VIDEO: Nekonečná koaličná kríza umocnená kauzou zatknutia šéfa SIS Pčolinského

Publicista a politický analytik Roman Michelko sa vo svojom videoblogu venuje aktuálnemu dianiu na Slovensku.

Koaličná kríza neskončila, ale ďalej trvá. Minister zdravotníctva Marek Krajči bol len zástupným problémom, v skutočnosti šlo len a len o Igora Matoviča a ten, ako vieme, svoju pozíciu nestratil. To znamená jediné, konflikty sa budú ďalej stupňovať a sme tam, kde sme nechceli byť.

Koaličná kríza sa mala ukončiť nasledovne: Igor Matovič mal stiahnuť Mareka Krajčiho z pozície ministra zdravotníctva a Richard Sulík Janu Bittó Cigánikovú z jej postu predsedníčky zdravotníckeho výboru a tento post následne dať Mareka Krajčiho. Nič by sa tým síce nevyriešilo, ale aspoň by sa zachovalo dekórum, že koaliční partneri niečo dosiahli. Túto idylku však zásadne nabúral premiér Igor Matovič, keď na tlačovke okrem iného Krajčiho a seba dojal k slzám, verejnosti zvestoval, že demisia sa odkladá na neurčito, teda na čas, keď sa bude naplno očkovať Sputnikom V a opäť hrubo zaútočil na koaličných partnerov. Tým pádom nič nepochopil (Juraj Šeliga), respektíve všetko sa dostalo do bodu nula (Richard Sulík).

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Je jasné, že takto sa ďalej vládnuť nedá.

Čo teda môže Richard Sulík urobiť? Jeho jediná možnosť je správať sa krajne machiavelisticky. Richard Sulík musí využiť svoju silu, spojiť ju so silou strany ZA ĽUDÍ a použiť ju efektívne a konzekventne. Igor Matovič totiž prestane hrať svoju hazardnú hru len vtedy, keď tvrdo narazí. A narazil by len vtedy, ak by sa Richard Sulík spojil s opozíciou a povalil by vládu. V tom prípade by bol premiér Matovič mimo hru. Richard Sulík by to mal risknúť o to viac, pretože pozná extrémnu psychickú labilitu svojho protihráča Igora Matoviča a je vysoko pravdepodobné, že po takomto debakli by sa jednoducho stiahol z politiky.

Následne by prezidentka Zuzana Čaputová poverila pravdepodobne predstaviteľa najsilnejšieho poslaneckého klubu OĽANO ministra Eduarda Hegera sformovaním novej vlády na politickom pôdoryse tej predchádzajúcej, teda pozostávajúcej z tých istých členov, len mierne personálne obmenenej. A je viac než isté, ako by si vybral bezprízorný poslanecký klub plný antiosobností, ak by stál pred voľbou medzi predčasnými voľbami o pol roka alebo perspektívou troch pohodlných rokov na čele síce s nevýrazným, ale vypočítateľným premiérom Eduardom Hegerom.

Tento scenár by bol veľmi efektívny a účinný, znamenalo by to ale, že by sa Richard Sulík musel zbaviť mentálneho bloku a znova povaliť vlastnú vládu, no zároveň by musel mať partnera – ZA ĽUDÍ -, ktorý neuhne, ani keď pôjde do tuhého. Ak toto nedokáže, nemá šancu tento súboj vyhrať. Richard Sulík totiž nemá v tejto hre práve najlepšie karty a ak chce vyhrať, musí hrať veľmi tvrdo. Nechajme sa prekvapiť, či to dokáže.

Jedným z možných vysvetlení, že NAKA zadržala šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, je o výstrahe vyslanej strane SME RODINA. Táto strana bola dosiaľ kľúčovým spojencom premiéra Igora Matoviča, no práve počas koaličnej krízy vydal Boris Kollár viaceré dvojznačné vyjadrenia, keď povedal, že si vie predstaviť aj rekonštrukciu vlády a naznačil, že jeho podpora Igorovi Matovičovi nemusí byť trvalá a bezvýhradná. No a ako vieme, vydieranie a nátlak na koaličného partnera, je integrálnou súčasťou štýlu vládnutia Igora Matoviča. V jeho mentálnom vesmíre je niečo také úplne samozrejmé.

Zároveň sa ukazuje, že v ďalšom vývoji celej kauzy má kľúčové postavenie špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Návrh na zásah proti Vladimírovi Pčolinskému odobril práve Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), takže „posledná míľa“ vedúca k jeho stíhaniu išla práve z Lipšicovho úradu. A nič na tom nezmení ani skutočnosť, že ako osobne zainteresovaný všetky kompetencie v tejto kauze presunul na svojho zástupcu Petra Kysela. To môžeme interpretovať dvojako. Buď boli dôkazy proti Pčolinskému naozaj nepriestrelné a snaha zamiesť to pod koberec by znamenala neprijateľné riziko, alebo sa Daniel Lipšic rýchlo zorientoval a aj tento akt je svedectvom o jeho emancipácii voči krajniakovsko-pčolinskej politickej skupinke, ktorú si vyhodnotil ako dlhodobo neperspektívnu.

Zdroj: YouTube Roman Michelko/IV