Teplá voda na prídel a kúrenie na 17 stupňov bude realita. Na krízu sa pripravujú aj ďalšie štáty EÚ. Obmedzovať dodávky energií pre ľudí na Slovensku považuje Sulík za extrémne riešenie.
Európske krajiny avizujú razantné kroky na zníženie spotreby energií. Všetci sa obávajú najhoršieho scenára, ktorý by znamenal úplne zastavenie dodávok ruského plynu do Európy.
Šéf ropnej a plynárenskej spoločnosti Shell Ben van Beurden na konferencii v Oxforde napríklad varoval, že nie je vylúčené, že Európa bude počas nadchádzajúcej zimy prinútená dodávať energie na prídel. Podľa Commerzbank nedostatok plynu môže spustiť reťazovú reakciu s nepredvídateľnými následkami na nemeckú ekonomiku.
Banka varuje pred rizikom vypuknutia podobne vážnej krízy, aká nastala v roku 2009. V prípade akútneho nedostatku plynu napríklad nemecké mesto Hamburg obmedzí dodávky teplej vody a maximálnu teplotu vykurovania.
„Pri akútnom nedostatku plynu by mohla byť teplá voda k dispozícii počas dňa iba v určitých časoch,“ povedal hamburský senátor pre životné prostredie Jens Kerstan, citovaný denníkom Welt am Sonntag.
VIDEO: Richard Sulík k úsporným opatreniam a jadrovom palivu do elektrární
Aj ďalšie nemecké mesto Hannover prijalo viaceré opatrenia v súvislosti s energetickou krízou. V budovách, ktoré patria pod správu mesta, sa priškrtí kúrenie a vypne sa osvetlenie na fasádach budov. Počas vymedzenej vykurovacej sezóny, teda od 1. októbra do 31. marca, bude v kancelárskych priestoroch pod správou mesta nastavená teplota najviac na 20 stupňov Celzia. Mimo nej sa „v zásade“ nebude kúriť.
Školy nebudú mať vymedzenú vykurovaciu sezónu, ale budú môcť mať vnútri tiež najviac 20 stupňov. V obchodných či skladovacích priestoroch bude teplota od 10 do 15 stupňov. V umývadlách v mestských budovách ani v sprchách na plavárňach či športoviskách nepotečie teplá voda, píše britský spravodajský portál BBC.
Podľa agentúry Reuters najväčší nemecký prenajímateľ rezidenčných nehnuteľností Vonovia obmedzí nočné vykurovanie pre nájomníkov v mnohých svojich bytoch. Spoločnosť, ktorá v Nemecku vlastní okolo 490-tisíc bytov a vykuruje ich prostredníctvom rôznych dodávateľov energií, zníži vykurovanie medzi 23.00 a 6.00 na 17 stupňov.
Aj Španieli prijali v dôsledku obáv z energetickej krízy rázne opatrenia. Kancelárie, obchody a pohostinstvá v krajine už nebudú môcť nastaviť svoje klimatizácie v lete pod 27 stupňov ani v zime zvyšovať kúrenie nad 19 stupňov Celzia. Obchody napríklad budú musieť mať povinne zatvorené dvere a vykurovacie systémy budú podliehať častejšej kontrole.
Podľa ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) je možné vo verejných budovách realizovať úsporné opatrenia, ale obmedzovať dodávky energií pre ľudí považuje za extrémne riešenie. „Vo verejných budovách alebo všeobecne v správe štátu je možné realizovať úsporné opatrenia, ale nanútiť ľuďom a obmedzovať im dodávky plynu či elektriny považujem za veľmi extrémne riešenie, o ktorom by sme mali začať rozmýšľať až vtedy, keď všetky ostatné zlyhajú,“ povedal v pondelok na tlačovej konferencii. „My máme na stole lepšie riešenia,“ dodal.
Potvrdil, že už medializované memorandum so Slovenskými elektrárňami dotiahli do podoby finálnej zmluvy. Tú aktuálne poslali na notifikáciu do Bruselu, ktorý ju musí odsúhlasiť. „Podali sme notifikáciu a očakávame v novembri vyjadrenie Európskej únie,“ povedal Sulík.
Ak Európska únia bude súhlasiť, tak so Slovenskými elektrárňami podpíšu zmluvu. „K tomuto máme pripravený plán B. Rátame aj s eventualitou, že zmluva notifikovaná nebude,“ poznamenal Sulík.
Pri cenách plynu podľa neho platí, že kto uzavrie so SPP štvorročnú zmluvu, nebude mať až také drastické zvýšenie cien plynu. „Toto platí, plyn je už zazmluvnený. Musíme ešte spraviť jednu zmenu vo vyhláške ÚRSO, až potom vie SPP uzatvárať zmluvy. Avizoval som, že to bude možné od začiatku augusta, musíme však tento termín posunúť. Všetko platí, ale zmluvy bude možné uzatvárať až o niečo neskôr,“ dodal Sulík s tým, že nie sú pod veľkým časovým tlakom, keďže zmeny budú platiť až od januára.
Ak bude úspora energií, tak bude aj solidarita, znie z Bruselu. Členské krajiny únie koncom minulého týždňa formálne potvrdili nariadenie o dobrovoľnom znížení dopytu po plyne na túto zimu o 15 percent. Únia tak reaguje na možné obmedzenie dodávok z Ruska. Krajiny sa zaviazali znížiť od začiatku augusta do konca marca spotrebu plynu o 15 percent oproti priemeru za posledných päť rokov. Slovensko získalo viaceré výnimky, vďaka ktorým bude môcť v skutočnosti spáliť plynu viac.
Solidarita by v praxi vyzerala tak, že dodávatelia, ktorých odberatelia dokážu ušetriť viac, by plyn nedržali vo svojich zásobách, ale predali by ho tým štátom, kde je nedostatok. Zákony EÚ zaväzujú členské štáty posielať plyn do susedného štátu, ktorého domácnosti alebo základné služby, ako sú nemocnice, čelia vážnemu nedostatku. Aby však výmena mohla prebiehať aj v praxi, vlády uzatvárajú bilaterálne dohody.
Zdroj: pravda.sk
Vraj sa tým klaniame režimu, ktorý podkopáva bezpečnosť celej Európy. Novopečený „energetický expert“ a poslanec…
Ukrajinský prezident podľa slovenského premiéra finančne poškodzuje Slovensko a kvôli podpore sankcií na ruský jadrový…
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…