „mimoriadne dôležité dokázať, že jednotlivé členské štáty nemôžu zakázať dovoz ukrajinského tovaru“.
Ministerka súčasne v mene Ukrajiny vyjadrila nádej, že trojica stredoeurópskych štátov zruší svoje obmedzenia a „my nebudeme musieť dlho riešiť túto záležitosť na súdoch“.
Pripomenula, že ukrajinskí vývozcovia „naďalej znášajú značné straty“ v dôsledku prestojov, dodatočných nákladov a neschopnosti plniť dohody v zahraničí.
Rezort hospodárstva dodal, že Ukrajina vzniknutú situáciu „vníma ako porušenie medzinárodných záväzkov zo strany troch krajín EÚ“. Ukrajina sa tiež domnieva, že jednostranné kroky členských štátov EÚ v oblasti obchodu sú neprijateľné a „všetky členské krajiny bloku musia koordinovať a harmonizovať obchodnú politiku, keďže patrí do výlučnej kompetencie EÚ“.
Ruská invázia na Ukrajinu výrazne narušila ukrajinský vývoz obilia cez Čierne more, v dôsledku čoho sa EÚ stala hlavnou tranzitnou trasou a cieľovou destináciou vývozu ukrajinského obilia.
Maďarsko, Poľsko a Slovensko sa vzopreli rozhodnutiu Európskej komisie ukončiť obmedzenia na ukrajinské obilie a predĺžili svoje zákazy.
Táto otázka je obzvlášť citlivá v Poľsku, kde sa v októbri konajú voľby. Súčasná populistická pravicová vláda strany Právo a spravodlivosť (PiS) má silnú podporu práve v poľnohospodárskych regiónoch.
Bruselské rozhodnutie nepredĺžiť zákaz dovozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov do piatich členských krajín EÚ susediacich s Ukrajinou je nehorázne, neprijateľné a netransparentné. Podľa agentúry MTI to uviedol v pondelok v Bruseli maďarský minister pôdohospodárstva István Nagy v reakcii na skutočnosť, že Ukrajina podala na pôde Svetovej obchodnej organizácii žalobu na Poľsko, Maďarsko a Slovensko kvôli zákazu dovozu ukrajinských produktov. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.
Podľa Nagya vážne problémy spôsobuje skutočnosť, že Európska komisia nepredĺžila dočasný zákaz dovozu, ale samostatnou politickou otázkou je, že predsedníčka EK Ursula von der Leyenová túto záležitosť nekonzultovala s lídrami členských krajín EÚ, ale s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským.
Maďarský minister zdôraznil, že zákaz dovozu obilia musí byť obnovený a ak ho chce ktorákoľvek krajina uvoľniť alebo požiadať o výnimku, môže tak urobiť. Dodal, že riešením je prepraviť veľké množstvo obilia cez solidárne koridory, a to nie na európske trhy, ale do tretích krajín.
Ukrajina v pondelok oznámila, že na pôde WTO podala žaloby proti svojim trom susedom z EÚ – Maďarsku, Poľsku a Slovensku – za to, že odmietli ukončiť zákaz dovozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov.
Ruská invázia na Ukrajinu výrazne narušila ukrajinský vývoz obilia cez Čierne more, v dôsledku čoho sa EÚ stala hlavnou tranzitnou trasou a cieľovou destináciou vývozu ukrajinského obilia.
Vstup ukrajinského obilia na európske trhy mení situáciu pre slovenské poľnohospodárstvo. „Musíme reagovať nielen krátkodobo, ale aj s ohľadom na to ako vývoz ukrajinských agrokomodít zmení postavenie slovenských poľnohospodárov a potravinárov,“ hovorí Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Ukrajina je nielen partner, ale aj silný súper, ktorý tvrdo obhajuje svoje záujmy.
V pondelok Ukrajina oznámila, že zažaluje Slovensko vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) za to, že uvalilo zákaz na dovoz ukrajinského obilia. Čo vy na to?
Som nemilo prekvapený z tejto reakcie Ukrajiny na náš jednostranný zákaz. Mám pocit, že Slovensko Ukrajine poskytlo a poskytuje dostatok podpory všetkého nevyhnutného, čo štát v ohrození potrebuje. Žaloba je pre mňa nemilým prekvapením. Máme pochopenie pre Ukrajinu, musíme však chrániť aj záujmy našich poľnohospodárov.
Ukrajinský podnikateľ, ktorý prebaľuje ukrajinské mäso do slovenských obalov hovorí o biznise s kurčaťami, ktoré hnevajú Čechov:
Existuje v kauze ukrajinské obilie vôbec riešenie, ktoré by vyhovovalo všetkým, ktorých sa týka?
Najlepšie by bolo mať samozrejme celoeurópske riešenie vyhovujúce všetkým členom EÚ, ale som skeptický, že sa dosiahne. V podstate ide o konflikt protirečivých záujmov. Ak je niečo jasné, tak to, že Ukrajina bude mať s agrokomoditami dlhodobo prístup na voľný trh EÚ.
Čo to znamená pre Slovensko?
Stratu našich prirodzených trhov, ako sú Nemecko, Taliansko, Rakúsko, Španielsko, Poľsko. Obilie bolo posledné, čo sme mali konkurencieschopné. Ocitáme sa pod obrovským tlakom, pretože na voľný trh EÚ vstúpila jedna z obilníc sveta. Za tonu pšenice dostávame po tejto žatve pomaly o 200 eur nižšie ceny, ako sme mali minulý rok. Pšenica vlani o takomto čase stála 350 eur a teraz je to okolo 150 eur. No a posúvajú sa termíny. Pred rokom sme mali v rovnakom období veľa obilia vyvezeného, kým teraz sa nám začína hromadiť v skladoch.
Ako ovplyvňuje situáciu Ruská federácia, ktorá odstúpila od obilnej dohody? Podľa posledných správ má Rusko mimoriadne dobrú úrodu a robí všetko preto, aby obilie dostalo na svetové trhy, čo samozrejme stláča ceny.
Rusko naozaj zvyšuje významne produkciu obilia a bude preberať trhy v Afrike, ktoré tam mala Ukrajina, a ukrajinské obilie skončí v Európe. Tak to z dnešného pohľadu vyzerá. To je nová situácia, ktorá vyvoláva problém s odbytom slovenského obilia.
Môžu klesajúce ceny obilnín znížiť ceny chleba, rožkov a ostatných múčnych či pekárskych výrobkov?
Pri cene chleba či rožkov 70 až 80 percent nákladov tvoria energie a mzdy, nie cena pšenice presnejšie múky. To by museli zásadne zlacnieť energie, mzdy a všetko, čo s tým súvisí. Istý pokles tu, samozrejme, je. Všimnime si medziročnú infláciu, ktorá je pri potravinách po prvý raz pod 10 percent a to pri základných produktoch ako sú mlieko, syry, maslo.
Zákazom dovozu ukrajinského obilia sme narušili právomoc Európskej komisie (EK). Čo bude nasledovať?
To veľmi ťažko predpokladať. Som však rád, že Slovensko zákaz zaviedlo. Z našej strany je to pre EK minimálne zdvihnutý prst, upozornenie, že pre našu krajinu obilie nie je sranda, že musí dbať o svojich poľnohospodárov.
Berú v EK do úvahy, ako krížom krážom po Európe kolujú potraviny? Že z východu Európy ide až do Španielska obilie a odtiaľ naspäť bravčové mäso. Načo sú potom všetky zámery okolo znižovania uhlíkovej stopy?
Podľa mňa to neberú do úvahy a pritom to musia vedieť. Teraz ale ide generálne o novú situáciu. Ukrajina má proeurópske ambície, každá členská krajina EÚ hovorí, že Ukrajina raz vstúpi do EÚ. Musíme na túto novú situáciu reagovať. Áno, prinesie nám to problémy, ale z dlhodobého hľadiska si musíme odpovedať na otázku, ako ďalej so slovenským poľnohospodárstvom, pokiaľ Ukrajina bude v Európskej únii.
Bude to znamenať reštrukturalizáciu rastlinnej výroby?
No budeme sa musieť zamyslieť nad tým, čo pestovať na poliach, rozhodne by na nich nemala rásť burina ani tráva, to je hlúposť, budeme musieť pestovať plodiny, ktoré ľudia potrebujú.
Koľko nám prechod na nejaký iný typ výrob môže trvať?
V tejto chvíli si ani neviem predstaviť na aký iný typ produkcie pri toľkých hektároch by sme mali prejsť. Veď pšenicu pestujeme na 400-tisíc hektároch. Keby sme mali byť sebestační v zemiakoch, potrebujeme ich pestovať intenzívne na 6000 hektároch. Lenže my obilie budeme musieť pestovať, či sa to niekomu páči alebo nie. Do úvahy musíme zobrať prehlbujúce sa klimatické zmeny, suchá, neúrodné roky. Ani na Ukrajine sa nemusia urodiť súčasné objemy zrna. Uvidíme, ako sa tomu budú prispôsobovať aj ďalšie krajiny EÚ. To je ešte veľký otáznik.
Poverený minister pôdohospodárstva Jozef Bíreš v tejto súvislosti pre RTVS v pondelok povedal, aby sa „poľnohospodári orientovali na živočíšnu výrobu, aby obilie prešlo cez zvieratá. Tam je väčší zisk ako len pestovať a predávať obilie.“
Myšlienka je úplne skvelá, ale my dokážeme prehnať cez slovenský dobytok a slovenské ošípané iba určité množstvo obilia, určite nie všetko, ktoré dopestujeme. Chováme už len 130-tisíc dojníc, v podstate už takmer nemáme ošípané, chováme málo hydiny. To by sme museli zdvoj-až strojnásobiť stavy chovaných zvierat oproti súčasnosti. A je to aj otázka pre ľudí žijúcich na vidieku, či si vedia predstaviť trojnásobok zvierat, keď už teraz máme problém v hociktorej dedine postaviť nejakú novú maštaľ.
Slovensko zatiaľ národné embargo na vybrané ukrajinské agrokomodity neruší. Uviedol to v pondelok minister pôdohospodárstva Jozef Bíreš po zasadnutí Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov v Bruseli.
Bíreš pripomenul, že Slovensko svoje obmedzujúce opatrenia prijalo po vyhlásení eurokomisie, že po 15. septembri nepredĺži dočasné embargo na štyri plodiny (pšenica, kukurica, repka a slnečnice), čo poľnohospodári očakávali, aj tí na Slovensku.
„Je to prirodzená reakcia chrániť národný trh pred nadmerným dovozom komodít z Ukrajiny,“vysvetlil.
Dodal, že Ukrajinci v pondelok predložili systém garancie kontroly dovozu obilia na základe vývozných licencií. Podľa neho toto bolo potrebné poslať dopredu, pred zrušením embarga, a eurokomisia mala zaviesť prechodné obdobie, aby sa tento systém otestoval, či je účinný a či zabráni nekontrolovaným dovozom.
„Naše stanovisko je, že jednostranné opatrenia budeme uplatňovať, pokiaľ systém garancie zo strany Ukrajiny nebude vyhodnotený a nebudú záruky, že dovozy sú pod kontrolou,“ opísal situáciu.
Spresnil, že agrorezort ukrajinský systém preštuduje spoločne s colníkmi a pripraví si logistiku na kontrolu, čo môže trvať mesiac aj dva.
Na otázku, či prijatie ukrajinského systému záruk nepovedie k zrušeniu žaloby, ktorou chce predĺženie embarga riešiť Kyjev na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO) voči Slovensku, Maďarsku a Poľsku, Bíreš priznal, že táto žaloba ho prekvapila.
„My naše stanovisko, pokiaľ nie sú záruky, nezmeníme. Vieme prezentovať vo WTO naše dôvody a obavy. Neviem, či ukrajinská strana testovanie, ktoré požadujeme, vezme do úvahy alebo zašle žalobu,“ uviedol.
Bíreš v tejto súvislosti upozornil, že Slovensko sa v rámci koordinačnej platformy zriadenej eurokomisiou na monitorovanie dovozov z Ukrajiny snažilo presadzovať princíp jednoty. Prví od toho minulý týždeň ustúpili Bulhari, potom ani Rumuni neprijali národné opatrenia.
„Slovensko presadzovalo, že pokiaľ by to malo byť na národnej úrovni, tak bude pokračovať v rozsahu komodít, ktoré dohodla eurokomisia. Neboli sme otvorení tomu, aby sa počet komodít zvýšil,“ odkázal.
Poľsko k štyrom agrokomoditám pridalo ďalšie a Maďarsko zaviedlo zákaz až pre 24 ukrajinských výrobkov. Maďari to podľa Bíreša vysvetlili tým, že majú veľké obavy aj z ostatných ukrajinských tovarov, aby neohrozili fungovanie domáceho trhu.
Minister však upozornil, že aj napriek novej situácii podpora Ukrajiny a tranzitu jej obilia na svetové trhy pretrváva. V posledných mesiacoch sa objem tranzitu dokonca zvýšil.
„Chcem potvrdiť, že solidaritu k Ukrajine máme aj naďalej, budeme ju podporovať, a pokiaľ ide o tie štyri známe agrokomodity, ochrana národného trhu je prioritou,“ dodal.
Zdroj: tvnoviny.sk / cas.sk / hnonline.sk/ pravda.sk / sme.sk
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…