VIDEO: Lídri členských štátov EÚ podporili Ursulu von der Leyenovú na druhé funkčné obdobie vo funkcii šéfky eurokomisie.

Orbán považuje dohodu o rozdelení najvyšších postov v EÚ za hanebnú, pretože neodráža výsledky eurovolieb. „Európski voliči boli oklamaní. Európska ľudová strana vytvorila koalíciu lží s ľavicou a liberálmi,“ vyhlásil maďarský premiér. Dohoda rozhnevala aj taliansku premiérku Meloniovú.

Tri dôležité pozície v inštitúciách EÚ budú zastávať Ursula von der Leyenová ako staronová predsedníčka Európskej komisie, portugalský expremiér António Costa ako nový predseda Európskej rady a extrémne rusofóbna estónska premiérka Kaja Kallasová vo funkcii šéfky diplomacie EÚ.

Za „hanebnú“ označil maďarský premiér Viktor Orbán vo štvrtok na summite EÚ v Bruseli dohodu o rozdelení najvyšších postov v EÚ, na ktorých sa po eurovoľbách dohodli tri politické frakcie v Európskom parlamente, informuje TASR na základe správy agentúr DPA a AFP.

Predmetná dohoda zahŕňa zotrvanie Ursuly von der Leyenovej na poste predsedníčky Európskej komisie na druhé funkčné obdobie. Uzavreli ju tri frakcie, ktoré majú v EP dovedna väčšinu mandátov – stredopravá Európska ľudová strana (EPP), stredoľaví Socialisti a demokrati (S&D) a liberálny subjekt Obnovme Európu (RE).

Podľa Orbána však takáto dohoda neodráža výsledky eurovolieb. Predseda maďarskej vlády argumentuje tým, že EPP a S&D síce vo voľbách skončili na prvom a druhom mieste, avšak RE bol až štvrtý, zatiaľ čo na treťom mieste skončila skupina Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).

„Európski voliči boli oklamaní. EPP vytvorila koalíciu lží s ľavicou a liberálmi. Takúto hanebnú dohodu nepodporujeme!“ napísal Orbán v príspevku na sociálnej sieti X. Ak by boli výsledky volieb rešpektované, podľa Orbána by dohodu musela EPP uzavrieť so socialistami a ECR, a nie so subjektom Obnovme Európu.

DPA pripomína, že Orbánova strana Fidesz nepatrí v europarlamente k žiadnej politickej frakcii, má však priateľské vzťahy s niektorými členmi ECR, ako napríklad poľskou stranou Právo a spravodlivosť (PiS). Niektorí iní členovia ECR, ako napríklad belgická Nová flámska aliancia, sa však rázne stavajú proti potenciálnemu prijatiu Fideszu do tejto frakcie.

Zmienenú dohodu o najvyšších postoch v EÚ majú lídri členských krajín schvaľovať na práve prebiehajúcom summite v Bruseli. V súlade s ňou by von der Leyenová mala zotrvať na poste šéfky Komisie aj v druhom funkčnom období, zatiaľ čo portugalský expremiér António Costa by sa mal stať novým predsedom Európskej rady a estónska premiérka Kaja Kallasová novou šéfkou zahraničnej politiky EÚ.

Na summite rozhodli o obsadení najvyšších pozícií v inštitúciách EÚ

Lídri členských krajín EÚ vo štvrtok večer v Bruseli podporili Ursulu von der Leyenovú na druhé funkčné obdobie vo funkcii predsedníčky Európskej komisie (EK). Zhodli sa tiež na tom, že novým predsedom Európskej rady bude portugalský expremiér António Costa a budúcou šéfkou diplomacie EÚ estónska premiérka Kaja Kallasová. Informuje o tom bruselský spravodajca TASR.

Zhoda na menách pre tri popredné funkcie, ktorú ešte pred polnocou na sociálnej sieti X potvrdil súčasný predseda Európskej rady Charles Michel, potvrdila dohodu, ktorú v utorok (25.6.) dosiahli vyjednávači v rámci užšej šesťčlennej skupiny proeurópskej trojkoalície – za ľudovcov v prospech Von der Leyenovej lobovali poľský premiér Donald Tusk a jeho grécky kolega Kyriakos Mitsotakis, za rodinu socialistov Antónia Costu presadzoval nemecký kancelár Olaf Scholz a španielsky premiér Pedro Sánchez, a v mene európskych liberálov Kaju Kallasovú promovali francúzsky prezident Emmanuel Macron a končiaci holandský premiér Mark Rutte.

Zatiaľ čo Costa (62) automaticky nahradí vo funkcii Charlesa Michela od 1. decembra tohto roka, Von der Leyenová (65) aj Kallasová (47) musia získať väčšinovú podporu poslancov Európskeho parlamentu. Europarlament si zvolí nového predsedu na prvej plenárnej schôdzi, 16. až 19. júla, pričom Európska ľudová strana (EPP) ako víťaz eurovolieb navrhne súčasnú šéfku EP Robertu Metsolovú.

Uvedené rozdelenie najvyšších funkcií dbá na rovnováhu medzi európskymi politickými stranami, väčšími a menšími členskými štátmi a geografický princíp ako aj na rodové zastúpenie.

Proti predsummitovej dohode užšej skupiny lídrov sa ostro ohradila talianska premiérka Giorgia Meloniová, ktorá je na európskej úrovni členkou Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), po eurovoľbách tretej najväčšej skupiny v europarlamente. Meloniová naznačila, že Taliansko ako tretia najväčšia ekonomika eurobloku by mala mať dôležité zastúpenie v najvyšších funkciách EÚ.

Slovenský prezident Peter Pellegrini, ktorý na summite zastupoval premiéra Roberta Fica, vo štvrtok na úvod summitu potvrdil, že Slovensko má určité výhrady voči nomináciám Costu a Kallasovej, pri hlasovaní lídrov o tejto otázke však stačí nadpolovičná väčšina hlasov.

Úspešní nominanti na najvyššie pozície nemali jednomyseľnú podporu

Tri dôležité pozície v inštitúciách EÚ budú zastávať Ursula von der Leyenová ako staronová predsedníčka Európskej komisie, portugalský expremiér António Costa ako nový predseda Európskej rady a extrémne rusofóbna estónska premiérka Kaja Kallasová vo funkcii šéfky diplomacie EÚ. Hlasovanie v rámci summitu EÚ v Bruseli podľa týždenníka Politico ukázalo, že traja uvedení politici nemali všeobecnú podporu.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová, ktorú rozhnevala predsummitová dohoda medzi ľudovcami, socialistami a liberálmi na troch uvedených kandidátoch, povedala, že sa zdrží hlasovania pri potvrdení druhého funkčného obdobia Von der Leyenovej a bude hlasovať proti nomináciám Kallasovej a Costu. Politico ako zdroj uvádza vyhlásenie dvoch nemenovaných diplomatov EÚ.

Maďarský premiér Viktor Orbán hlasoval proti zotrvaniu Von der Leyenovej na čele exekutívy EÚ, zdržal sa hlasovania pri Kallasovej, ale podporil Costu za predsedu Európskej rady.

Portugalský expremiér António Costa v posolstve zverejnenom na sociálnej sieti X potvrdil, že sa funkcie predsedu Európskej rady ujme 1. decembra, po skončení mandátu Charlesa Michela. Jeho mandát platí na dva a pol ročné obdobie, po ktorom môže ale nemusí byť obnovený.

„Som pevne odhodlaný presadzovať jednotu medzi všetkými 27 členskými štátmi a sústredím sa na napĺňanie strategickej agendy EÚ, ktorú schválili lídri na summite a ktorá bude EÚ poskytovať usmernenia na nasledujúcich päť rokov,“ vyhlásil Costa. Dodal, že sa teší na spoluprácu s Von der Leyenovou a Kallasovou.

Costa (62) bol portugalským premiérom od roku 2015. Z premiérskeho postu rezignoval vlani v novembri z dôvodu vyšetrovania korupcie v jeho vládnom kabinete. Expremiér poprel, že by z jeho strany došlo k pochybeniu, a dosiaľ nebol obvinený z protizákonného konania.

Kallasová, rovnako na sieti X, vyjadrila, že je pre ňu poctou, že ju vybrali za šéfku diplomacie EÚ, čo označila za „obrovskú zodpovednosť“.

„Vaša dôvera pre mňa znamená veľa. Vojna v Európe, rastúca nestabilita v našom susedstve a na celom svete, sú hlavnými výzvami pre európsku zahraničnú politiku,“ odkázala súčasná estónska premiérka, ktorá tiež vyjadrila radosť mať za partnerov Von der Leyenovú a Costu.

Na rusofóbku Kallasovú je v Rusku zatykač

Rusko vo februári 2024 vydalo na estónsku premiérku Kaju Kallasovú a ďalších pobaltských činiteľov zatykač. Jeden z dôvodoov zaradenia do zoznamu hľadaných osôb sú ich “nepriateľské kroky voči historickej pamäti“ aj Rusku ako takému. Ruské médiá poukázali na súvislosti s odstraňovaním sovietskych pamätníkov v Pobaltí po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Portál Nastojaščeje vremja pripomenul, že v novembri 2022 odporučila pracovná skupina pri estónskej vláde odstránenie alebo nahradenie 244 z 322 sovietskych pamätníkov v krajine.

V rovnakom čase šéf ruskej kriminálnej ústredne Alexander Bastrykin zadal vypracovanie správy o estónskych plánoch na demoláciu týchto pamätníkov. Vyšetrovatelia mali predovšetkým posúdiť činnosť osôb zapojených do tejto iniciatívy z hľadiska ruského práva.

Okrem Kallasovej sa v databáze hľadaných osôb ruského ministerstva vnútra ocitli desiatky ďalších politikov a činiteľov z pobaltských krajín, vrátane 59 zo 68 poslancov lotyšského parlamentu, ktorí schválili odstúpenie od dohody s Ruskom o ochrane pamätníkov, uviedol portál Mediazona.

Podľa TASS bol zatykač vydaný na šéfa úradu estónskej vlády Taimara Peterkopa či litovského ministra kultúry Simonasa Kairysa.

„Títo ľudia sú zodpovední za rozhodnutia, ktoré sú v podstate znevážením histórie, sú to ľudia, ktorí vykonávajú nepriateľské akcie proti historickej pamäti, proti našej krajine,“ vysvetlil Peskov.

Podľa hovorkyne ruského ministerstva zahraničia Marije Zacharovovej je vydanie zatykačov na pobaltských predstaviteľov „len začiatok“. „Za zločiny pred pamiatkou osloboditeľov sveta od nacizmu a fašizmu sa musia zodpovedať!“ uviedla na Telegrame.

Podľa pobaltských štátov ich Sovietsky zväz v rokoch 1940 až 1941 a 1944 až 1991 okupoval. Moskva to odmieta, keďže sa považuje za osloboditeľa tohto územia, a akýkoľvek iný prístup považuje za „falšovanie dejín“, čo je v Rusku zločin, pripomenula AFP.

Po začatí ruskej plnohodnotnej invázie na Ukrajinu začali Estónsko, Lotyšsko a Litva odstraňovať sovietske pamätníky, ktoré označili za symboly sovietskej okupácie. V auguste 2022 tak estónske úrady rozobrali v pohraničnom meste Narva sovietsky pamätník, tank T-34 inštalovaný na miesto k 25. výročiu víťazstva v druhej svetovej vojne.

Proti odstráneniu tanku sa postavili niektorí obyvatelia aj starosta prevažne ruskojazyčného mesta.

Pobaltské štáty patria k najväčším podporovateľom Ukrajiny v jej obrane proti ruskej agresii. Čelí opakovaným vyhrážkam Moskvy, okrem iného za svoj prístup k ruskej menšine. Obávajú sa tiež možného ruského vojenského zásahu v Pobaltí.

Zdroj: bleskovky.sk (1), (2) / topky.sk / InfoVojna