Šéf Kremľa vo štvrtok oznámil, že rozhodol o uskutočnení špeciálnej vojenskej operácie vo východnej časti Ukrajiny, ktorá v nadväznosti na uznanie samostatnosti separatistických regiónov Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky je zameraná na „ich obranu“.
Ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že nariadil armáde svojej krajiny, aby uskutočnila špeciálnu operáciu v regióne Donbasu po tom, ako lídri separatistických republík požiadali Moskvu o vojenskú pomoc v reakcii na podľa nich rastúcu „ukrajinskú agresiu“.
„Okolnosti si vyžadujú, aby sme podnikli rozhodné a okamžité kroky,“ uvádza v svojom rozkaze. „Ľudové republiky na Donbase sa obrátili na Rusko so žiadosťou o pomoc. V tejto súvislosti som v súlade s článkom 51, časť 7 Charty OSN, so súhlasom Rady federácie a v súlade so zmluvami o priateľstve ratifikovanými Federálnym zhromaždením a vzájomnej pomoci s Doneckou a Luhanskou ľudovou republikou rozhodol o uskutočnení špeciálnej vojenskej operácie,“ uviedol Putin.
Ruský prezident zároveň v príhovore k verejnosti uviedol, že chce „demilitarizovať“ a zbaviť Ukrajinu nacistov. Podľa neho „nemáme v pláne okupovať ukrajinské územie“. V priebehu niekoľkých okamihov po prejave sa v mestách na Ukrajine ozvala séria výbuchov, pričom CNN, CBC a viaceré ukrajinské médiá informovali o výbuchu v hlavnom meste Kyjev.
Putin ukrajinských vojakov vyzval, aby zložili zbrane a vrátili sa domov. Ruský prezident takisto varoval ďalšie krajiny, že akýkoľvek pokus o zasahovanie do krokov Ruska bude viesť k následkom.
Putin zdôraznil, že Rusko rešpektuje a bude rešpektovať suverenitu krajín Spoločenstva nezávislých štátov (SNS).
„Správame sa s rešpektom a budeme tak rokovať so všetkými novovzniknutými krajinami v postsovietskom priestore. Rešpektovali sme a budeme rešpektovať ich suverenitu. A príkladom toho je pomoc, ktorú sme poskytli Kazachstanu, ktorý čelil tragickým udalostiam, s výzvou svojej štátnosti a celistvosti,“ uviedol Putin.
NATO, ako zdôraznil Putin, sa blíži k hraniciam Ruska. Moskva sa podľa neho už 30 rokov snaží vyjednať nerozširovanie bloku na východ a čelila podvodom, nátlaku a vydieraniu.
„Prečo sa to všetko deje (pozn. rozširovanie NATO)? Kde sa berie tento drzý spôsob vyjadrovania z pozície vlastnej výnimočnosti, neomylnosti, anarchie? Kde sa berie ten nedbalý a pohŕdavý postoj k našim záujmom a úplne legitímnym požiadavkám?“ uviedol Putin.
Ruské ministerstvo obrany vydalo vyhlásenie, v ktorom tvdí, že neútočí na mestá a civilné objekty, ale cielia presne navádzanými strelami na vojenskú infraštruktúru. „Civilnému obyvateľstvu Ukrajiny nehrozí žiadne nebezpečenstvo,“tvrdí ruská armáda. Ukrajinské autority už naopak hovoria o desiatkach obetí na ľudských životoch.
Americký prezident Joe Biden vo svojom vyhlásení uviedol, že „modlitby celého sveta sú dnes večer s ukrajinským ľudom, ktorá trpí nevyprovokovaným a neodôvodneným útokom ruských vojenských síl“.
Rozhodnutie prišlo niekoľko dní po tom, ako Moskva uznala nezávislosť separatistických republík Doneck a Luhansk v Donbase a obvinila Kyjev, že si nesplnil svoje záväzky vyplývajúce z minských dohôd uzavretých v rokoch 2014 a 2015 s cieľom vyriešiť konflikt medzi separatistami a ukrajinskou vládou.
Ruskí predstavitelia neskôr schválili niečo, čo označili za „mierovú operáciu“ v regióne. Západní lídri celé mesiace predpovedali hroziaci vpád, pričom tvrdili, že Rusko zhromaždilo vojenské jednotky pri hraniciach s Ukrajinou a v susednom Bielorusku, kde Moskva v posledných týždňoch uskutočnila spoločné cvičenia.
Rusko však doteraz popieralo plány na útok a tvrdilo, že jeho akcie v Donbase budú mať obranný charakter. USA a ich európski partneri už po uznaní separatistických štátov uvalili sankcie na rad ruských finančných inštitúcií, úradníkov a zákonodarcov a prisľúbili, že v prípade ďalšieho „napadnutia“ Ukrajiny Moskvou zavedú ďalšie sankcie.
Ukrajinská pohraničná služba uviedla, že štátna hranica bola napadnutá Ruskom s podporou Bieloruska.
Ukrajinskí pohraničníci nekladú ruským jednotkám žiadny odpor, uvádza tiež ruské ministerstvo obrany.
Ukrajinskí používatelia sociálnych sietí informujú o výsadkovej operácii nad Charkovom. Na oblohe sú vidieť padáky.
„Rozhodol som sa uskutočniť špeciálnu vojenskú operáciu. Jej cieľom je chrániť ľudí, ktorí boli osem rokov vystavení šikanovaniu a genocíde zo strany kyjevského režimu,“ cituje Ukrajinská Pravda z Putinovho prejavu v ruskej televízii.
„Rusko nedovolí, aby sa na Ukrajine objavili jadrové zbrane,“ nechal sa ďalej počuť Putin. Ukrajina sa týchto zbraní vzdala už v 90. rokoch a tento rok deklarovala, že o umiestnenie jadrových zbraní na svojom území nemá záujem.
Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok oznámilo, že neutralizovalo ukrajinské vojenské letecké základne a ukrajinské systémy protivzdušnej obrany.
Oznam prišiel niekoľko hodín po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin spustil vojenskú ofenzívu proti susednej krajine. Informovala o tom francúzska tlačová agentúra AFP.
„Vojenská infraštruktúra na ukrajinských vojenských leteckých základniach bola vyradená z prevádzky,“ napísalo ruské ministerstvo obrany v oznámení, ktoré priniesli tlačové agentúry. Ministerstvo dodalo, že „zničilo“ protivzdušnú obranu Kyjeva.
Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že nepodniká žiadne raketové, letecké ani delostrelecké údery proti ukrajinským mestám, napísala RIA Novosti. Moskva dnes začala otvorený vojenský útok proti Ukrajine.
„Vysoko presné zbrane vyraďujú z prevádzky ukrajinskú vojenskú infraštruktúru, objekty protivzdušnej obrany, vojenské letiská a letectvo ukrajinských ozbrojených síl,“ cituje RIA Novosti z vyhlásenia ruského rezortu obrany. „Civilnému obyvateľstvu nič nehrozí,“ uviedlo tiež ministerstvo.
Ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že dal súhlas na špeciálnu vojenskú operáciu na ukrajinskom Donbase. V stredu ho lídri východoukrajinskej separatistickej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky požiadali, aby im pomohol odvrátiť „agresiu zo strany ukrajinskej armády“.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa agentúry Reuters povedal, že Rusko podniklo raketové útoky na ukrajinskú infraštruktúru a pohraničné stráže a že z mnohých miest sa ozývajú výbuchy. V krajine vyhlásil vojnový stav. Ministerstvo zahraničia v Kyjeve uviedlo, že cieľom ruskej vojenskej operácie je zničiť ukrajinský štát.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vyhlásil stanné právo a vyzval občanov, aby nepodliehali panike po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin oznámil začiatok vojenskej operácie na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správ prevzatých od agentúr AP a AFP.
Stanica BBC vo štvrtok ráno napísala, že Zelenskyj Radu národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) požiadal o vyhlásenie stanného práva. RNBO mala podľa BBC uskutočniť naliehavé zasadanie s cieľom rozhodnúť o prezidentovej požiadavke.
Prezident uviedol, že Rusko útočí na ukrajinskú vojenskú infraštruktúru. Obyvateľov vyzval, aby zostávali doma a neprepadali panike. Predtým zvolal bezpečnostnú radu štátu.
„Bez paniky, sme silní, sme pripravení na všetko, zvíťazíme,“ citovala Unian ukrajinského prezidenta.
Zelenskyj doplnil, že o situácii hovoril s americkým prezidentom Joom Bidenom.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok oznámil, že jeho spojenci budujú „koalíciu“ proti ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Zelenskyj vyzval svet, aby prijal opatrenia, ktoré prinútia Moskvu zastaviť útok na Ukrajinu, informovala agentúra AFP.
„Budujeme protiputinovskú koalíciu,“ napísal Zelenskyj na Twitteri po rokovaní s lídrami USA, EÚ, Británie, Nemecka a Poľska. „Svet musí prinútiť Rusko k mieru,“ dodal Zelenskyj.
Americký prezident Joe Biden v stredu povedal, že „svet voči Rusku vyvodí zodpovednosť“ za jeho útok na Ukrajinu. Tento útok podľa Bidena spôsobí „katastrofálne straty na životoch“. TASR informuje na základe správy od agentúry AFP.
„Rusko je zodpovedné za úmrtia a skazu, ktoré tento útok prinesie a Spojené štáty, ich spojenci a partneri budú odpovedať jednotným a rozhodným spôsobom,“ uviedol Biden vo vyhlásení, ktoré na svojej webovej stránke zverejnil Biely dom.
Biden to vyhlásil krátko po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin oznámil začiatok vojenských operácií na Ukrajine, píše AFP. Americký prezident sa podľa svojich slov vo štvrtok prihovorí Američanom, aby oznámil „následky“, ktorým bude Rusko čeliť.
V ukrajinskom hlavnom meste Kyjev a v ďalších ukrajinských mestách neďaleko frontovej línie a pri pobreží bolo vo štvrtok nad ránom počuť výbuchy krátko po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin oznámil začiatok vojenskej operácie na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
V Kyjeve bolo počuť sirény policajných automobilov a sanitiek. Spravodajcovia AFP hlásia výbuchy z mesta Odesa na pobreží Čierneho mora.
Výbuchy hlásili aj z mesta Charkov, ktoré sa nachádza približne 35 kilometrov od hraníc s Ruskom na východe Ukrajiny. Štyri explózie zaznamenali v meste Kramatorsk v Doneckej oblasti, píše AFP.
Ukrajinská pohraničná stráž vo štvrtok ráno oznámila, že ruská armáda zaútočila na Ukrajinu zo susedného Bieloruska. Informácie priniesla tlačová agentúra AP.
Pohraničná stráž uviedla, že ruskí vojaci spustili počas útoku podporovaného Bieloruskom aj delostreleckú paľbu. Ukrajinská pohraničná stráž dodala, že paľbu opätovala a že zatiaľ nie sú hlásené žiadne obete.
Ruskí vojaci boli vyslaní na územie spojenca Bieloruska na vojenské cvičenia a tento krok vnímal Západ ako predohru k invázii na Ukrajinu. Ukrajinské hlavné mesto Kyjev sa nachádza len približne 75 kilometrov južne od hranice s Bieloruskom, pripomína agentúra AP.
Ukrajinská armáda oznámila, že na východe krajiny neďaleko proruskými separatistami ovládaného regiónu Donbas zostrelila päť ruských lietadiel a jeden vrtuľník.
TASR o tom informuje na základe spravodajského servisu tlačovej agentúry AFP.
„Podľa veliteľstva spoločných síl dnes, 24. februára, v oblasti operácie spoločných síl bolo zostrelených päť lietadiel a jeden vrtuľník agresorov,“ oznámil generálny štáb ukrajinskej armády.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo štvrtok slovne odsúdil „ľahkovážny a ničím nevyprovokovaný útok“ Ruska na Ukrajinu. Takisto upozornil, že to ohrozí veľké množstvo životov. TASR informáciu prevzala od agentúry AFP.
„Opätovne, aj napriek napriek našim opakovaným varovaniam a neúnavnému úsiliu venovať sa diplomacii, si Rusko vybralo cestu agresie voči zvrchovanej a nezávislej krajine,“ povedal Stoltenberg vo vyhlásení.
Spojenci NATO sa podľa jeho slov stretnú, aby hovorili o následkoch „agresívnych“ krokov Ruska. „V týchto hrozných časoch stojíme pri Ukrajincoch,“ povedal Stoltenberg a dodal, že NATO urobí všetko, čo je v jeho silách na ochranu a obranu všetkých spojencov.
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres v noci na štvrtok Putina žiadal, aby na Ukrajinu nezaútočil a „aby dal šancu mieru“, píše agentúra AP. Guterres tak urobil niekoľko minúť predtým, ako Putin oznámil vojenskú operáciu na Ukrajine, pripomína agentúra.
„Prezident Putin, zastavte útok svojich vojakov na Ukrajinu. Dajte šancu mieru. Zomrelo už priveľa ľudí,“ napísal Guterres na sociálnej sieti Twitter.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba ruského prezidenta Vladimira Putina vo štvrtok obvinil zo začatia „totálnej invázie“ na Ukrajinu. TASR o tom informovala na základe správy prevzatej od agentúry AFP a vyhlásenia Kulebu na sociálnej sieti Twitter.
„Putin práve začal totálnu inváziu Ukrajiny,“ napísal Kuleba na Twitteri a dodal, že v ukrajinských mestách zaznamenali výbuchy.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok vo štvrtok ráno rázne odsúdil priamy vojenský útok Ruska na Ukrajinu, krajinu susediacu so Slovenskou republikou. TASR o tom informuje na základe Korčokovho vyjadrenia na sociálnej sieti Twitter.
„Rusko hrubo porušuje medzinárodné právo a zásady Charty OSN,“ napísal Korčok. Kroky Ruska podľa jeho slov predstavujú „priame ohrozenie európskej bezpečnosti“.
„Rozhodne odsudzujem priamy vojenský útok Ruskej federácie na nášho suseda Ukrajinu. Na dnešnom mimoriadnom zasadnutí NATO budeme žiadať Alianciu o konzultáciu podľa článku štyri,“ vyhlásil Korčok s tým, že súčasná situácia si to vyžaduje.
Šéf slovenskej diplomacie zároveň oznámil, že je v permanentnom kontakte so slovenským veľvyslanectvom v Kyjeve. Všetci sú podľa slov ministra nateraz v bezpečí. „Ich ďalšie zotrvanie je koordinované s ostatnými štátmi Európskej únie,“ podotkol.
Vláda SR odsudzuje konanie ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho vlády. V súčinnosti so spojencami v NATO a Európskej únii bude pomáhať v sebaobrane Ukrajiny pred ruským agresorom a zasadzovať sa za zastavenie bojov. Premiér Eduard Heger o tom informuje na sociálnej sieti.
„Je to zo strany Ruska neospravedlniteľný barbarský čin, hrubé porušenie medzinárodného práva. Znova nám pred očami ožil ruský imperializmus v jeho agresívnej, militantnej podobe,“ uviedol Heger. Slovensko podľa jeho slov stojí pri ukrajinskom ľude.
Nastolenie mieru považuje za absolútnu prioritu. „Dnes však vieme, že je ho možné dosiahnuť len tým, že demokratické štáty budú mať voči diktatúram a despotom vojenskú prevahu a ich odvetné kroky za agresiu budú mať silný moment odstrašenia. Vláda ubezpečuje občanov na Slovensku, že spolu so spojencami v Severoatlantickej aliancii urobí všetky potrebné kroky na odvrátenie vojny, ktorá zasiahla nášho suseda,“ zhrnul Heger.
Minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽANO) potvrdil, že vo štvrtok približne o štvrtej hodine ráno slovenského času sa začala masívna nevyprovokovaná vojenská operácia Ruskej federácie voči Ukrajine.
Naď na sociálnej sieti uviedol, že útok je realizovaný na mnohých miestach Ukrajiny.
„Všetky naše zodpovedné bezpečnostné zložky a ústavné orgány sú v kontakte. O ďalšom vývoji a prijímaných opatreniach budeme informovať v priebehu dňa,“ avizoval.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová ostro odsúdila protiprávnu agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine. Ukrajinskému ľudu, ako aj vedeniu krajiny a prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému vyjadrila plnú podporu a solidaritu.
„Nádej tých, ktorí si mysleli, že Rusko sa uspokojí s vojenskou okupáciou častí Doneckej a Luhanskej oblasti sa ukázala byť ilúziou,“ skonštatovala na sociálnej sieti Čaputová. Pripomenula, že pred niekoľkými hodinami Ruská federácia napadla Ukrajinu a začala vojenskú inváziu, pričom ruské ozbrojené sily zasiahli aj zvyšok východnej Ukrajiny.
Pre aktuálnu situáciu na Ukrajine zasadne mimoriadne vo štvrtok ráno Bezpečnostná rada SR. TASR o tom informovali z Úradu vlády SR.
Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár rázne odsudzuje vojenskú agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine ako suverénnemu štátu. TASR o tom informovala hovorkyňa predsedu parlamentu Michaela Jurcová.
„Tento krok považuje za neprijateľný, neospravedlniteľný a bezprecedentný. Ide o hrubé porušenie medzinárodného práva a narušenie územnej celistvosti nášho suseda,“ uviedla hovorkyňa.
Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz a britský premiér Boris Johnson vo štvrtok odsúdili vojenskú operáciu Ruska, ktorú v noci na štvrtok začalo vo východnej časti Ukrajiny. TASR prevzala informácie z agentúr AFP a DPA.
Scholz ruskú vojenskú operáciu označil za „evidentné porušenie“ medzinárodného práva a „temný deň“ pre Európu. Nemecko podľa jeho slov tento bezcharakterný čin odsudzuje. „Ukrajine a jej obyvateľom posielame našu solidaritu,“ povedal.
Nemecký kancelár podľa svojho hovorcu hovoril ráno aj telefonicky s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorého uistil o „plnej solidárnosti Nemecka v tejto ťažkej hodine“.
Johnson takisto odsúdil „strašné udalosti na Ukrajine“. Ruský prezident Vladimir Putin podľa si podľa jeho slov „zvolil cestu krviprelievania a skazy tým, že začal tento nevyprovokovaný útok“.
Spojené kráľovstvo a jeho spojenci budú podľa Johnsona „reagovať rozhodne“. Britský premiér dodal, že už hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Európska únia uvalí na Rusko nové „masívne a bolestivé“ sankcie, uviedli vo štvrtok vo vyhlásení predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel. Informácie priniesla tlačová agentúra DPA.
Lídri EÚ sa majú stretnúť v Bruseli o 20.00 h SEČ na mimoriadnom summite, ktorý bol oznámený v stredu ešte pred štvrtkovým rozhodnutím ruského prezidenta Vladimira Putina, že zaútočí na východnú Ukrajinu.
Európska únia uvalila prvé kolo sankcií proti Rusku v stredu po tom, čo Putin v pondelok uznal ukrajinské separatistické oblasti, Doneckú a Luhanskú, za nezávislé štáty.
Dvadsaťsedem lídrov EÚ bude v Bruseli diskutovať o „ďalších reštriktívnych opatreniach, ktoré budú mať masívne a bolestivé následky pre Rusko za jeho konanie, a lídri ich budú koordinovať so svojimi transatlantickými partnermi“, uviedli vo vyhlásení Michel a von der Leyenová. Tento nový balík sankcií bude prijatý „bleskurýchlo“, dodali obaja politici.
Najvyšší predstavitelia Únie ostro odsúdili „bezprecedentnú vojenskú agresiu Ruska“ proti Ukrajine.
„Rusko týmito nevyprovokovanými a neospravedlniteľnými vojenskými akciami hrubo porušuje medzinárodné právo a podkopáva európsku aj celosvetovú bezpečnosť a stabilitu,“ dodali Michel a von der Leyenová.
Kremeľ v stredu oznámil, že lídri dvoch separatistických regiónov vo východnej časti Ukrajiny ruského prezidenta Putina žiadajú o „pomoc“ s „odrazením agresie“ zo strany ukrajinskej armády.
Ruský prezident v pondelok tieto regióny – Doneckú ľudovú republiku (DĽR) a Luhanskú ľudovú republiku (LĽR) – vyhlásil za nezávislé štáty a nariadil vyslanie vojsk do týchto oblastí.
Online spravodajstvo môžete sledovať TU.
Správu aktualizujeme …
Zdroj: rt.com / magazin1.sk (1), (2) / hnonline.sk (1), (2), (3) / info.sk (1), (2), (3), (4), (5), (6), (7), (8), (9), (10), (11), (12), (13), (14), (15) / YouTube / InfoVojna
Bývalá dánska kráľovná Margaréta II. svojich zosnulých rodičov obraňuje. Peter Kramer vo svojej 380-stranovej knihe…
Koncepcia „prvotného antigénového hriechu“ bola prvý raz navrhnutá pred šesťdesiatimi rokmi. Tento fenomén má potenciál…
„Na ich vyradenie z prevádzky boli použité oveľa silnejšie výbušné nálože a oveľa väčšie plavidlo,“…
Hlavné mestá krajín Západu zrazu zabudli na princípy, ako je spravodlivá súťaž, nedotknuteľnosť vlastníctva, prezumpcia…
Nemecko vysvetľuje včerajšiu náhlu návštevu ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej na Ukrajine túžbou oficiálneho Berlína…
Ruské veľvyslanectvo ostro odsúdilo slová britského veľvyslanca Edwarda Fergusona, ktorý sa v článku pre srbské…