VIDEO: Matica slovenská informovala o šokujúcom incidente počas výročnej spomienky vychádzky štúrovcov na Devín. Správca hradu účastníkom oznámil, že používať slovenskú zástavu v areáli Devínskeho hradu je zakázané.

„Títo kultúrni barbari sa rozhodli pošliapať identitu Slovákov na ich vlastnom území,“ reagoval poslanec Taraba a zároveň avizoval zorganizovanie protestu na hrade Devín. „Nech nám prídu povedať, že Slovensko nie je Slovenskom!,“ odkázal progresívcom na čele s prezidentkou Čaputovou a primátorom Vallom.

Národná kultúrna pamiatka hrad Devín je v správe Múzea mesta Bratislava, mestskej kultúrnej organizácie hlavného mesta Slovenskej republiky, ktorého primátorom je Matúš Vallo. Podľa Tomáša Tarabu je teraz jedinou odpoveďou organizácia masívneho pochodu na hrade Devín, kde môžu Vallo, Šimečka, Čaputová a spol. prísť s kukláčmi aj policajným prezidentom Hamranom vysvetliť, prečo na území Slovenskej republiky, na pietnom mieste hradu Devín nemôžeme používať slovenské zástavy.

Študenti bratislavského lýcea pod vedením Ľudovíta Štúra podnikli dňa 24. apríla 1836 pamätnú vychádzku na Devín, kde sa vyslovili za sebaurčovacie právo pre slovenský národ a prvý raz použili názov Bratislava namiesto dovtedy zaužívaného Prešporok.

Prvý raz tiež bratislavská mládež spievala hymnickú pieseň Hej, Slováci Gemerčana Samuela Tomášika na nápev poľskej revolučnej piesne z roku 1796, ktorá sa stala hymnou štúrovského hnutia revolučných rokov 1848-1849 a zápasu Slovákov v Uhorsku a bývalej Československej republike (ČSR) za národnú a štátnu slobodu, pričom v rokoch 1939-1945 sa stala štátnou hymnou prvej Slovenskej republiky. Účastníci pamätnej vychádzky si zvolili aj slovanské mená.

„Z besedovania utkvelo mi ešte v pamäti Štúrovo nasledujúce vzletné vyznanie: Bratia! Akúže pamiatku si odnesieme odtiaľto? Moja nárada by smerovala ta, aby každý z nás zvolil si heslo života a priložil si alebo prijal od nás meno slovanské ku krstnému menu svojmu“. Tak si spomínal Štúrov verný druh Jozef Miloslav Hurban v životopisnom diele Ľudovít Štúr na pamätnú vychádzku študentov bratislavského lýcea na Devín v nedeľu 24. apríla 1836. Bolo to v roku, keď sa Ľudovít Štúr stal podpredsedom samovzdelávacieho krúžku, čiže vedúcou osobnosťou z radov študentov, pretože predsedom býval vždy niekto z profesorov. Vychádzka na Devín bola vstupnou bránou mladých študentov do činorodej práce, ňou sa začínala formovať Štúrova družina.

Najvýznamnejšie vlastenecké podujatie slovenskej mládeže bolo pripravované v najväčšej tajnosti, nesmelo sa prezradiť nič dopredu a nesmel byť pribraný nikto nepozvaný. Na cestu sa účastníci mohli vydať v skupinkách najviac po dvoch až troch. Zúčastnení sa už od rána schádzali v záhrade hostinca pod Devínom a neskôr sa všetci spolu držiac sa za ruky vybrali hore na kopec. Devín bol v popredí záujmu slovenských národovcov ako symbol slovenskej štátnosti a svojbytnosti, spolupatričnosti, kultúrno-historických tradícií Veľkej Moravy a cyrilo-metodskej misie. Na vybranom mieste v pamätný deň predniesol Ľ. Štúr prejav, zneli vlastenecké piesne a ďalej sa rečnilo, diskutovalo a recitovalo.

Keď z hradu odchádzali, všetci už mali o jedno slovanské krstné meno viac. A väčšina z nich ho používala do konca života. Odvtedy poznáme Jozefa Miloslava Hurbana, Michala Miloslava Hodžu, Augusta Horislava Škultétyho, Gustáva Dobroslava Grossmanna, Benjamína Pravoslava Červenáka a ďalších. Ľudovít Štúr si zvolil meno Velislav. Viacerí životopisci však Štúrovi vyčítajú, že toto meno oficiálne používal iba necelé dva roky. Je to pravda, ale príčina, že Štúr od používania tohto mena odstúpil, je zrejmá. V eufórii na hrade si to neuvedomil, lebo vtedy ešte nepredpokladal takú veľkú vodcovskú úlohu. Neskôr mu však došlo, že obsah tohto mena (slávny veliteľ, veľmi slávny) začína pôsobiť retardačne. Nechcel tak ostentatívne pripomínať svoje miesto nielen medzi študentmi, ale ani na verejnosti.

Návštevu Štúrovej družiny a s ňou spojené udalosti pripomína pamätná tabuľa umiestnená na severnej stene brala pod hradom s portrétom Ľudovíta Štúra. Jej autorom je sochár Jozef Pospíšil a bola odhalená pri storočnici pamätnej vychádzky mladých študentov, teda v roku 1936. Devínsky výlet nebol posledným, po ňom sa odohrali aj ďalšie na Kozí vrch, Kamzík či do Petržalky. Ich cieľom bolo upevňovanie štúrovského kolektívu prostredníctvom vlasteneckých príhovorov, piesní, uctievaní si slovanskej histórie a národa.

Devín sa dostával do popredia záujmu slovenských národovcov ako symbol národnozjednocovacieho hnutia, slovenskej štátnosti a svojbytnosti, slovanskej spolupatričnosti, ako nositeľ kultúrno-historických tradícií Veľkej Moravy a cyrilo-metodskej misie.

Štúr bol presvedčený, že „… história je pre národ tým, čím je svedomie pre človeka.“ Nie div, že prišiel na myšlienku uskutočniť vychádzku na „hroby dávnej slávy“, chcejúc tak „… padlé samostatnosti slovenské národní svátek zasvětiti…“, na Devín, kde chcel obnoviť pamiatku našej samostatnosti, vzdať hold slovanskej vzájomnosti a kochať sa v národných citoch.

V nedeľu 24. apríla 1836, na sviatok svätého Juraja, sa pozvaní zišli v v záhrade hostinca pod hradom. Prišli: Jaroslav Bórik, Janko Bysterský, Timotej Cochius, Pavol Čendekovič, Benjamín Červenák, Drahotín Frndák, Gustáv Grossmann, Jozef Miloslav Hurban, Pavol Košacký, Daniel Krnúch, Ján Maróthy, Ján Mayer, Ladislav Paulíny, Drahotín Rafanides, August Horislav Škultéty, Ľudovít Štúr a Jonáš Záborský.

Štúr predniesol prejav venovaný dávnej sláve Veľkej Moravy, časom Rastislava, Svätopluka a Mojmíra. Vyzdvihol historické deje Veľkej Moravy.

Po ďalších spevoch a recitáciách, navrhol, aby si každý účastník zvolil životné krédo a pridal k svojmu krstnému menu ďalšie meno, slovanské. Sám prijal meno Velislav. Tento príklad nasledovali aj ďalší účastníci, napr. Jozef Miloslav Hurban si vybral meno Miloslav, Jonáš Záborský Bojislav, Timotej Cochius si zmenil meno na Ctibor Zoch. Všetci tiež skladali prísahy vernosti národu.

Matica slovenská si začiatkom týždňa pripomenula 187. výročie výstupu štúrovcov na devínsky hrad. Udalosť bola sprevádzaná šokujúcim incidentom.

„Dnes sme si so študentami pripomenuli známu vychádzku štúrovcov na hrad Devín. Problematické ale boli vlajky, ktoré sme mali so sebou – matičná, slovenská a evanjelická. Bolo nám prikázané ich dať dole z tyčiek, lebo to ohrozuje bezpečnosť návštevníkov,“ informovala Matica slovenská v utorok na sociálnej sieti.

V ďalšom príspevku vysvetlila, že problém sa týkal matičnej, štátnej a evanjelickej vlajky. „Tie (prípadne iné vlajky?) sú – podľa nových pravidiel na hrade Devín – povolené iba bez tyčiek, ktoré by potencionálne mohli ohroziť iných návštevníkov hradu,“ spresnila vo svojom príspevku celonárodná slovenská kultúrna ustanovizeň so sídlom v Martine.

Záznam bol vytvorený v priestore hradu Devín, ktorý je pod správou magistrátu mesta Bratislavy. Účastníci konfrontácie boli informovaní o vytvorení audiovizuálneho materiálu za účelom vysvetlenia, z akého dôvodu nemôžu mať so sebou – na hrade Devín – štátny symbol, teda zástavu Slovenskej republiky.

Viac vo videu:

Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) Tomáš Taraba organizuje protest národovcov na hrade Devín. Dôvodom má byť údajné pošliapanie slovenskej histórie, ktorého sa malo dopustiť správcovia múzeí mesta Bratislava. Podľa predsedu strany Život-NS je dôvodom dobrý výhľad na hrad pre turistov z Číny.

„To je škandál ako hrom. 25.4. vystúpili Štúrovci na hrad Devín. Včera si túto akciu, ktorá stála na začiatku identity slovenského národa, neskoršej idey autonómnosti Slovákov v rámci Uhorska, si išla pripomenúť MS s 11 študentami evanjelického gymnázia a s evanjelickým farárom a tam im správca oznámil, že je zakázané používať slovenskú zástavu v areáli hradu Devín,“ popísal údajný škandál poslanec NR SR.

Taraba priblížil, že podľa účastníkov im mal personál oznámiť, že ide o rozhodnutie nadriadených, teda správcov múzeí mesta Bratislava, ktorí spadajú pod primátora mesta Matúša Valla. „Dôvodom je to, aby turisti z Číny mali dobrý výhľad na hrad, keď si ho fotia. Títo kultúrni barbari sa rozhodli takýmto spôsobom pošliapavať po identite Slovákov na svojom vlastnom území,“ opísal poslanec.

Podľa Tomáša Tarabu je teraz jedinou odpoveďou organizácia masívneho pochodu na hrade Devín. „Zoberieme si tie najväčšie zástavy a vyzývam pána Valla, nech teda príde so Šimečkom aj so všetkými tými 20-kilovými mužmi sa tam postaviť a vysvetlia nám, prečo na území Slovenskej republiky, na pietnom mieste hradu Devín nemôžeme používať slovenské zástavy, nech si zoberú aj tú progresívnu paničku, kukláčov od Hamrana a nech nám prídu povedať, že Slovensko nie je Slovenskom,“ ostro vyhlásil. Poslanec plánuje taktiež zvolať kultúrny výbor k tejto téme a chce, aby sa prišli aj predstavitelia Matice slovenskej. 

Viac vo videu:

Zdroj: InfoVojna / topky.sk / YouTube / Facebook Matica slovenská